obstúpiť -i dok. obstať, obkolesiť, obklopiť: rodina o-la hosťa; vojaci o-li dedinu obkľúčili;
nedok. obstupovať
obstupovať -puje -pujú -puj! -poval -pujúc -pujúci -povaný -povanie nedok.
obstúpiť -pi -pia obstúpte! -pil -piac -pený -penie dok. (koho, čo) 1. ▶ vo väčšom množstve sa postaviť, rozostaviť sa okolo niekoho, okolo niečoho, obyč. s úmyslom nedovoliť pohyb von; syn. obstať, obklopiť, obkolesiť, obkľúčiť: strelca gólu obstúpili novinári; povstalci so zbraňami obstúpili auto; zraneného obstúpilo plno kamarátov; Ihneď nás obstúpia miestne detváky a živo sa zaujímajú, kto sme a čo máme. [Sme 1995]; Jedného dňa ma obstúpila skupinka už na pohľad ostrých chlapcov. [InZ 1999] 2. expr. ▶ (o rastlinách, o veciach) rozložiť sa z dvoch strán al. okolo niekoho, niečoho, obklopiť, obkolesiť: obstúpila nás tma; čistina je obstúpená borovicami; Kráčali. Potácali sa. Až prišli na ten chodník, ktorý obstúpili topole. [J. Patarák] ▷ nedok. ↗ obstupovať
obstupovať -puje -pujú -pujte! -poval -pujúc -pujúci -povaný -povanie nedok. (koho, čo) 1. ▶ vo väčšom množstve sa stavať okolo niekoho, okolo niečoho obyč. s úmyslom nedovoliť pohyb von; syn. obstávať1, obklopovať, obkolesovať, obkľučovať: rodina obstupuje umierajúceho; žiaci obstupujú počítač; guľometníci už obstupovali stanicu; Premiér diskutuje s robotníkmi, ktorí ho napriek snahe ochranky obstupujú. [Sme 1996] 2. expr. ▶ (o rastlinách, o veciach) stáť, rozkladať sa z dvoch strán al. okolo niekoho, okolo niečoho obklopovať, obkolesovať: chodník obstupujú vysoké stromy; obstupovala ju tma bezvedomia ▷ dok. ↗ obstúpiť
obstúpiť, -i, -ia dok. (koho, čo) pozastávať si, postaviť sa okolo niekoho, niečoho, obstať; obklopiť, obkľúčiť, obkolesiť: Celá rodina obstúpila vzácneho hosťa. (Zgur.) Ľud nemo obstúpil starca. (Vaj.) Aj ženy obstúpili stôl. (Laz.); kolotoč obstúpený detvákmi (Gab.); Nemci hneď obstúpili dedinu a do každej chalupy vrazil vojak. (Tat.); pren. Ležal (mŕtvy) na chrbte s automatom na prsiach, obstúpený kosodrevinou. (Ondr.);
nedok. obstupovať, -uje, -ujú