Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

obvinúť -ie -ú dok. ovinúť, o(b)viť: o. šál okolo krku

// obvinúť sa: ruka sa mu o-la okolo pása

obvinúť -nie -nú obviň! -nul -núc -nutý -nutie dok.

obvinúť sa -nie sa -nú sa obviň sa! -nul sa -núc sa -nutý -nutie sa dok.

obvíňať -ňa -ňajú -ňaj! -ňal -ňajúc -ňajúci -ňaný -ňanie nedok. zried. 1. (čo okolo čoho, okolo koho) ▶ krúživým pohybom, vinutím umiestňovať niečo poddajné okolo niečoho; syn. ovíňať, ovinovať, obmotávať, obkrúcať: obvíňal si dlhý šál okolo krku; obväz mu pomaly obvíňam okolo hrude
2. (čo, koho (čím/do čoho)) ▶ krúživým pohybom, vinutím niečo, niekoho niečím (celkom al. čiastočne) pokrývať, (vo vrstvách) obaľovať, často na upevnenie, ošetrenie al. ochranu pred niečím; syn. ovíňať, obvíjať, ovíjať: o. pacienta, dieťa plachtou; obviazal chorého, ako matka obvíňa svoje novorodeniatko
3. (čo, zried. koho čím; čo okolo čoho) ▶ rukami al. inými časťami tela držať, obopínať niečo, niekoho, často na vyjadrenie náklonnosti, túžby a pod., pritískať sa, privinovať sa, túliť sa k niekomu; syn. ovíňať, obvíjať, obkrúcať: chlapček obvíňa psíka rúčkami; obvíňal ruky okolo jej ramien
4. (čo) ▶ v závitoch, kruhovito sa vinúť, obtáčať sa okolo niečoho, ovíjať: dlhá šnúra perál obvíňala jej hrdlo; pren. mesto ako had obvíňa okolité kopce
5. trochu expr. (čo, koho (čím)) ▶ dookola, do kruhu niečo, niekoho tesne obkolesovať, obklopovať; syn. ovíňať, ovíjať: v mäkkej hmličke, čo belostne obvíňa, obväzuje srieňom kopce [I. Kadlečík]; z okna vanie noc / obvíňa ju [ženu] / v nepravom mesačnom svetle [Z. Matláková]; Vidím Turka haditý pás, jak obvíňa tvoje hradby / vidím záblesk polmesiaca, vidím, jak sa tvoj lesk stráca! [J. Fekete]
▷ dok. k 1 – 3, 5 ↗ obvinúť

obvíňať sa -ňa sa -ňajú sa -ňaj sa! -ňal sa -ňajúc sa -ňajúci sa -ňanie sa nedok. zried. (okolo čoho, zried. okolo koho) ▶ krúživým pohybom sa umiestňovať okolo niečoho, okolo niekoho; syn. ovíňať sa, ovíjať sa, obvíjať sa: had sa krúti, obvíňa sa okolo palice; pren. plamene ohniska sa pažravo obvíňali okolo polien ▷ dok. ↗ obvinúť sa

obvinúť -nie -nú obviň! -nul -núc -nutý -nutie dok. 1. (čo okolo čoho, okolo koho) ▶ krúživým pohybom, vinutím umiestniť niečo poddajné okolo niečoho, okolo niekoho; syn. ovinúť, obmotať, obkrútiť: o. si šál okolo krku; šatka sa obvinie okolo pása; tenký drôtik obvinieme okolo hrubého
2. (čo, koho (čím/do čoho)) ▶ krúživým pohybom, vinutím niečo, niekoho niečím (celkom al. čiastočne) pokryť, (vo vrstvách) obaliť, často na upevnenie, ošetrenie al. ochranu pred niečím; syn. ovinúť, obviť, oviť: o. dieťa; o. novorodenca plienkami, do čistého plátna; o. lýtko obvínadlom; ihličnany obvinieme špagátom ešte pred príchodom snehu
3. (čo, zried. koho čím; čo, koho okolo čoho) ▶ rukami al. inými časťami tela chytiť, obopnúť niečo, niekoho, často na vyjadrenie náklonnosti, túžby a pod., pritisnúť sa, privinúť sa, pritúliť sa k niekomu; syn. ovinúť, obviť: vzal dieťa do náruče a obvinul ho svojimi veľkými rukami; chlapec obvinie dievča okolo drieku; obvinula mu svoje dlhé ramená okolo krku
4. poet. (čo, koho (čím)) ▶ dookola, do kruhu niečo tesne obkolesiť, obklopiť; syn. ovinúť: predstavujem si, že jedného dňa obvinie výšivka celú izbu [E. Farkašová]; Obvinuli [vrchy] obec širokou podkovou. [B. Chňoupek]
▷ nedok. ↗ obvíňať

obvinúť sa -nie sa -nú sa obviň sa! -nul sa -núc sa -nutie sa dok. 1. (okolo čoho, okolo koho) ▶ krúživým pohybom sa umiestniť okolo niečoho, okolo niekoho; syn. ovinúť sa, obviť sa: pri plávaní sa vodné rastliny môžu človeku o. okolo nôh; niektoré hady zabíjajú tak, že sa okolo obete obvinú a zaškrtia ju
2. (čím/do čoho) ▶ krúživým pohybom sa pokryť, obaliť niečím, obyč. nejakou textíliou al. nejakým odevom, navinúť niečo na seba; syn. ovinúť sa, obkrútiť sa, omotať sa: o. sa šatkou, dekou; obvinula sa do veľkej osušky
▷ nedok. k 1 ↗ obvíňať sa

obvinúť, -nie, -nú, -nutý dok. (čo, koho čím; čo okolo čoho, okolo koho) vinutím navrstviť (niečo) okolo niečoho, okolo niekoho, na niečo, na niekoho, obtočiť, okrútiť, omotať, ovinúť, oviť, obviť: vencami obvinuté stožiare (Jégé); Tuho mu obvinula ruky okolo krku. (Min.); pren. Vôňa domova odrazu obvinie ťa. (Lajč.);

nedok. zried. obvíňať, -a, -ajú

|| obvinúť sa

1. (čím) navinúť niečo na seba: o. sa šálom;

2. (okolo čoho, okolo koho) vinutím sa niekam navrstviť, umiestiť: Ramená sa mu kol hrdla obvinuli. (Sládk.) Dievča sa rukami okolo krku jeho obvinulo. (Kal.);

nedok. zried. obvíňať sa

obvinúť dok. obkrútiť, omotať: A potom sa spraví rám a rám sa obviňe lupcamí a košíg je hotoví (Mokraď DK); Obvinul špagád dokola stromu (V. Bielice TOP)

obvinúť dk
1. koho (s) čím, do čoho, v čo, čo do čoho, v čo, čím vinutím, vitím niečoho na niečo, na niekoho obtočiť, okrútiť, omotať, obviť, navrstviť niečo: nycz jynecho nevzala, jedyne to dieta, a to sme vydely svojyma oczyma, ze nycz nevzala, jedyne to detatko, ze ho obvynula do svojych syat (TOMČANY 1572 E); matka syna chowala, w plenky obwinula (CC 1655); w medritatu kus bawlny omočytj, tim cyčwar obwinuty a wstrčyty matku (HL 17. st); p. hoffmistra gednu truhlu sem obwinul a geden zamek reparirowal (DUBNICA n. V. 1729); rozkázal, aby tělo swaté obwinuli do kože woloweg; pomažjce ho drahými mastmi a obwynuce w čisté plachty, odwezli ho do Rjmu (WP 1768); med wlastnost hustu a lipkawu magice, wec takowu obwine, obmaže (PR 18. st) prekryje;
x. pren cely múg žiwot straceny a zly obwiň s čistym plátnem (BlR 18. st) urob nábožensko-mravne lepším
2. čo okolo čoho/koho okrútiť, omotať niečo okolo niečoho: z cibule bieleg wezmy prostredneg wenka a kossčičku obwin okolo audu muskeho (RTA 17. st); (Baniza) punt na hlawu sadila, plasst okolo sebe obwinula (NHi 1791); -úvať, obvíňať ndk k 1: tučni pak sslyem yelita yako menssya blanka okružlya obwinuwa (KoB 1666) obaluje, chráni; za papyer obwinat swiece d 6 ((P. BYSTRICA) 1700); obvíňať sa ndk s čím, do čoho zakrúcať sa, haliť sa do niečoho: Kryste, ktery z sukénkama obwjňati sa y z materinskyma prsami krmiti sa neodpjral sy (BlR 18. st); čim wiceg wial a ffukal wieter, tym wiceg se obwiňal do teho mantla (MK 18. st)