Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

obstrihať dok. strihaním (dookola) skrátiť, obstrihnúť: o. konáre, živý plot, o. (si) nechty

● o. niekomu → krídla;

nedok. obstrihávať -a, obstrihovať

obstrihnúť -e -ú -hol dok. obstrihať: dobre o-té fúzy;

nedok. obstrihávať -a, obstrihovať

obstrihávať, obstrihúvať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie, obstrihovať -huje -hujú -huj! -hoval -hujúc -hujúci -hovaný -hovanie nedok.

obstrihať -há -hajú -haj! -hal -hajúc -haný -hanie dok. 1. (čo (z čoho)) ▶ strihaním (dookola, zo všetkých strán) postupne odstrániť (drobné) časti z niečoho; syn. ostrihať: o. (si) nechty, vlasy, fúzy; o. suché kvety z kríkov; o. trčiace konce látky nožnicami; starká obstrihala okraje cesta
2. (čo (od čoho)) ▶ strihaním zbaviť niečo niečoho (na celom povrchu al. ako celok) a tak upraviť do určitého tvaru, strihaním skrátiť; syn. ostrihať: o. vinič; obstrihané agáty na dvore; pán s obstrihanou bradou; o. sliepke krídla skrátiť, ostrihať perie na krídlach; mať pred domom obstrihaný živý plot; koruna stromu je dokonale upravená, obstrihaná; predkreslený tvar obšite nahrubo po línii a opatrne obstrihajte od zvyšnej látky; Nechá rásť ten strom, kedy-tedy ho obstrihá. [R. Sloboda]; pren. expr. [...] parlament obstrihal vládny balík o dve tretiny. [Sme 1998] obmedzil, zredukoval
◘ fraz. obstrihať niekomu krídla/krídelká obmedziť niekomu voľnosť, aktivitu
▷ nedok. ↗ obstrihávať, obstrihovať

obstrihávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie, obstrihovať -huje -hujú -huj! -hoval -hujúc -hujúci -hovaný -hovanie nedok. 1. (čo (z čoho)) ▶ strihaním (dookola, zo všetkých strán) postupne odstraňovať nejakú časť niečoho; syn. ostrihávať: o. si vlasy, fúzy; obstrihával listy z čínskej ruže; kanárikovi v klietke treba často o. pazúriky; keď som obstrihávala zádery, skoro na každom prste som si urobila ranku; na prístupovej ceste sa budú o. konáre v jarných mesiacoch; obstrihovali koňom chvosty, aby vraj dobre ťahali
2. (čo (od čoho)) ▶ strihaním zbavovať niečo niečoho (na celom povrchu al. ako celok) a tak upravovať do určitého tvaru, strihaním skracovať; syn. ostrihávať: o. kríky, stromy; o. trávnik nožnicami; majitelia často obstrihávali svojho pudla; tuja dobre znáša obstrihovanie; A Jano Medlen, či mrzlo, či slnko hrialo, len okliesňoval, obstrihával, vytínal, klčoval a kopal, kým humno nebolo čisté a rovné ako dlaň. [J. Nižnánsky]; pren. expr. Pomstou mu boli surovosti a sústavné obstrihovanie právomoci. [Sme 1998] obmedzovanie
▷ dok. ↗ obstrihať, obstrihnúť

obstrihnúť -hne -hnú -hni! -hol -hla -hnúc -hnutý -hnutie dok. 1. (čo (z čoho)) ▶ strihaním (dookola) odstrániť nejakú časť niečoho: o. prebytočnú fóliu; o. kraje z cesta
2. (čo) ▶ strihaním zbaviť niečo niečoho (na celom povrchu al. ako celok) a tak upraviť do určitého tvaru, strihaním skrátiť; syn. ostrihať: náplaste možno o., aby lepšie prekryli dané miesto; obstrihnite motív tak, že okolo obrázka bude centimetrový okraj; vložky je možné obstrihnutím tvarovo prispôsobiť topánke; hrany obstrihnutej tabule plechu sú bez stôp po postupnom strihaní
▷ nedok. ↗ obstrihávať, obstrihovať

obstrihať, -á, -ajú dok. (čo) strihaním dookola oddeliť (okraj, konce) z povrchu; strihaním dookola skrátiť, upraviť; ostrihať: o. si nechty; o. kríky, o. živý plot; Stojí pod ostrihaným klenom na kraji chodníka. (Ondr.) Vlasy, ktoré ešte len včera si bol pekne za uši začesával, sú dolu: obstrihal mu ich mlynár. (Kuk.) Čierne fúzy mu viseli dolu s čiernou bradou, obstrihané akosi do štvorca. (Jes.);

pren. obmedziť, okyptiť: stanovy spolku, v mnohom neurčité a nejasne široké, nadto nadovšetko ešte obstrihané (Vaj.); Záveje obstrihali samotárovi Timotejovi i poslednú radosť. (Gab.) Berlínsky kongres obstrihal ustanovenia san-stefanské. (Škult.)

● hovor. o. niekomu krídla, krídelka, hrebienok obmedziť ho, urobiť skromnejším, poslušnejším, menej výbojným ap.;

nedok. obstrihávať, obstrihúvať, zried. i obstríhať, -a, -ajú