obstojný príd. dosť dobrý, uspokojujúci: úroda bola o-á; mať o. plat;
obstojne prísl.: o. hovoriť po rusky
obstojne 2. st. -nejšie prísl.
obstojne 2. st. -nejšie prísl. ▶ v pomerne uspokojivej kvalite al. kvantite, dosť dobre, vyhovujúco, uspokojivo, slušne: mať sa, cítiť sa o.; o. hrať na klavíri; o. ovládať problematiku; žiaci už dosť o. hovoria po anglicky; píše obstojnejšie ako iní prispievatelia; Pekne kreslil, obstojne spieval. [S. Lavrík]; Ešte vyzerám obstojne. A čo z toho, dopekla, mám? [M. Macháčková]
obstojný príd. dosť dobrý, uspokojivý; vyhovujúci: mať o-ú stravu, o. plat, o-é zamestnanie; Úroda dohánu bola toho roku obstojná. (Min.) Pri obede nálada bola obstojná. (Vans.) Chytia na svoju udicu neuveriteľným spôsobom dosť obstojných chlapov. (Jégé);
obstojne prísl. dosť dobre, uspokojivo: o. vedieť po nemecky, o. poznať dejiny, literatúru; Bolo mi takto obstojne, i keď sa mi zima neprestávala pchať pod pazuchy. (Švant.) Školy onedlho otvoria, zasa bude obstojne. (Kuk.)
obstojný príd. strsl, zsl celkom dobrý, primeraný, uspokojujúci: Mali zme opstojné gazdostvo (Dol. Súča TRČ); Preca zme darmo nechodili, bude dozd opstojní oldomáš (Sereď GAL); opstojnuo zbožia (Bobrovec LM); obstojne i obstojno prísl.: Celkom opstojňe spieva (Hor. Lehota DK); Ešče opstojno pri ton pochodzili (Bošáca TRČ); Opstojno si žijú (Lukáčovce HLO)