Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj ssj hssj

obviniť dok. pokladať, vyhlásiť za vinníka: o. niekoho z krádeže, z priestupku; o-l sa, že nezabránil nešťastiu; falošné o-enie;

nedok. obviňovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
obviniť ‑í ‑ia dok.

obviniť -ní -nia obviň! -nil -niac -nený -nenie dok.


obviniť sa -ní sa -nia sa obviň sa! -nil sa -niac sa -nenie sa dok.

obvinenie -nia -ní s. 1. práv. (i z čoho; pre čo) ▶ (v trestnom práve) procesný úkon vyšetrovateľa al. policajného orgánu, ktorý na základe zistených skutočností oznámi podozrivej osobe, že je vinná zo spáchania trestného činu, a vznesie voči nej vinu v úradnej písomnej forme: policajné uznesenie o obvinení podozrivej osoby pre prečin výtržníctva; prokurátor zrušil o. ako neopodstatnené; čeliť obvineniam z trestných činov lúpeže a vraždy; muža zbavili obvinenia na základe nových dôkazovvzniesť proti niekomu obvinenie obviniť niekoho
2. (i z čoho) ▶ tvrdenie o niekom, že svojím konaním porušil nejaké pravidlo (právne, morálne) al. dohodu; pripísanie viny niekomu, niečomu na niečom (i v rozpore so skutočnosťou), obžalovanie: vážne, závažné o.; krivé, falošné o.; odmietnuť, poprieť, vyvrátiť nespravodlivé o.; brániť sa proti obvineniu; nechce riskovať obvinenia; vmietla mu do tváre o. obvinila ho; na jeho adresu často prichádzali obvinenia; o. z korupcie, z nevery sa nezakladá na pravde; pokúšala som sa zľahčiť jej obvinenie úsmevom [E. Farkašová]; Počúva obvinenia, z ktorých tryská hnev. [J. Lenčo]
▷ ↗ i obviniť


obviniť -ní -nia obviň! -nil -niac -nený -nenie dok. 1. práv. (koho (z čoho; pre čo)) ▶ (v trestnom práve) vzniesť obvinenie, na základe zistených skutočností oznámiť podozrivej osobe, že je vinná zo spáchania trestného činu, a vzniesť voči nej vinu v úradnej písomnej forme: vyšetrovateľ muža obvinil zo spáchania trestného činu vraždy, pre prechovávanie drog; polícia obvinila aj spoločníkov zadržaného; všetky obvinené osoby popierajú nahováranie na podvod; Ak svedkovia potvrdia, že policajti naozaj útočili, nebude problém obviniť ich. [Slo 2002]
2. (koho, čo (z čoho/za čo/s vedľajšou vetou)) ▶ vyhlásiť, že niekto vykonal niečo zlé, že je príčinou niečoho zlého, označiť niekoho za vinníka; pripísať niekomu, niečomu vinu na niečom: o. manžela z nevery, z klamstva; funkcionára verejne obvinili z úplatkárstva; za svoj neúspech obvinila rodičov; učiteľ obvinil žiaka, že odpisoval; obvinil úrad z toho, že si nerobil dobre svoju prácu; rozhádaní sa vzájomne obvinili za tú nepríjemnosť; myslíš, že keď sa obviníš, tak sa niečo zmení?; Prešlo však len pár týždňov a v akomsi rozhovore sa na Kameníka osopila, obviniac ho z klebetnosti. [J. Lenčo]; Neopováži sa ho obviniť za svoje utrpenie. [L. Ťažký]; Človek neprávom obvinený z klamstva prská, kto má trochu za nechtami, ohradí sa, kto klame, je ticho a čaká na ďalší úder. [D. Dán]
nedok.obviňovať


obviňovať -ňuje -ňujú -ňuj! -ňoval -ňujúc -ňujúci -ňovaný -ňovanie nedok. 1. práv. (koho (z čoho; pre čo)) ▶ (v trestnom práve) vznášať obvinenie, na základe zistených skutočností oznamovať podozrivej osobe, že je vinná zo spáchania trestného činu, a vznášať voči nej vinu v úradnej písomnej forme: o. podozrivých; policajný vyšetrovateľ nemôže o. bez dôkazov; majiteľa podniku obviňujú pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu; polícia obviňuje študentku z krivej výpovede
2. (koho, čo (z čoho/za čo/s vedľajšou vetou)) ▶ vyhlasovať, že niekto vykonal niečo zlé, že je príčinou niečoho zlého, označovať niekoho za vinníka; pripisovať niekomu, niečomu vinu na niečom: o. žiakov, mládež z lenivosti; obviňuje suseda z vecí, za ktoré nemôže; svokra ju stále obviňovala, že málo upratuje; obviňoval sa, že neprišiel skôr; obviňovaný tréner odstúpil z funkcie; pokračovať vo vzájomnom obviňovaní za chyby minulosti; Nevedeli, na koho zvaliť vinu, nuž sa obviňovali navzájom. [V. Šikula]; Po prehre neobviňuj hráčov. [J. Fekete]; My sme ich doviedli k zločinu a potom ich obviňujeme za dva zločiny: za to, že sa dali doviesť k tomu zločinu, a za to, že ho spáchali. [J. Johanides]; Za rodinou kráčajú Iva s Igorom, Diana s Petrom a Martina. Smutní, obviňujúci osud, Boha, nevedno koho za to, čo sa stalo. [T. Keleová-Vasilková]
dok.obviniť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

obviniť, -í, -ia dok. (koho z čoho i so spoj. že; zried. i koho za čo, pre čo, kniž. i čím) pripísať, pririeknuť niekomu vinu na niečom; vyhlásiť, že niekto vykonal niečo zlé, že je príčinou niečoho zlého: o. niekoho z nečestného konania, zo zrady, z krádeže, z podvodu, z úplatkárstva; brániť sa proti obvineniu, nespravodlivé obvinenie; Opovážil sa ho obviniť u kráľa, že im uzmul dve-tri viesky. (Jégé);

nedok. obviňovať, -uje, -ujú: Seba obviňuje za všetko nešťastie. (Al.) Vretenicu nemožno obviňovať pre jej jed. (Fel.) Aký hriech spáchal? Čím ho obviňujú? (Jes.)

|| obviniť sa (z čoho i so spoj. že) pripísať, pririeknuť si vinu na niečom, uznať seba za vinného;

nedok. obviňovať sa


viniť, -í, -ia nedok. (koho, čo z čoho i so spoj. že; zried. i koho, čo za čo, pre čo, kniž. i čím) pripisovať, pririekať niekomu, niečomu vinu na niečom; vyhlasovať, že niekto, niečo je príčinou niečoho zlého, obviňovať: Vinil každého, celý svet. (Jégé) Stará mať vinila „z hriechu“ aj mňa. (Taj.) Prestali sme úradníka viniť, že nám chce hádzať polená do kolies. (Kuk.) Vinil desiatnika za to, že bol opitý. (Tomašč.) Vinia spoločenstvo pre prípadný svoj neúspech. (Ráz.); vinenie zradou krajiny (Kub.);

dok. obviniť

obvíňať p. obviniť


obviniť dk
1. koho z čoho, v čom i bezpredm pripísať, pririeknuť niekomu vinu; vyhlásiť, že niekto niečo vykonal (obyč. zlé): predepsana Iuditha Gunda mne w kurewstwjm obwinila (KRUPINA 1734); brat mne obwinil, wssak nicmeneg i ty pričziny, w kterych mne winy, ne tak pre mogu potrebu yako pre pansku sem učzinil ((BUDATÍN) 18. st); mne pak kdo z was obwjnj z hrichu? (CS 18. st)
2. práv koho i so spoj že podať žalobu na niekoho: Kuchar Janczi pak gest sused a obiwatel mesta tohoto, protož nech geho obwini (pre peniaze) a podle geho obwineni ma se gemu dosti uczineti (TRENČÍN 1598); Balass obwinny (!) byl pred panom richtarom od otce sweho, že by ho wen z domu honyl (S. ĽUPČA 1605); maledicta in aliquem congerere: podwodným obžalowánjm obtjžiti nekoho, winnu na druhého strkati, klásti, obwinniti, obžalowati nekoho (WU 1750); -ňovať, obvíňať ndk k 1: kdy pro strach (kresťania) času nočnjho pocty boske wykonawali, hned ge obwinowalj (SP 1696); on (Kristus) prigde a obwinowatj bude swet z hrichu (Le 1730); ňe Fortunáta obwíňať w tom potreba, že bol zlí (DS 1795); k 2: pro takowe reczy proty pocztywosty actorowy mluwene, obwinuge tehoz in causam atractusa (TRENČÍN 1592); za tu swu wssetečnost a nezdrzenliwost, že sam sobe zadosti činil a gi pořadkem prawa neobwiniowal, propada f 24, kterežto magi složit (SKALICA 1617 E); bez pričini obwinowala toho gisteho wiučenca (KRUPINA 1740); obviňovať sa ndk uznávať seba za vinného: (Telemach) sam sebe obwinowal a poklezkuw swjch uplne napraweňj za cjl sobe predložil (PT 1796); člowek swe wlastnj neopatrnosti, prostopašsnosti sebe sameho toliko obwynowati mel (HRANOVNICA 18. st)


obviňovať p. obviniť

obwiňiť obwiňiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu