obsluha, -a ž.
1. slúženie, obsluhovanie, vykonávanie služby: Sú to rúči chlapci, ktorí by sa i v zámku na obsluhu zišli. (Jégé) Mať chodila po obsluhách. (Taj.)
2. starostlivosť o niečo al. o niekoho: Ustáta voda chutí lepšie zvieraťu, ktoré je navyknuté na obsluhu. (Švant.); nedbalá, vzorná, odborná o. strojov;
3. zachádzanie, narábanie, manipulácia s niečím; úkony potrebné na to, aby niečo (nejaké zariadenie, stroj ap.) fungovalo: obsluha stroja je jednoduchá; návod na o-u prístrojov; o. elektrických zariadení; na o-u stroja treba päť ľudí;
4. personál vykonávajúci službu, opateru, obsluhujúci personál: kaviareň s dobrou o-ou; Temer všade je obsluha ženská. (Kuk.) Okolo stroja musí byť tá istá obsluha. (Gab.); voj. o. dela, guľometu