obuvník -a mn. -ci m. odborník na zhotovovanie al. opravu obuvi;
obuvníčka -y -čok ž.;
obuvnícky príd.: o. priemysel, o-a dielňa;
obuvníctvo -a -tiev s.
1. iba jedn. obuvnícky odbor
2. obuvnícka dielňa, opravovňa
obuvníctvo -va -tiev s.
obuvníctvo -va -tiev s. 1. iba sg. ▶ priemyselné odvetvie zaoberajúce sa výrobou, dovozom, vývozom, veľkopredajom obuvi; priemyselná výroba obuvi: podnikať v obuvníctve; v obuvníctve nastala recesia; Primátor však ďalšiu perspektívu mesta aj naďalej vidí v obuvníctve. [Sme 1999] 2. iba sg. ▶ remeselnícky odbor zameraný na zhotovovanie (šitie) a opravu obuvi, obuvnícky odbor: vyučiť sa obuvníctvu; o. patrí medzi staré remeslá; Dlho bol so svojím povolaním spokojný, no jedného dňa sa mu obuvníctvo začalo máliť. [S. Rakús] 3. ▶ obuvnícka dielňa, firma; predajňa al. opravovňa obuvi: zriadiť si o.; v tejto štvrti sú tri obuvníctva; čižmy mu ušili v drahom obuvníctve
obuvník, -a, mn. č. -ci m. remeselník, ktorý vyrába, opravuje obuv;
obuvnícky príd.: o-a dielňa, o. stolík, o-a ihla, o-e remeslo, o-e výrobky; o. priemysel vyrábajúci obuv;
obuvníctvo, -a str. obuvnícke remeslo