obtierať -ra -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -raný -ranie nedok. 1. (čo (o čo, o koho)) ▶ časťou tela al. celým telom prechádzať po povrchu niečoho, niekoho, trieť, šúchať o niečo; prichádzať s niečím do kontaktu, obyč. na istý čas; syn. otierať: o. si chrbát o operadlo; obtiera si líce o satén; kocúr obtieral hlavu o sediaceho pána; jelene si obtierajú parohy o haluz; mucha si obtiera nohu o nohu; Pred polnocou priletel už len jeden tátoš a poďho obtierať si bok pod tú plánku. [O. Sliacky]; Pri písaní textovej správy totiž obtierame kožné bunky o klávesy, na ktorých potom zostanú baktérie. [Zd 2010]
2. (čo (o čo; do čoho)) ▶ čistiť povrch časti tela al. predmetu od niečoho pritláčaním k inému predmetu a prechádzaním po ňom: o. si zaprášené špičky topánok o pančuchy, o nohavice, o trávu; o. štetec s prebytočným lakom o okraj fľaštičky, o kúsok papiera; obtiera si mokré ruky o zásteru, o nohavice; prsty obtieral do brady
3. (čo (z čoho)) ▶ trením, utieraním odstraňovať niečo nežiaduce, nadbytočné z povrchu niečoho, utierať: o. handrou prach zo stoličiek; o. vodu zo zrkadla
4. zried. (čo čím) ▶ kĺzavým pohybom nanášať dookola vrstvu nejakej redšej hmoty, natierať: tortu obtieram krémom
◘ fraz. obtierať si jazyk/ústa o niekoho al. hrub. obtierať si hubu o niekoho hovoriť o niekom nepekne, v negatívnych súvislostiach, ohovárať, osočovať niekoho
▷ dok. ↗ obtrieť
obtierať sa -ra sa -rajú sa -raj sa! -ral sa -rajúc sa -rajúci sa -ranie sa nedok. 1. (o koho, o čo (čím); okolo čoho; čím; ø) ▶ (zámerne) časťou tela al. celým telom trieť sa, šúchať sa a tak sa dotýkať; syn. otierať sa: o. sa navzájom pri tanci chrbtami, bokmi; zaľúbenci sa nežne obtierajú tvárami, perami, nosmi; lesné zvieratá sa obtierajú o stromy; delfíny sa rady o seba obtierajú; pes sa panej obtiera okolo nôh; Kocúr Kilimandžáro sa vystrel, obtieral sa Jonatánovi o nohy. [J. Milčák]
2. (o koho, o čo (čím)) ▶ v dôsledku uvedenia do pohybu vonkajšou silou šúchavým, ľahkým pohybom sa krátko, mimovoľne niečoho, niekoho dotýkať, niekoho, niečo zasahovať, ošuchovať sa; syn. otierať sa: tráva sa mu obtiera o lýtka; auto sa predným kolesom obtiera o hranu obrubníka; Rozvírený sneh sa obtiera o muža zhora nadol a zdola nahor. [P. Glocko]; Žena pri okne sa bojí obzrieť, drsná záclona sa jej obtiera o nahé telo, stojí ako lapená v mokrej sieti. [Rb 1976]; pren. Sychravosť sa obtierala o sklo ako opŕchnutá sliepka. [J. Blažková]
3. publ. (o čo; okolo čoho) ▶ mať niečo spoločné s niečím, byť vo vzťahu k niečomu, v dotyku s niečím (obyč. trocha, nepatrne): pesničky, skladby sa zľahka obtierajú o jazz, šansón; Denne sme viac či menej hlboko vťahovaní alebo sa len letmo obtierame o desiatky ľudských osudov, ľudských príbehov a sledujeme ich každodenný pokojnejší či búrlivejší vývoj, ba často až nečakané zvraty. [P. Jaroš]; Komerčná, nezávislá televízia sa nemá obtierať okolo politiky. [VNK 2002]
4. expr. (okolo koho, okolo čoho; o koho) ▶ chodiť, zostávať v blízkosti niekoho, niečoho (obyč. s nejakým zámerom); syn. obšmietať sa: Katka sa obtiera okolo staršej sestry; deti sa zvedavo obtierali okolo cirkusu; Kiki a Miki sa o ňu [o mamičku] obtierali a pýtali sa do náručia. Veď si zaslúžia pohladkanie. [E. Čepčeková]
◘ fraz. obtierať sa o niekoho jazykom hovoriť o niekom nepekne, v negatívnych súvislostiach, ohovárať, osočovať niekoho
▷ dok. k 1 – 3 ↗ obtrieť sa
obtrieť -rie -rú -ri! -rel -rúc -retý/-rený -retie/-renie dok. 1. (čo (o čo, o koho)) ▶ časťou tela al. celým telom prejsť po povrchu niečoho, niekoho; prísť s niečím do kontaktu, obyč. nakrátko: o. si chrbát ruky o jemné listy kríka; obtrela si líce o mužovu tvár; pes obtrel ňufák o pána; ovládacie prvky na klávesnici sa aktivujú už pri jemnom obtrení bruška prsta; pren. Tvár mu zľahka obtrel závan dávnej vône. [I. Habaj]
2. (čo (o čo; do čoho)) ▶ očistiť povrch časti tela al. predmetu od niečoho pritlačením k inému predmetu a prejdením po ňom: o. si prsty od atramentu; o. si dlane od múky o nohavice; o. si topánky o rohožku; o. štetec; chytro si obtrie čižmu handrou; maskaru obtrite do papierovej vreckovky; Opatrne obtrel kalich a zabalil ho znova do taftu. [A. Hykisch]
3. (čo (z čoho)) ▶ utrením odstrániť niečo nežiaduce, nadbytočné z povrchu niečoho, utrieť: o. vodu z kuchynského drezu; o. si slzy z líc; obtrel z fajky sliny; Vytrhne si mrkvu, obtrie [z nej] prstami zem, potom pošúcha mrkvu o stehno a zahryzne sa do nej. [As 2002]
4. (čo (o čo)) ▶ pri pohybe (zľahka) zasiahnuť al. poškodiť na povrchu: strela mu len obtrela hlavu; priamy kop len obtrel tyč; o. si kabát o čerstvo namaľovanú stenu; auto je mierne poškodené obtretím iného auta, o iné auto
5. zried. (čo čím) ▶ kĺzavým pohybom naniesť dookola vrstvu nejakej redšej hmoty, natrieť: mama obtrela boky torty čokoládovým krémom
◘ fraz. obtrieť si jazyk/ústa o niekoho al. hrub. obtrieť si hubu o niekoho povedať niečo o niekom nepekne, v negatívnych súvislostiach, ohovoriť, osočiť niekoho
▷ nedok. k 1 – 3, 5 ↗ obtierať
obtrieť sa -rie sa -rú sa -ri sa! -rel sa -rúc sa -retý/-rený -retie sa/-renie sa dok. 1. (o koho, o čo (čím); ø) ▶ časťou tela al. celým telom sa pri pohybe krátko (i mimovoľne) dotknúť niekoho, niečoho; syn. otrieť sa: pod stolom sa obtrie o nohu muža; plecia sa im letmo obtreli; mačka sa o mňa zaliečavo obtrela chvostom; Odskočil, čosi sa mu hladko, rýchlo obtrelo o bok. [A. Baláž]
2. (o čo, o koho (čím)) ▶ v dôsledku uvedenia do pohybu vonkajšou silou šúchavým, ľahkým pohybom sa krátko, mimovoľne niečoho, niekoho dotknúť, niekoho, niečo zasiahnuť, obšuchnúť sa; syn. otrieť sa: lopta sa obtrela o brvno brány, o žŕdku; strela sa tesne obtrela o hráča; vodič sa obtrel autom o zvodidlá; vietor, vánok sa obtrel o vlasy; o. sa o čerstvo natretý plot
3. publ. (o čo, o koho; okolo čoho) ▶ prísť do kontaktu s niečím, s niekým: o. sa o tému, o problém dôchodkov; na cestách po Blízkom východe sa trochu o. aj o islam; túžil čo i len o. sa o prácu vo vesmíre; lososová bageta sa okolo lososa len obtrela bageta obsahovala len minimum lososieho mäsa al. len tzv. nepravého lososa; Jediná „kultúra“, o ktorú sa obtrú, sú karty, cigarety a zavše i fľaša. [KŽ 1956]; V ľudskom mravenisku som sa mohol obtrieť o ženy, mužov, deti, starcov, začul som Poliakov, pri uchu mi zazurčala francúzština [...]. [LT 2001]
◘ fraz. ani sa neobtrieť o niekoho, o niečo neprejaviť o niekoho, o niečo nijaký záujem; niečo sa niekomu obtrelo o uši náhodou sa k niekomu dostala nejaká, zvyčajne neúplná al. nepresná informácia; obtrieť sa o niekoho jazykom povedať o niekom niečo nepekné, v negatívnych súvislostiach, ohovoriť, osočiť niekoho
▷ nedok. ↗ obtierať sa