Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

obslúžiť -i dok.

1. preukázať (osobnú) službu, poslúžiť (význ. 1): o. zákazníka; prosím, o-žte sa! vezmite si!

2. postarať sa o dobrý stav, ošetriť, opatriť: o. chorého

3. postarať sa o riadny chod ap.: vedel stroj o. sám;

nedok. obsluhovať

obsluhovať -huje -hujú -huj! -hoval -hujúc -hujúci -hovaný -hovanie nedok.

obsluhovať sa -huje sa -hujú sa -huj sa! -hoval sa -hujúc sa -hujúci sa -hovanie sa nedok.

obsluhovať -huje -hujú -huj! -hoval -hujúc -hujúci -hovaný -hovanie nedok. 1. (koho, čo; ø) ▶ poskytovať, vykonávať osobnú službu niekomu, niečomu, posluhovať; uspokojovať niečie želania určitou službou (obyč. v reštauračných zariadeniach, v obchode, pri opatere): o. hostí; dať sa o.; v kaviarni obsluhujú dvaja čašníci; obsluhovala nás milá predavačka; pri švédskych stoloch sa obsluhujete sami; trpezlivo obsluhuje chorú matku ošetruje; rád obsluhoval kone opatroval; Maliar Merisi sedí za stolom sám a slúžka Margita ho obsluhuje. [P. Jaroš]; pren. expr. Z nezamestnanej striptérka: Upravené slečny obsluhujú zákazníkov len v spodnej bielizni. [P7 2005] poskytujú erotické služby; pren. iron. lupiči sa obsluhujú zo spoločnej pokladnice kradnú
2. (čo) ▶ odborne narábať s nejakým prístrojom, strojom, zariadením a pod. al. mať na starosti prevádzku niečoho a zabezpečovať jeho správne fungovanie, riadny chod; pracovať s niečím al. niekde: o. sústruh, miešačku; o. počítačovú, zvukovú techniku; o. prístroj pomocou diaľkového ovládania; zabezpečovací systém sa obsluhuje veľmi jednoducho; železničiari museli ručne o. závory; plť zvyčajne obsluhovali dvaja muži; zdravotná sestra bežne obsluhuje dve ambulancie, niekedy aj tri; hudobník obsluhujúci klávesové nástroje; Váženie tovaru a obsluhovanie pokladnice jej spôsobovali malé potešenie. [L. Ballek]
3. admin. (čo, koho) ▶ vykonávať, poskytovať službu, obyč. vo verejnom záujme, uspokojovať potreby niekoho, niečoho (trhu), zabezpečovať požiadavky podľa dopytu: regionálne letiská môžu o. všeobecné letectvo; banka v súčasnosti obsluhuje svojich klientov prostredníctvom siete desiatich pobočiek; nová autobusová linka nebude o. všetky zastávky; tieto dovolenkové destinácie sú obsluhované viacerými lodnými spoločnosťami
▷ dok. ↗ obslúžiť

obslúžiť -ži -žia obslúž! -žil -žiac -žený -ženie dok. 1. (koho, čo) ▶ poskytnúť, preukázať osobnú službu niekomu, niečomu, poslúžiť; uspokojiť niečie želanie určitou službou (obyč. v reštauračných zariadeniach, v obchode, pri opatere): o. veľa zákazníkov; pri stole najskôr obslúži otca; odmietol o. podnapitých hostí; obslúžili vás ochotne, s úsmevom?; prítomných obslúžili kávou; o. sa kávou z automatu; banka obslúži všetkých záujemcov; trpezlivo čakám na obslúženie, ale obsluha neprichádza; o. chorého, bezvládnu osobu ošetriť, opatriť; starká sa ešte obslúži vie sa o seba postarať; Rýchlo obslúžim svoju rodinku, malému fľašu do postieľky, veľkej kávu do postele a sám sa začínam chystať do služby. [InZ 1999]; pren. expr. Ako vypovedala maloletá, obslúžila denne do desať klientov a podľa služby inkasovala od 40 do 70 eur. [Sme 2010] poskytla sex ako službu □ rád vás (Vás) obslúžim zdvorilostná fráza vyjadrujúca ochotu poslúžiť, vyhovieť niekomu, napr. zákazníkovi v obchode
2. (čo) ▶ zabezpečiť riadny chod al. správne fungovanie nejakého prístroja, stroja, zariadenia a pod.: vie o. kameru; na určitom úseku výstavby diaľnice veľké mechanizmy obslúži len pár desiatok ľudí; Počítač s týmto softvérom dokáže naraz obslúžiť až 2 500 účastníckych staníc. [Pt 2001]
3. admin. (čo, koho) ▶ poskytnúť službu, obyč. vo verejnom záujme, uspokojiť potreby niekoho, niečoho (trhu), zabezpečiť požiadavky podľa dopytu: siete medzinárodných predajní obslúžia určitý trh; letisko by malo o. dva milióny cestujúcich ročne; Autobusy náhradnej dopravy obslúžia štandardné zastávky liniek 201 a 202. [Sme 2010]
▷ nedok. ↗ obsluhovať

obsluhovať, -uje, -ujú nedok.

1. (koho i bezpredm.) vykonávať niekomu isté osobné služby (najmä zákazníkom v obchode al. hosťom v reštaurácii): obsluhujúci personál; Zapísal (tovar) do knihy a obsluhoval ľudí. (Čaj.) Nesedával pri stole, ale musel obyčajne obsluhovať. (Kal.) Rád by som obsluhoval matku. (Al.)

2. (čo, koho) starať sa o niečo, o niekoho, ošetrovať, opatrovať niečo, niekoho: vzorne o. dojnice;

3. (čo) zachádzať, manipulovať, narábať, pracovať s niečím; robiť úkony potrebné na to, aby niečo (nejaké zariadenie, stroj ap.) fungovalo, pracovalo: o. stroje; Iba telefón musí (poštárka) obsluhovať. (Laz.) Moskovské metro, podzemnú železnicu, obsluhujú ženy. (Jes-á);

dok. obslúžiť

|| obsluhovať sa sám si robiť osobné služby (napr. pri jedení, pri obliekaní ap.): musí sa sám o. pri obede;

dok. obslúžiť sa

obslúžiť, -i, -ia dok.

1. (koho) poslúžiť niekomu, vykonávať niekomu isté osobné služby (najmä zákazníkom v obchode al. hosťom v reštaurácii): Sedeli v krčme ľudia a bolo mu ich treba obslúžiť. (Fig.) Pomáhala synovi obslúžiť hostí. (Tim.) Nevie ani riadiť, ani pri stole obslúžiť. (Jégé)

2. (čo, koho) postarať sa o niečo, o niekoho, ošetriť, opatriť niečo, niekoho: Neviem, ako lekári robia, aby obslúžili v určenom čase celý kraj. (Jes-á)

3. (čo) urobiť úkony potrebné na to, aby niečo (nejaké zariadenie, stroj ap.) fungovalo, pracovalo: bager obslúžia traja ľudia;

nedok. obsluhovať

|| obslúžiť sa sám si urobiť osobné služby (napr. pri jedení, pri obliekaní ap.): Sám sa obslúžil. Vzal si teplej vody na misku. (Taj.);

nedok. obsluhovať sa

obsluhovať nedok. preukazovať službu, posluhovať, slúžiť: Tu na zámku bou̯ aj Frandz Jozef, ná_starí oťedz ho opsluhovau̯ ako osemnázroční (Or. Podzámok DK); Keď navaríš, príďi do krčmi opsluhovaťi, je tu mnoho luďí (Návojovce TOP); Celí život som ho mosela opsluhovat (Val. Belá PDZ); Dá sa opsluhovat jak velkomožní (Lukáčovce HLO); Moja mama večier išla opsluhovad do jennej cukrárne, to bola varid jenním pánom (Beckov NMV); Obsluhovau̯a ích jedna ňemá ďevečka (Brodské SKA)