obstať -stane -stanú -statý dok. postaviť sa okolo, obstúpiť, obkolesiť, obklopiť: deti o-li učiteľa, vatru;
nedok. obstávať1 -a
obstať -tane -tanú obstaňte! -tal -tanúc -tatý -tatie dok.
obstať -tane -tanú obstaňte! -tal -tanúc -tatý -tatie dok. (koho, čo) ▶ (o viacerých ľuďoch al. zvieratách) postaviť sa okolo niekoho, niečoho, obyč. s nejakým úmyslom, obkolesiť; syn. obstúpiť: sotva vystúpili z autobusu, obstala ich skupinka miestnych predavačov; Chlapi, ba skôr nepríjemne vyrastení chlapci, ho obstali bez hluku a s kamennými tvárami. [D. Hevier]; Ba aj obstanú [drevorubači] Matúšovu ťažkú truhlu, zodvihnú ju a nesú ho v nej pomaly a knísavo na jeho poslednej ceste, meniac občas krok. [P. Jaroš]; Hrant zo všetkých strán obstala črieda kráv. [L. Ťažký] ▷ nedok. ↗ obstávať1
obstávať1 -va -vajú -vajte! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. (koho, čo) ▶ (o viacerých ľuďoch al. zvieratách) stavať sa okolo niekoho, niečoho obyč. s nejakým úmyslom, obkolesovať; syn. obstupovať: fotografa všade obstávali šarvanci i väčší zvedavci; Prešli popri stoloch, zišli z terasy, predrali sa cez skupiny ľudí – obstávali v širokých kruhoch dychovku v parkovom altánku [...]. [L. Ballek] ▷ dok. ↗ obstať
obklopiť 1. postaviť sa, zhromaždiť sa okolo niekoho, niečoho • obstúpiť • obstať: zvedavci obklopili, obstúpili, obstali cudzinca • zried. obchlopiť • obskočiť (skokom, náhle sa okolo niekoho postaviť): obskočilo ho zo desať chlapov • obkľúčiť • obkolesiť (často s úmyslom nedovoliť pohyb von): vojaci obkľúčili, obkolesili mesto • obľahnúť • obchvátiť (vojensky dookola zablokovať): obľahnúť, obchvátiť budovu • zovrieť (i vojensky): mesto zovreté blokádou • okrúžiť • obkrúžiť (postaviť sa do kruhu okolo niekoho, niečoho): deti okrúžili učiteľa • zhrčiť sa • zhŕknuť sa (okolo niekoho, niečoho) • expr. obhŕknuť: hneď sme sa zhrčili, zhŕkli okolo matky, hneď sme obhŕkli matku
2. rozložiť sa okolo niečoho • zahaliť • obostrieť: mesto obklopil, zahalil, obostrel smog • expr.: obaliť • obotkať: obalila, obotkala nás tma • obopäť • obopnúť (tesne ovinúť okolo niečoho): dom obopäl vysoký plot • obohnať (múrom, plotom) • obstaviť • obstavať (umiestniť okolo niečoho stavbu, stavby): námestie obstavané budovami; obstaviť dvor staviskami • obložiť: stôl obložiť stoličkami
3. p. zahrnúť 2
obstať p. obklopiť 1
obstať, -stane, -stanú, -stal, -statý, rozk. -staň dok. (koho, čo) pozastávať si, postaviť sa okolo niekoho, niečoho, obstúpiť; obklopiť, obkľúčiť, obkolesiť: A jeho (Jánošíka) obstali i zhora i zdola. (Botto) Poddaj sa! — obstali ho chlapi hrozivo. (Ráz.) Keď Konôpka a Adam vošli do dvora, obstala ich čeľaď. (Jégé) Obstali (kibici) stolík. (Vaj.) Vojaci obstali dedinu. (Kuk.) Dvorana bola obstatá netancujúcimi. (Jégé); pren. Dolinu tichosť obstala. (Sládk.);
nedok. obstávať1, -a, -ajú
obestať p. obstať
obostať p. obstať
obstať i obostať dok. (obestať) csl postaviť sa okolo, obklopiť, obstúpiť: Keť prišieu̯ z vojni, šeci ho obstali (Bobrovec LM); Kebi boľi Ňemci zveďeľi, že jeden partizán v ďeďiňe, boľi bi hu opstaľi a zapáľiľi naskutku (Pribiš DK); Nuž a kej prišiel hlúpí, tag ho dostaľi - ho obestaľi a von kúpel (Podmanín PB); Obestali ho ze šetkích strán (Bošáca TRČ); Obestali hu kolondokola takí baštrnáci, poton začali na nú dračkat (Červeník HLO); Tak son si mislel, že som obestatí (Bohdanovce n. Trn. TRN); Nasampridz jih opstaľi s kameňoma (Závadka SOB)
obstať [ob(e)-] dk 1. koho postaviť sa okolo niekoho, niečoho, obstúpiť, obklopiť, obkľúčiť, obkolesiť niekoho: co učiniss, kdy mnozj bez počtu obstanu tě? (SK 1697); hnedkj onj (Krňania) wiskočjli a dokola obstalj, že hnedkj bi nas bolj chtelj na smrt bitj (Č. BREZOVO 1727); nektere (ženy) že ho (úradníka) obstaly, nektere pak kone pastiama bili (TURIEC 1768); x. pren omnia nos undiqve fata circumstant: odewssad nás bjda obestala (KS 1763) doľahla na nás; zlosť nás obstane (BR 1785) opanuje, zachváti 2. čo obkľúčením zotrvať okolo niečoho: oblehli mesto ohradáma a obestáli ho (KB 1757) 3. ostať, zostať: tie uwratky len wtedy kosiewaly, ket czuo obstalo (H. JASENO 1727); obstávať ndk k 1: cingo: obestáwám, obstupugem, obkljčugem, obléhám; cirumstipo: wogskem obstupugem, okolo obestáwám, obkličugem; oceanus: weliké more, které celú zem obestáwá (KS 1763); kdiž (Mária) seba na nočny odpočjnek dáwala, angelske húffi gey postel obestáwali (BlR 18. st); k 3: vulgator taciti: powestny zwoň, neobstáwá uňho tágnost (KS 1763)
obstať sa dk neos pomestiť sa, zmestiť sa: toho prachu rano y na na nocz w wyne, na groš co by se obstalo, zapygety (HL 17. st)