obuvník -a mn. -ci m. odborník na zhotovovanie al. opravu obuvi;
obuvníčka -y -čok ž.;
obuvnícky príd.: o. priemysel, o-a dielňa;
obuvníctvo -a -tiev s.
1. iba jedn. obuvnícky odbor
2. obuvnícka dielňa, opravovňa
obuvnícky -ka -ke príd.
obuvnícky -ka -ke príd. ▶ súvisiaci s obuvníctvom, výrobou obuvi, súvisiaci s obuvníkom, človekom, ktorý zhotovuje al. opravuje topánky: o. priemysel; obuvnícka dielňa, fabrika, továreň; svetoznáma obuvnícka firma; o. majster, učeň; o. stroj, nôž; obuvnícka ihla, brúska; obuvnícka useň, lepenka; obuvnícke výrobky, polotovary; tradícia obuvníckej výroby; vyučiť sa obuvníckemu remeslu; pracovať v obuvníckom závode
obuvník, -a, mn. č. -ci m. remeselník, ktorý vyrába, opravuje obuv;
obuvnícky príd.: o-a dielňa, o. stolík, o-a ihla, o-e remeslo, o-e výrobky; o. priemysel vyrábajúci obuv;
obuvníctvo, -a str. obuvnícke remeslo