obviniť dok. pokladať, vyhlásiť za vinníka: o. niekoho z krádeže, z priestupku; o-l sa, že nezabránil nešťastiu; falošné o-enie;
nedok. obviňovať
obviňovať -ňuje -ňujú -ňuj! -ňoval -ňujúc -ňujúci -ňovaný -ňovanie nedok.
obviňovať sa -ňuje sa -ňujú sa -ňuj sa! -ňoval sa -ňujúc sa -ňujúci sa -ňovanie sa nedok.
obviniť -ní -nia obviň! -nil -niac -nený -nenie dok. 1. práv. (koho (z čoho; pre čo)) ▶ (v trestnom práve) vzniesť obvinenie, na základe zistených skutočností oznámiť podozrivej osobe, že je vinná zo spáchania trestného činu, a vzniesť voči nej vinu v úradnej písomnej forme: vyšetrovateľ muža obvinil zo spáchania trestného činu vraždy, pre prechovávanie drog; polícia obvinila aj spoločníkov zadržaného; všetky obvinené osoby popierajú nahováranie na podvod; Ak svedkovia potvrdia, že policajti naozaj útočili, nebude problém obviniť ich. [Slo 2002] 2. (koho, čo (z čoho/za čo/s vedľajšou vetou)) ▶ vyhlásiť, že niekto vykonal niečo zlé, že je príčinou niečoho zlého, označiť niekoho za vinníka; pripísať niekomu, niečomu vinu na niečom: o. manžela z nevery, z klamstva; funkcionára verejne obvinili z úplatkárstva; za svoj neúspech obvinila rodičov; učiteľ obvinil žiaka, že odpisoval; obvinil úrad z toho, že si nerobil dobre svoju prácu; rozhádaní sa vzájomne obvinili za tú nepríjemnosť; myslíš, že keď sa obviníš, tak sa niečo zmení?; Prešlo však len pár týždňov a v akomsi rozhovore sa na Kameníka osopila, obviniac ho z klebetnosti. [J. Lenčo]; Neopováži sa ho obviniť za svoje utrpenie. [L. Ťažký]; Človek neprávom obvinený z klamstva prská, kto má trochu za nechtami, ohradí sa, kto klame, je ticho a čaká na ďalší úder. [D. Dán] ▷ nedok. ↗ obviňovať
obviňovať -ňuje -ňujú -ňuj! -ňoval -ňujúc -ňujúci -ňovaný -ňovanie nedok. 1. práv. (koho (z čoho; pre čo)) ▶ (v trestnom práve) vznášať obvinenie, na základe zistených skutočností oznamovať podozrivej osobe, že je vinná zo spáchania trestného činu, a vznášať voči nej vinu v úradnej písomnej forme: o. podozrivých; policajný vyšetrovateľ nemôže o. bez dôkazov; majiteľa podniku obviňujú pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu; polícia obviňuje študentku z krivej výpovede 2. (koho, čo (z čoho/za čo/s vedľajšou vetou)) ▶ vyhlasovať, že niekto vykonal niečo zlé, že je príčinou niečoho zlého, označovať niekoho za vinníka; pripisovať niekomu, niečomu vinu na niečom: o. žiakov, mládež z lenivosti; obviňuje suseda z vecí, za ktoré nemôže; svokra ju stále obviňovala, že málo upratuje; obviňoval sa, že neprišiel skôr; obviňovaný tréner odstúpil z funkcie; pokračovať vo vzájomnom obviňovaní za chyby minulosti; Nevedeli, na koho zvaliť vinu, nuž sa obviňovali navzájom. [V. Šikula]; Po prehre neobviňuj hráčov. [J. Fekete]; My sme ich doviedli k zločinu a potom ich obviňujeme za dva zločiny: za to, že sa dali doviesť k tomu zločinu, a za to, že ho spáchali. [J. Johanides]; Za rodinou kráčajú Iva s Igorom, Diana s Petrom a Martina. Smutní, obviňujúci osud, Boha, nevedno koho za to, čo sa stalo. [T. Keleová-Vasilková] ▷ dok. ↗ obviniť
obviňujúci1 -ca -ce 2. st. -cejší príd. ▶ pripisujúci niekomu, niečomu vinu na niečom; označujúci niekoho za vinníka; vyjadrujúci nespokojnosť, vyčítavý: obviňujúca reč, výpoveď; obviňujúce slová, výkriky; o. tón hlasu; obviňujúce dôkazy proti druhej strane; vrhnúť, uprieť na niekoho o. pohľad; druhá otázka bola už obviňujúcejšia; Mária Kráľovičová si pre svoj záverečný obviňujúci monológ zvolila úplne iný typ herectva, ako vládne počas celej inscenácie. [Slo 2003] ▷ ↗ i obviňovať
biľagovať verejne obviňovať • označovať: biľagovali, označovali ho za zradcu • obviňovať • očierňovať (z niečoho) • pranierovať: pranierovali ho za chyby
obviňovať pripisovať niekomu vinu, pokladať za vinníka • viniť: obviňujú, vinia ho z krádeže • žalovať • obžalúvať (pred súdom): žalovali, obžalúvali ho zo zrady • kniž.: inkriminovať • rekriminovať: nechcem ťa obviňovať, rekriminovať ani inkriminovať pre zlý postup • usviedčať • usvedčovať (dokazovať vinu): usviedčali, usvedčovali ich z klamstva • zastaráv. potvárať (neprávom obviňovať): potvárali ho, že to on kradol • expr. biľagovať (verejne obviňovať): biľagovali ho za zradcu • fraz. expr. prišívať niekomu niečo (za golier): prehru prišívali (za golier) trénerovi • váľať vinu • zvaľovať vinu (na niekoho) • denuncovať (obviňovať udaním)
zvádzať1 1. viesť niečo zhora dolu • odvádzať: vodu zvádzajú, odvádzajú do cisterny, do kanála
2. viesť dovedna • dávať dohromady/dokopy • spájať: často ich náhoda zvádzala, spájala
3. pripisovať vinu, zodpovednosť niekomu • zvaľovať: krádež zvádzali, zvaľovali na deti • obviňovať (koho z čoho): z nešťastia obviňovali matku • zastar. potvárať (koho z čoho): potvárali ho z podpaľačstva
žalovať 1. vznášať na niekoho žalobu, najmä pred súdom • podávať žalobu: žalovať niekoho, podávať na niekoho žalobu za ublíženie na cti • obžalúvať: už druhý raz ho nespravodlivo obžalúvajú • obviňovať • viniť (vyhlasovať za vinníka): chlapca obviňujú, vinia z krádeže, žalujú pre krádež • kniž.: inkriminovať • rekriminovať (vyčitovať vinu): inkriminovať autora politického vyhlásenia; rekriminovať niekoho za zlý postup
2. oznamovať, prezrádzať priestupky, nedostatky a pod. niekomu: žaluje na spolužiaka triednemu učiteľovi • udávať • denuncovať (oznamovať obyč. trestný čin nadriadeným orgánom): udáva kamarátov • pejor. donášať (prezrádzať na niekoho niečo, obyč. nadriadenému): sliedi a donáša riaditeľovi • subšt. bonzovať
obviniť, -í, -ia dok. (koho z čoho i so spoj. že; zried. i koho za čo, pre čo, kniž. i čím) pripísať, pririeknuť niekomu vinu na niečom; vyhlásiť, že niekto vykonal niečo zlé, že je príčinou niečoho zlého: o. niekoho z nečestného konania, zo zrady, z krádeže, z podvodu, z úplatkárstva; brániť sa proti obvineniu, nespravodlivé obvinenie; Opovážil sa ho obviniť u kráľa, že im uzmul dve-tri viesky. (Jégé);
nedok. obviňovať, -uje, -ujú: Seba obviňuje za všetko nešťastie. (Al.) Vretenicu nemožno obviňovať pre jej jed. (Fel.) Aký hriech spáchal? Čím ho obviňujú? (Jes.)
|| obviniť sa (z čoho i so spoj. že) pripísať, pririeknuť si vinu na niečom, uznať seba za vinného;
nedok. obviňovať sa
obviňovať, obviňovať sa p. obviniť, obviniť sa
obviňovať nedok. robiť niekoho vinným, viniť: Ja chlopu ňeobviňuju, ženi bitangi! (Sobrance)
obviniť dk 1. koho z čoho, v čom i bezpredm pripísať, pririeknuť niekomu vinu; vyhlásiť, že niekto niečo vykonal (obyč. zlé): predepsana Iuditha Gunda mne w kurewstwjm obwinila (KRUPINA 1734); brat mne obwinil, wssak nicmeneg i ty pričziny, w kterych mne winy, ne tak pre mogu potrebu yako pre pansku sem učzinil ((BUDATÍN) 18. st); mne pak kdo z was obwjnj z hrichu? (CS 18. st) 2. práv koho i so spoj že podať žalobu na niekoho: Kuchar Janczi pak gest sused a obiwatel mesta tohoto, protož nech geho obwini (pre peniaze) a podle geho obwineni ma se gemu dosti uczineti (TRENČÍN 1598); Balass obwinny (!) byl pred panom richtarom od otce sweho, že by ho wen z domu honyl (S. ĽUPČA 1605); maledicta in aliquem congerere: podwodným obžalowánjm obtjžiti nekoho, winnu na druhého strkati, klásti, obwinniti, obžalowati nekoho (WU 1750); -ňovať, obvíňať ndk k 1: kdy pro strach (kresťania) času nočnjho pocty boske wykonawali, hned ge obwinowalj (SP 1696); on (Kristus) prigde a obwinowatj bude swet z hrichu (Le 1730); ňe Fortunáta obwíňať w tom potreba, že bol zlí (DS 1795); k 2: pro takowe reczy proty pocztywosty actorowy mluwene, obwinuge tehoz in causam atractusa (TRENČÍN 1592); za tu swu wssetečnost a nezdrzenliwost, že sam sobe zadosti činil a gi pořadkem prawa neobwiniowal, propada f 24, kterežto magi složit (SKALICA 1617 E); bez pričini obwinowala toho gisteho wiučenca (KRUPINA 1740); obviňovať sa ndk uznávať seba za vinného: (Telemach) sam sebe obwinowal a poklezkuw swjch uplne napraweňj za cjl sobe predložil (PT 1796); člowek swe wlastnj neopatrnosti, prostopašsnosti sebe sameho toliko obwynowati mel (HRANOVNICA 18. st)
obviňovať p. obviniť