observatórium -ia D a L -iu pl. N -iá G -ií D -iám L -iách s. ⟨lat.⟩ 1. odb. ▶ stanica, zariadenie, v ktorom sa uskutočňujú systematické astronomické, meteorologické al. geofyzikálne pozorovania a merania; miesto na pozorovanie pozemských al. nebeských úkazov: astronomické o. hvezdáreň; geodetické o. komplex zariadení na dlhodobé vedecké, kontrolné a porovnávacie meranie v odbore geodézie v oblasti geodetickej astronómie a fyzikálnej a kozmickej geodézie; meteorologické o. s rozhľadňou; vysokohorské observatóriá na Lomnickom štíte a pri Skalnatom plese; prehliadka, návšteva observatória; monitoring magnetického poľa Zeme prostredníctvom celosvetovej siete geomagnetických observatórií; obiehajúce o. mapovalo celosvetové rozloženie oxidu uhličitého □ Greenwichské kráľovské observatórium observatórium na predmestí Londýna, cez ktoré prechádza nultý poludník zemepisnej dĺžky
2. ▶ (inštitucionalizovaný) výskum zameraný na sledovanie, pozorovanie istých javov: kultúrne o.; audiovizuálne o. sledujúce návštevnosť, zloženie divákov; literárne o.; krajinné o. priebežné pozorovanie zmien v krajine, napr. flóry, ochrany životného prostredia