obvinený m. práv. osoba, proti kt. sa podalo obvinenie
obvinený -ného pl. N -ní G -ných m.
obvinený -ná -né príd.
obvinený -ného pl. N -ní G -ných m. i práv. ▶ (v trestnom práve) ten, proti komu vyšetrovateľ al. policajný orgán vzniesol obvinenie a začal trestné stíhanie; kto bol označený za vinného, komu bola pripísaná vina na niečom, predpokladaný páchateľ: hlavný o.; o. sa priznal; medzi obvinenými sú aj neplnoletí; zisťovať skutkovú podstatu v konaní obvineného; obvineným hrozí odňatie slobody na šesť mesiacov až tri roky; obvinení podali sťažnosť proti rozhodnutiu o vzatí do vyšetrovacej väzby; Obvinených uväznili, mučili a nakoniec aj popravili. [J. Hradský] ▷ obvinená -nej pl. N -né G -ných ž.: skúmať prístup polície k obvinenej
obvinený p. obžalovaný
obžalovaný koho obvinili pred súdom • obvinený: predviesť obžalovaných, obvinených
obvinený -ého m. práv. osoba, proti ktorej bolo podané obvinenie
obvinený m práv osoba, proti ktorej bolo podané obvinenie, obžalovaný: jestliže jse teda na toho obvineneho netco hodnoverneho, predešle spachaneho nachodi (MB 1759); reus: obwinnený (GrP 1771)