obstúpiť -i dok. obstať, obkolesiť, obklopiť: rodina o-la hosťa; vojaci o-li dedinu obkľúčili;
nedok. obstupovať
obstúpiť -pi -pia obstúpte! -pil -piac -pený -penie dok.
obstúpiť -pi -pia obstúpte! -pil -piac -pený -penie dok. (koho, čo) 1. ▶ vo väčšom množstve sa postaviť, rozostaviť sa okolo niekoho, okolo niečoho, obyč. s úmyslom nedovoliť pohyb von; syn. obstať, obklopiť, obkolesiť, obkľúčiť: strelca gólu obstúpili novinári; povstalci so zbraňami obstúpili auto; zraneného obstúpilo plno kamarátov; Ihneď nás obstúpia miestne detváky a živo sa zaujímajú, kto sme a čo máme. [Sme 1995]; Jedného dňa ma obstúpila skupinka už na pohľad ostrých chlapcov. [InZ 1999] 2. expr. ▶ (o rastlinách, o veciach) rozložiť sa z dvoch strán al. okolo niekoho, niečoho, obklopiť, obkolesiť: obstúpila nás tma; čistina je obstúpená borovicami; Kráčali. Potácali sa. Až prišli na ten chodník, ktorý obstúpili topole. [J. Patarák] ▷ nedok. ↗ obstupovať
obstupovať -puje -pujú -pujte! -poval -pujúc -pujúci -povaný -povanie nedok. (koho, čo) 1. ▶ vo väčšom množstve sa stavať okolo niekoho, okolo niečoho obyč. s úmyslom nedovoliť pohyb von; syn. obstávať1, obklopovať, obkolesovať, obkľučovať: rodina obstupuje umierajúceho; žiaci obstupujú počítač; guľometníci už obstupovali stanicu; Premiér diskutuje s robotníkmi, ktorí ho napriek snahe ochranky obstupujú. [Sme 1996] 2. expr. ▶ (o rastlinách, o veciach) stáť, rozkladať sa z dvoch strán al. okolo niekoho, okolo niečoho obklopovať, obkolesovať: chodník obstupujú vysoké stromy; obstupovala ju tma bezvedomia ▷ dok. ↗ obstúpiť
obklopiť 1. postaviť sa, zhromaždiť sa okolo niekoho, niečoho • obstúpiť • obstať: zvedavci obklopili, obstúpili, obstali cudzinca • zried. obchlopiť • obskočiť (skokom, náhle sa okolo niekoho postaviť): obskočilo ho zo desať chlapov • obkľúčiť • obkolesiť (často s úmyslom nedovoliť pohyb von): vojaci obkľúčili, obkolesili mesto • obľahnúť • obchvátiť (vojensky dookola zablokovať): obľahnúť, obchvátiť budovu • zovrieť (i vojensky): mesto zovreté blokádou • okrúžiť • obkrúžiť (postaviť sa do kruhu okolo niekoho, niečoho): deti okrúžili učiteľa • zhrčiť sa • zhŕknuť sa (okolo niekoho, niečoho) • expr. obhŕknuť: hneď sme sa zhrčili, zhŕkli okolo matky, hneď sme obhŕkli matku
2. rozložiť sa okolo niečoho • zahaliť • obostrieť: mesto obklopil, zahalil, obostrel smog • expr.: obaliť • obotkať: obalila, obotkala nás tma • obopäť • obopnúť (tesne ovinúť okolo niečoho): dom obopäl vysoký plot • obohnať (múrom, plotom) • obstaviť • obstavať (umiestniť okolo niečoho stavbu, stavby): námestie obstavané budovami; obstaviť dvor staviskami • obložiť: stôl obložiť stoličkami
3. p. zahrnúť 2
obstúpiť p. obklopiť 1
obstúpiť, -i, -ia dok. (koho, čo) pozastávať si, postaviť sa okolo niekoho, niečoho, obstať; obklopiť, obkľúčiť, obkolesiť: Celá rodina obstúpila vzácneho hosťa. (Zgur.) Ľud nemo obstúpil starca. (Vaj.) Aj ženy obstúpili stôl. (Laz.); kolotoč obstúpený detvákmi (Gab.); Nemci hneď obstúpili dedinu a do každej chalupy vrazil vojak. (Tat.); pren. Ležal (mŕtvy) na chrbte s automatom na prsiach, obstúpený kosodrevinou. (Ondr.);
nedok. obstupovať, -uje, -ujú
obstúpiť dok. obkolesiť, obklopiť, obstať: Ale aj ósmi ho opstúpili (Bošáca TRČ); Zbojňíci naráz, že uš sme opstúpení (Jablonové MAL); Prišľi šandare, ho opstupiľi, už ňemuh mignudz ňigdze (Rudlov VRN); Šicke ho opstupiľi a vipitovaľi śe, co nove (Markušovce SNV)
obstúpiť dk 1. koho, čo čím obstať, obklopiť, obkľúčiť, obkolesiť niekoho, niečo: (kráľ) hufem dworanuw y pruowodnimy osobamy obstupenj (KoB 1666); (Kristus) gak by potupne a ohawne s mesta Geruzalema na poprawne mjsto byl wyweden, a to syce mezy zwjrata urkutne (!), ktere ho obkličili, obstaupilj (SP 1696); ohrad (Pane) gy (vlasť) zdi ohniwu, obstaup wozy angelskimy (AgS 1708) 2. čo obkľúčením zotrvať okolo niečoho: kdiž obléhness mesto za dlúhy čas a z ssánci obstúpiss, abys ho dobyl (KB 1757) 3. zried odstúpiť, vzdialiť sa, poodísť: nekedy (diabol) obstúpj dočasu a préstane, žeby maljčko potom teba neopatrného ťážsség uďerit mohel (BlR 18. st); -ovať ndk k 1: sylnj wolowe z Bazan obstupugj mne (SP 1696); circumcingo: obléhám, okolo obstupugem; circumstipo: wógskem obstupugem, obkličugem (KS 1763); circumsistere: obstupowati (PD 18. st)