obstáť dk
1. kde, pre čo vydržať niekde, pri niekom, s niekým byť; dokázať, vydržať, môcť pobudnúť zotrvať niekde, pri niekom, s niekým: spusobnegi mohol (poddaný) pana sweho dedycneho zbywaty a pry swogom grunte obstaty (TURANY 1674); (dieťa) bolo velmi pluhavuo, smrdelo, že v tej izbe nemohol obstat neznamy človek, kde ono bolo (S. ĽUPČA 1732 CM); pre zlost gegj (panej) čelad obstatj nemohla (LIPTOV 1760)
2. od koho pred kým (o nebezpečenstve) zachovať sa, udržať sa, uchrániť sa, zachovať, udržať si existenciu, život, trvanie: sskarlat od mastj vzacny od zlich hostj zridka stale obstogj (BV 1652); Turka z tabora vyšlo na rabovaniu okolo 14 tisíc a že jestli nedadia pomoc, že i naš vidiek neobstoji (RUDNO 1663 RaT); y zbožje nykdye nam pred nymy (kozami) pokogem czele nemuže obstaty (P. BYSTRICA 1712); (Lamoš) nemohol obstat pred Rutkay Josephom, tak musel tu zem fragmoczit (TURIEC 1756)
F. kdiž nagmenssa powoden prigde, za mostom tak pre pocestnich nebezpečne gest, že uss mnohym len na malom ziwuot gegich obstal (STANKOVANY 18. st) visel len na vlásku, len-len že nezahynuli
3. bez koho, čoho môcť byť, vydržať bez niečoho, niekoho, zaobísť sa: (mládenec) prilezitost hleda, wic kde panna seda, nemuž se czasem obstat (BV 1652); lod bez swého spráwce aneb prewoznjka obstat nemúže (VP 1764); (rakúske) kragni nenj gsu tak mjrne, žeby owce cez celý rok pod holým nebem bez prikrywy obstáti mohli (VOv 1779)
4. kde dosiahnuť kladný výsledok; osvedčiť sa, vyhovieť, ukázať sa vhodným, vyhovujúcim, dostatočným v istých podmienkach al. so zreteľom na niečo: gestlis gednuc obstal, hled, abys nezustal druhikrat pri newere (BV 1652); tu domnelu wimluwu, ktereg se na smrtedlneg posteli bogiss, na sebe obrat, abys pred sudnu stolici obstati mohol (TP 1691); kdo ssanuge otce sweho a geho se bogi, dobry messčan bude s ňeho, w ssanobe obstogi (GP 1782); Georgius Cziglan wyznal, že owssem ti swedkowe by mohly obstat (PUKANEC 18. st)
5. ako pochodiť, obísť nejako: vrednik pod pokutu dwanac zlatom zakazal, ten kamen abi sme polamali a newiem, yako obstogime, kterj sme tam nebili (KRUPINA 1643); wssak kdo bj gse na teba wzal, zle bj sj obstal (VELIČNÁ 1724); w gednom meste tolko som sa zanho (poddaného) naprosil, newiem, gako by bol obstal (NECPALY 1749); obstávať1 ndk k 1: chtegice, aby i nadalšie predce w poddanosti muohel obstawati, misto nahrady takowyto chotar sme mu videlili (TRENČÍN 1630 E); dokonanj sme vcynyly, abj y gedna strana y druha prj pokogy obstawala (ĽUBIETOVÁ 1671); nebohi Lucae pred swedkom na swu dceru se zaluwal a to howoril, ze u nich obstawat nemohol (DRAŽKOVCE 1730); (Bačinský) nemuže pod swím panom obstawat (ORAVA 1735); k 2: velike poruby, porty, potravy (poddaný) musi davati, takže div od velikeho trapeni muže obstavati (s. l. 17. st LP); nemohucz pak pred pastorkem Sipos Andrasem obstawat, statek nebolisto častku geho do ruku gemu sem pustila (DVOREC 1712); abj s. stolica nas z limitatiou laskawou, ponewacž wedle teragsseg obstawat nemužeme, racžila potessit (L. MIKULÁŠ 1776); k 3: consto: obstáwam, staly sem (KS 1763); w obuwi take na gedno pari y wiceg obstawati nemuzeme (LIPTOV 1770); k 4: (Ondráš Milo) aby pry temž mline tym lepssy obstawaty a wsselike pracze a powinnosty swe wikonawaty mohl (DUBNICA n. V. 1687); ponievač artikule roku gešcže 1637. vidane, gakošto starodavné na vcžilegši čas v mnohich vgeczach obstawat a pozorovat by se nemohli (SKALICA 1798 E)
obstať [ob(e)-] dk
1. koho postaviť sa okolo niekoho, niečoho, obstúpiť, obklopiť, obkľúčiť, obkolesiť niekoho: co učiniss, kdy mnozj bez počtu obstanu tě? (SK 1697); hnedkj onj (Krňania) wiskočjli a dokola obstalj, že hnedkj bi nas bolj chtelj na smrt bitj (Č. BREZOVO 1727); nektere (ženy) že ho (úradníka) obstaly, nektere pak kone pastiama bili (TURIEC 1768);
x. pren omnia nos undiqve fata circumstant: odewssad nás bjda obestala (KS 1763) doľahla na nás; zlosť nás obstane (BR 1785) opanuje, zachváti
2. čo obkľúčením zotrvať okolo niečoho: oblehli mesto ohradáma a obestáli ho (KB 1757)
3. ostať, zostať: tie uwratky len wtedy kosiewaly, ket czuo obstalo (H. JASENO 1727); obstávať ndk k 1: cingo: obestáwám, obstupugem, obkljčugem, obléhám; cirumstipo: wogskem obstupugem, okolo obestáwám, obkličugem; oceanus: weliké more, které celú zem obestáwá (KS 1763); kdiž (Mária) seba na nočny odpočjnek dáwala, angelske húffi gey postel obestáwali (BlR 18. st); k 3: vulgator taciti: powestny zwoň, neobstáwá uňho tágnost (KS 1763)
obstaviť dk práv
1. čo komu, koho od čoho zaistiť, zabezpečiť, aby sa niečím (majetkom) nemohlo svojvoľne nakladať (s cieľom predbežného zabezpečenia nároku); vydať zákaz používania niečoho (nej. majetku) do vyriešenia obstávky: oznamugy tymto lystem, ze gym (Kremničanom) tet prepošczym statek pana Petra, ffoyta, kterzy sem gemu byl obstavil (STREČNO 1542 E); Dorota, mladeho Korienka zena, obstawila dwoge koncze zeme (ŽILINA 1617); my pak zwrchu psani sudczi gich sme (Annu Karvas a jej manžela) obstawjli od wsseliyakeho vžiwani tich zemi w temže chotari bobrowniczkem (TRENČÍN 1624); yaknahle neboha pany Eszterhas Pálka na vrek dostala zwolenszky zamek, hnedki obstawila Prssancou od chotara badinszkiho (ŠTIAVNICA 1676); hat Sstefan Rieckj dopustil bol wirobit Danižovi Matejech. Kteremu kdiž bi sa bola praca ta wislužila, Sstefan Rieckj ho obstawel od nj a do zeme teg sweg chtel worat a pripogit (KOŠECA 1736)
2. koho dočasne zaistiť, zadržať niekoho obmedzením voľného pohybu s cieľom určeného plnenia (aj uväznením): spravil nam jest spolusused nass Martin, ze ste ho, Vase Milost, obstavily pro niektereho spolususeda, kderehoss (!) Zid dluznikom sobie poczita (VRBOVÉ 1552 E); my za ten dluh obstawili sme v nas Ondrysa Masara; on pryslibil na tuto prysslu nedielu nassemu susedowi zaplatiti, a tak sme ho propustili (PLIEŠOVCE 1591); obywatel mesta wassyho byl yest na garmarku v nas w Oslanech a tak sem ho pro dluch malyczky byl obstawyl (OSLANY 1613); -ovať, obstávať2 ndk k 1: yssly sme wedle tegze isteg commisie do Niznych Mothessycz a obstawowaly sme gych (obyvateľov N. Motešíc) od chotara pana Laczka Mothessyczkeho ay od czesty, ay od chodnykow, ktere robja chotar pana Laczka (TRENČÍN 1597); budu-li nas (dcéry Jiríka a Gregora Kolára) predse bantowati a obstawowati (RUŽOMBEROK 1605); mne pana Jana Horvatha syn napomina a obstawuge tenže zaloch (ORAVA 1633 E); Georgius Batkos obstawage zwrchu psany dum y penize dolu klade (ZVOLEN 1671); k 2: vznesl gest na mne Kropacz z Žiliny, kterak zieby pro niektere dluhy obstavovan byti miel, zadagicz mnie v tom przimluvu (LIETAVA 1534 E); ya sem musel za wino zaplatiti, nechtegicze, žebi Wassy Welikomožnosti chudich lidj obstawowalj (M. JÁN 1611); ked bi niekdo prespolnj do Lipoucza chtel gjt, geho obstawagu (TURIEC 1768); -úvať frekv k 2: už skrz officziruw Wasseg Oswiczenosty obstawuwana biwam (ROZVADZE 1710)