obsahovať p. obsiahnuť
obsiahnuť [-siah-, -sáh-] dk
1. čo občiahnuť, oblapiť, obopnúť, obkľúčiť niečo: swetlo w temnostech swjty, ale tmy ho neobsahly (WO 1670); in collum alicui invadere: hrdla se chopiti, obgjmati, obsáhnuti (WU 1750); amplector: obkljčiti, obsahnuti (AP 1769);
x. pren wssecek swet by neobsahel knich tých, které by napsané bytý mohli (PW 1752) nedokázal prečítať
2. čo dostať, dosiahnuť, získať, nadobudnúť niečo: to poruczam, aby syrotka ma swobodnye humjenczo k sweg strancze obsahla (ŽILINA 1594); Martinus Condrat k Panu Bohu swe žadosti a modlitbi odezdawal žadagice, aby P. Buch Wssemohucy statocžnych rodicžuw dceru (Marietu) gemu do stawu manželskeho towarisskinu wistawiti racžil, co y obsiahol (N. PRAVNO 1720); od Marie pak Matky boskeg a matky nasseg wssecki (milosti) razom obdrzeti a obsahnuti mozeme (MS 1749); tabakowa planta a listy we wirosteny swogem naspatek zostawagu, a silu, tlstost a welikost omnoho neobsahnu (WT 1790); (Pfentzler Magdalena) obsahla priležitost nočnim časem spolu y ze zelezama uskočit (Kur 18. st) naskytla sa jej
L. odpoweděl hágtman: ,,Yá z welikym nákladem toto měssťanstwi sem obsáhel`` (KB 1756) stal som sa mešťanom; pugnam indipisci: bitku obsahnútj (KS 1763) zvíťaziť; (dcéry) uffaicze se, že po zessleg tégto mrtwyne gakssto gesztráby tučny págt obsáhnu (PeP 1769) sa dobre nasýtia; o. koniec (čoho) zakončiť, zavŕšiť niečo: nemohuce ass posawad takoweho prawa konce obsiahnut (RUŽOMBEROK 1767); takowito člowek nepráwy a prewrhly konecz žywota obsáhl (PeP 1771)
3. koho získať, počať niekoho: (Mária Panna) ktera muže owsem nepoznala a muze w ziwote swem obsahla (Káz 18. st) počala
4. v čom zahrnúť do niečoho: gak arbitratiwa, tak y dobrowolne dokonanj w tech slowych, w kterych su obsažene, do meskych knych se inscribugj (P. ĽUPČA 1646); dlžobu, ktera gest w obligatori obsahnuta, prigimam (KRUPINA 1689); všecky v njch (v artikuloch) obsahnuté věcy za dobré, pravé a prjgemne magjce (SKALICA 1777 E); vtrogue extenso brachio complecti: obsáhnauti (PD 18. st)
5. pojať, postihnúť, pochopiť (zmyslami ap.): tito wssečko (!) swim telesnym hlupim rozumem chtegi obsahnuti (TC 1631); cžehož (Kristovo človečenstvo) rozum náss nemůž postihnúťi, aňi obsáhnúťi (CC 1655); neňy možne, aby kratkym chotarem zuženi rozum pochopil a w sebe obsahnul nekonečnú hodnosty se stkwegýci bytnosť bosku (PP 1734)
L. comprehendere brevi: v summe obsahnuti (LD 18. st); obsahovať, zried obsiahať ndk
1. k 2: blahoslaweny milosrdny, nebo ony milosrdenstwj obsahowat budú (KB 1756); les na palene, na budinek a na wsseligaky domassny čin sucy w hotaru blisko kolo dediny obsachugeme (TORYSKY 1773); mnohý potwrzugu, že skrz dwognásobné striháni (oviec) wiceg wlni obsahugeme (VOv 1779); toto nech tak mysel twú obsahuge, aby gekékólwek snjwané weci sa rozháňat mohli (BlR 18. st) zamestnáva
2. k 4: kterassto kopanicza w sobe obsahuge zahonow dwanast (TOPOĽČANY 1607); ktery dom na cyns obsahuge gedenact kwentinow (P. ĽUPČA 1654); zalozyla sem geden dukat, ktery w sebe obsahuge dewet dukatow (BRATISLAVA 1667 E) má hodnotu; gestliže (syn) ge mudri, techdy asnat pobožny neni, nebo zritka se to stawa, aby teto wssecke wlastnosti nekdo pri sebe obsahowal (MS 1749) mal, nimi disponoval; wygdjme a obsahúgme Zem, nebo gu budeme moci opanowatj (KB 1757); sklepu ssirokost obsahuge dwe sahi bes pol ssucha (NOROVCE 1772) meria
3. k 5: čo my wýme, gen welmy úzko a ťenko obsahugeme myssly nassu (PP 1734); animo complector: gá tu wěc dokonale pochopugi, rozumym, rozumem chápám, obsahugi (WU 1750); wtom Antonius zacne kazat nakratko, ale mnohe hlboke weci obsahal (Káz 18. st) hlbokomyselného obsahu; -ovávať frekv k 1: bi aňi mladoženníci hňed v ten deň boskú, kterú pri svém spojeňí obsahuvávajú, milosť ňestraťili (BR 1785); pomazaňj posledňím preto se slúge, že bíwá dáwané po giních mazáňích, gakžto, které w krsťe, w birmuwáňú obsahuwáwáme (BN 1796); k 2: neskoršá pokuta (za hriechy) ťeškosť obsahuwáwá práwe preto, že prodlíwala polepšenj očekáwagíc (BN 1790); obsahovať sa ndk
1. v čom nachádzať sa v niečom, byť súčasťou niečoho: tych weczy, ktere se w tom lyste byly obsahowaly (TOPOĽČANY 1588); Bože dobrý, co se tuto obsahuge na wyděny zlého? (SK 1697); w negž (v chalupe) se obsahuge jzba, geden sklyepok (ŽILINA 1706); (vrchnosť určí, čo mladý majster) cechu na mjstrovsky oběd dati byl powinnen, byť by to v jjdle anebo namjsto takového obědu v penjzech a ve vjně se obsahovalo (B. BYSTRICA 1723 E); w tegto kapitole sa obsahugu k hedbawnemu djlu napgprihodnegsse opatrnoste okolo marussowich stromow (SN 1772)
2. (na čo) rátať sa, počítať sa: ktera summa sirote Dorisski obsahuge se sto dewadesiat zlatich dewadesiat ai geden peniz; ktera luka wssecka obsahuge se na kosczou no 7 (KRUPINA 1684; 1692); wsseligaky rožnj (statok) na njekolko sto kusou se obsahugiczy, po lukach pribillinskich se pasawa (PRIBYLINA 1784)
3. mať istý obsah, počeť, výmeru: Istwanowy wimeral se placz menem Heriowsky, ze pak se nemohol tolky placz obsahowaty yako Danyelow, nadannuo mu s pani Ganowskey zahrady (LIPTOV 1622); wule posledny aneb kssafft Justiny Czepczanskey, kterizto uczinila w dome swem pri pritomnosty (ľudí), genz obsahuge se w tato slowa (ŽILINA 1639) má takéto znenie; plac drachssie sa predal, než bi se dlžoba obsahowala; summa tato specificowana, ktera se obsahuge (KRUPINA 1684; 1689)