obviňujúci -ca -ce 2. st. -cejší príd.
obviňujúci -ceho pl. N -ci m.
obviňujúci1 -ca -ce 2. st. -cejší príd. ▶ pripisujúci niekomu, niečomu vinu na niečom; označujúci niekoho za vinníka; vyjadrujúci nespokojnosť, vyčítavý: obviňujúca reč, výpoveď; obviňujúce slová, výkriky; o. tón hlasu; obviňujúce dôkazy proti druhej strane; vrhnúť, uprieť na niekoho o. pohľad; druhá otázka bola už obviňujúcejšia; Mária Kráľovičová si pre svoj záverečný obviňujúci monológ zvolila úplne iný typ herectva, ako vládne počas celej inscenácie. [Slo 2003] ▷ ↗ i obviňovať
obviňujúci2 -ceho pl. N -ci G -cich m. i práv. ▶ kto obviňuje, označuje niekoho za vinníka; kto pripisuje niekomu, niečomu vinu na niečom: dôvody obviňujúceho; preniesť dôkazné bremeno z obviňujúceho na obvineného; z obviňujúceho sa stal podliak ▷ obviňujúca -cej pl. N -ce G -cich ž.: o. je so svojimi obvineniami úplne mimo
obviňujúci p. vyčítavý
vyčítavý ktorý vyčíta • vyčítajúci: vyčítavý, vyčítajúci hlas, tón • karhavý (ktorý dôrazne vyčíta): karhavé gesto • obviňujúci (pripisujúci niekomu vinu na niečom): obviňujúce oči (Figuli)
žalobný 1. pejor. ktorý rád žaluje, vyzrádza niečo na niekoho • pejor. žalovačný: žalobné, žalovačné deti • žalujúci: žalujúci žiak • obviňujúci (ktorý označuje vinníka): pozrel na ňu obviňujúcim pohľadom • obžalobný • obžalúvací (ktorý žaluje z trestného činu): obžalobný, obžalúvací spis • kniž.: inkriminačný • rekriminačný
2. p. žalostný 1
obviňujúci, -a, -e príd. pripisujúci niekomu, niečomu vinu na niečom; vyčítavý: Pozriem na ňu obviňujúcimi očami. (Fig.);
obviňujúco prísl.