Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

obstaviť dok.

1. rozložiť okolo: stôl o-ený stoličkami

2. práv. úradne zastaviť: o. plat

obstaviť sa -ví sa -via sa obstav sa! -vil sa -viac sa -vený -venie sa dok.

obstaviť -ví -via obstav! -vil -viac -vený -venie dok.

obostaviť ↗ obstaviť¹

obstavenie -nia s. práv. 1. ▶ dočasný zákaz disponovania majetkom (zákaz prevodu, premeny, pohybu majetku), príp. dočasné zavedenie kontroly majetku na základe nariadenia vydaného súdom al. príslušným orgánom; syn. obstávka: súdne o. majetku, pohľadávky; exekučné o. účtov mesta; zákon o obstavení veľkostatkov pri pozemkovej reforme v rokoch 1918 – 1919 v Československu; požiadať súd o o. bankového účtu firmy
2. ▶ z úradnej moci dočasné (i čiastočné) zastavenie vyplácania peňazí, obstávka: o. mzdy; vydať príkaz na o. platu
▷ ↗ i obstaviť²

obstaviť¹ -ví -via obstav! -vil -viac -vený -venie dok. 1. zried. i obostaviť (čo, koho čím) ▶ rozmiestniť, rozložiť niečo okolo niečoho, niekoho al. po obvode niečoho, obklopiť, obložiť: o. ležadlo zástenou proti vetru; o. batoľa ohrádkou; o. vchod stromčekmi v kvetináčoch; stôl je obstavený stoličkami, lavicami; zamkol dvere a obstavil ich nábytkom; Nebol som obstavený predmetmi ani ľuďmi, všade som narážal na seba. [P. Vilikovský]; Odostlané lôžko kniežaťa, obostavené trinástimi svietnikmi, vyzeralo ako katafalk. [A. Hykisch]
2. zried. i obostaviť (čo čím) ▶ postaviť, umiestniť dookola, z jednej strany al. z viacerých strán niečoho stavby, budovy al. komplexy budov, obklopiť, obkolesiť niečo stavbami; syn. obstavať, obostavať: o. mesto hradbami; o. objekt garážami; investor obostaví celý štadión oceľovou konštrukciou; Zvyšky obranného múru Skalice môžeme aj dnes vidieť, pravda, obstavené budovami. [KSl 1982]
3. hovor. (koho, čo) ▶ (o viacerých ľuďoch al. zvieratách) postaviť sa, zhromaždiť sa okolo niekoho, okolo niečoho, obstúpiť, obkolesiť: piati obstavili jedného a bijú ho; celý dvor obstavili vojaci
▷ nedok. ↗ obstavovať¹, k 1, 2 i obostavovať

obstaviť² -ví -via obstav! -vil -viac -vený -venie dok. práv. (čo (komu, čomu)) 1. ▶ uvaliť nútenú správu; znemožniť používať niečo, zablokovať: o. obchodnej spoločnosti majetok; o. bankové, dlhopisové účty; súd podnikateľovi obstavil vilu
2. ▶ z úradnej moci dočasne (i čiastočne) zastaviť vyplácanie peňazí, zadržať, zablokovať: exekútor najskôr obstaví dlžníkovi pravidelný príjem zo zamestnania
▷ nedok. ↗ obstavovať²

obstavovať¹ -vuje -vujú -vuj! -voval -vujúc -vujúci -vovaný -vovanie nedok. 1. zried. i obostavovať (čo, koho čím) ▶ rozmiestňovať, rozkladať niečo okolo niečoho, okolo niekoho al. po obvode niečoho, obklopovať, obkladať: o. ohnisko kameňmi; o. pacientov španielskou stenou; chodby by nemali byť obostavované skriňami
2. zried. i obostavovať (čo čím) ▶ stavať, umiestňovať dookola, z jednej strany al. z viacerých strán niečoho stavby, budovy al. komplexy budov, obklopovať, obkolesovať niečo stavbami: o. nábrežie Dunaja vysokými budovami; obyvatelia mesta obstavujú jazero chatami; kostol postupne obstavovali novšími múrmi; obstavovanie pozemných komunikácií všetkými možnými druhmi reklám; zabrániť nežiaducemu obostavovaniu ciest a predlžovaniu obcí; Centrálnu svätyňu starí stavitelia vždy obostavovali masívnym murivom. [A. Hykisch]
3. hovor. (koho, čo) ▶ (o viacerých ľuďoch al. zvieratách) stavať sa, zhromažďovať sa okolo niekoho, niečoho, obstupovať, obkolesovať: okoloidúci obstavujú rečníka; ľudia obstavovali šiatre, predávajúcich
▷ dok. ↗ obstaviť¹, k 1, 2 i ↗ obostaviť

obstavovať² -vuje -vujú -vuj! -voval -vujúc -vujúci -vovaný -vovanie nedok. práv. (čo (komu)) 1. ▶ uvaľovať nútenú správu; znemožňovať používať niečo, blokovať: o. účty v bankách; súdy začali podnikateľovi o. majetok
2. ▶ z úradnej moci dočasne (i čiastočne) zastavovať vyplácanie, zadržiavať, blokovať: o. platy; mzdová učtáreň podniku obstavuje časti miezd zadlžených zamestnancov v prospech veriteľov
▷ dok. ↗ obstaviť²

obstaviť¹, -í, -ia dok. (čo čím)

1. rozložiť niečo okolo niečoho: Operačný stôl, obstavený stojanmi na nástroje, čakal. (Tat.) Zastavila sa v jednej (izbe), ktorá bola obstavená vôkol pultami, stolíkmi a kasňami. (Tim.)

2. obklopiť, obkolesiť stavbou, stavbami, obstavať: Dvor bol obstavený staviskami. (Vaj.);

nedok. obstavovať, -uje, -ujú

|| obstaviť sa (čím) rozložiť, porozkladať niečo okolo seba;

nedok. obstavovať sa

obstaviť², -í, -ia dok. práv. (čo) úradne zadržať (plat al. mzdu)

obstaviť dok.
1. rozložiť niečo dookola, okolo niečoho: Chlapi hnet šetko dokola opstavili a retuvali (Dol. Súča TRČ)
2. obklopiť, obkolesiť stavbou, obstavať: Je s_cíhlama opstavená dookola (Ivanka p. Dun. BRA); A to enom na tich koncoch majú zaďeu̯ané podvojá a to je opstavené (Mokrý Háj SKA)

obstaviť dk práv
1. čo komu, koho od čoho zaistiť, zabezpečiť, aby sa niečím (majetkom) nemohlo svojvoľne nakladať (s cieľom predbežného zabezpečenia nároku); vydať zákaz používania niečoho (nej. majetku) do vyriešenia obstávky: oznamugy tymto lystem, ze gym (Kremničanom) tet prepošczym statek pana Petra, ffoyta, kterzy sem gemu byl obstavil (STREČNO 1542 E); Dorota, mladeho Korienka zena, obstawila dwoge koncze zeme (ŽILINA 1617); my pak zwrchu psani sudczi gich sme (Annu Karvas a jej manžela) obstawjli od wsseliyakeho vžiwani tich zemi w temže chotari bobrowniczkem (TRENČÍN 1624); yaknahle neboha pany Eszterhas Pálka na vrek dostala zwolenszky zamek, hnedki obstawila Prssancou od chotara badinszkiho (ŠTIAVNICA 1676); hat Sstefan Rieckj dopustil bol wirobit Danižovi Matejech. Kteremu kdiž bi sa bola praca ta wislužila, Sstefan Rieckj ho obstawel od nj a do zeme teg sweg chtel worat a pripogit (KOŠECA 1736)
2. koho dočasne zaistiť, zadržať niekoho obmedzením voľného pohybu s cieľom určeného plnenia (aj uväznením): spravil nam jest spolusused nass Martin, ze ste ho, Vase Milost, obstavily pro niektereho spolususeda, kderehoss (!) Zid dluznikom sobie poczita (VRBOVÉ 1552 E); my za ten dluh obstawili sme v nas Ondrysa Masara; on pryslibil na tuto prysslu nedielu nassemu susedowi zaplatiti, a tak sme ho propustili (PLIEŠOVCE 1591); obywatel mesta wassyho byl yest na garmarku v nas w Oslanech a tak sem ho pro dluch malyczky byl obstawyl (OSLANY 1613); -ovať, obstávať² ndk k 1: yssly sme wedle tegze isteg commisie do Niznych Mothessycz a obstawowaly sme gych (obyvateľov N. Motešíc) od chotara pana Laczka Mothessyczkeho ay od czesty, ay od chodnykow, ktere robja chotar pana Laczka (TRENČÍN 1597); budu-li nas (dcéry Jiríka a Gregora Kolára) predse bantowati a obstawowati (RUŽOMBEROK 1605); mne pana Jana Horvatha syn napomina a obstawuge tenže zaloch (ORAVA 1633 E); Georgius Batkos obstawage zwrchu psany dum y penize dolu klade (ZVOLEN 1671); k 2: vznesl gest na mne Kropacz z Žiliny, kterak zieby pro niektere dluhy obstavovan byti miel, zadagicz mnie v tom przimluvu (LIETAVA 1534 E); ya sem musel za wino zaplatiti, nechtegicze, žebi Wassy Welikomožnosti chudich lidj obstawowalj (M. JÁN 1611); ked bi niekdo prespolnj do Lipoucza chtel gjt, geho obstawagu (TURIEC 1768); -úvať frekv k 2: už skrz officziruw Wasseg Oswiczenosty obstawuwana biwam (ROZVADZE 1710)