Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

obrodiť dok. dodať novú silu (do života), oživiť, obnoviť: o. spoločnosť, hnutie;

nedok. obrodzovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
obrodiť ‑í ‑ia dok.

obrodiť -dí -dia obroď! -dil -diac -dený -denie dok.


obrodiť sa -dí sa -dia sa obroď sa! -dil sa -diac sa -dený -denie sa dok.

obrodenie -nia s. 1. i národné obrodenie hist. ▶ proces formovania moderných národov v 18. – 19. stor. v Európe, spojený s ich jazykovým, kultúrnym a politickým vývinom; obdobie tohto procesu: významní predstavitelia slovenského národného obrodenia; české, chorvátske, srbské národné o.; literatúra obrodenia; dôležitú úlohu v národnom obrodení hrala inteligencia; v čase obrodenia sa jazyk vníma ako ukazovateľ národnej identity
2. ▶ proces obnovy, kvalitatívnej (vnútornej) premeny, oživenia niečoho zničeného, upadnutého al. upadajúceho (v celospoločenskom zmysle), obroda: duchovné o. Európy; kultúrne, spoločenské, politické o. národa; úsilie o o. spoločnosti, národných ideí, ľudových tradícií, vzájomných vzťahov; ukázať cestu mravného obrodenia človeka; Nemá ísť o obrazoboreckú revolúciu, ale o obrodenie [filmového festivalu]. [Slo 2008]
▷ ↗ i obrodiť1, obrodiť sa


obrodený -ná -né príd.ktorý prešiel procesom obrody, (vnútornej) premeny, ktorý nadobudol nové (obyč. kladné) kvality, novú silu, sviežosť, oživený, obnovený: o. národ; duchovne, mravne o. človek; morálne obrodená spoločnosť; vnútorne obrodená politická strana; o. filmový žáner; obrodená literatúra, spiritualita ▷ ↗ i obrodiť, obrodiť sa


obrodiť sa -dí sa -dia sa obroď sa! -dil sa -diac sa -dený -denie sa dok. ▶ prejsť procesom obrody, nadobudnúť nové (obyč. kladné) kvality, novú silu, sviežosť, vzpružiť sa, vzkriesiť sa: duchovne, vnútorne, mravne sa o.; národ sa obrodil; je potrebné, aby sa spoločnosť obrodila; človek obrodený krásou prírody; v mori sa život rýchlo obrodil; víchricou spustošené lesy potrebujú viac desaťročí, aby sa obrodili; Žije ako bez vôle, silí sa tváriť spokojne, ale to je nad jej sily. Už je najvyšší čas, aby sa akosi obrodila, preporodila. [K. Lászlová]nedok.obrodzovať sa


obrodiť1 -dí -dia obroď! -dil -diac -dený -denie dok. (čo, koho) ▶ dodať niečomu novú silu, sviežosť, nové kvality (s cieľom obnovy, oživenia želateľného stavu), oživiť, vzpružiť, obnoviť: morálne o. spoločnosť; o. národ, svet, rodinu, človeka, vieru; o. esej, epickú prózu; reformní komunisti chceli o. socializmus; kedy budú obrodené vzťahy medzi ľuďmi?; umelecké remeslo môže o. vkus; prezident vytýčil úlohu obrodenia malého letectva; Chceme obrodiť význam všeľudských hodnôt a všeobecných noriem ľudskej morálky: čestnosti, úprimnosti, milosrdenstva... [P. Jaroš]nedok.obrodzovať


obrodiť2 -dí -dia -dil -diac -dený -denie dok. zastaráv. (ø; čím) ▶ priniesť, poskytnúť obyč. hojnú úrodu, vydať plody, zarodiť: záhrada tohto roku mimoriadne obrodila; akým ovocím obrodí tento strom?; Ukazoval na figovníky obrodené sladkými plodmi. [L. Ťažký]


obrodzovať -dzuje -dzujú -dzuj! -dzoval -dzujúc -dzujúci -dzovaný -dzovanie nedok. (čo, koho) ▶ dodávať niečomu novú silu, sviežosť, nové kvality (s cieľom obnovy, oživenia želateľného stavu), oživovať, vzpružovať: o. spoločnosť; o. dobré mravy (mladých); buditelia obrodzovali národ; tvorba má silu o. človeka; i v súčasnosti má kultúra a umenie za úlohu o. ducha; hudba, poézia obrodzuje dušu; obrodzuje nás, ak rozdávame lásku; voda obrodzovala prírodu; [Maliarka] dokáže neustále obrodzovať imagináciu a pôsobivosť jej výtvarných podôb. [LT 1998]dok.obrodiť1


obrodzovať sa -dzuje sa -dzujú sa -dzuj sa! -dzoval sa -dzujúc sa -dzujúci sa -dzovanie sa nedok. ▶ prechádzať procesom obrody, nadobúdať nové (obyč. kladné) kvality, novú silu, sviežosť, oživovať sa, vzpružovať sa: duchovne sa o.; začal sa o. politický život v krajine; príroda sa každoročne obrodzuje; Nemyslite si, že náš časopis vychádza vo vzduchoprázdne. Aj doň už prenikol obrodný proces. Obrodzujeme sa. [J. Kot]; [čitateľ] nezapochybuje o ozajstnosti a trvalosti ustavične sa obrodzujúceho ľúbostného vzťahu zobrazeného v poézii [J. Zambor]dok.obrodiť sa

obnoviť 1. znova zaviesť, utvoriť niečo, čo už bolo • oživiť: obnoviť, oživiť záujem o divadlokniž.: oživotvoriťobživiťvzkriesiť: oživotvorili Maticu slovenskú; obživiť, vzkriesiť spomienkyobrodiť (dodať novú silu na vrátenie do želateľného stavu): obrodiť hospodárstvo, spoločenský životregenerovaťzregenerovať (vrátiť pôvodné dobré vlastnosti): regenerovať sily oddychom; zregenerovať pôdurehabilitovať (vrátiť, obnoviť dobré meno, česť) • znovuzriadiťkniž.: rekonštituovaťreštituovať: znovuzriadenie knižnice; reštituovať, rekonštituovať starý právny stav

2. uviesť niečo do pôvodného (dobrého) stavu (úpravou, prestavaním a pod.) • reštaurovaťzreštaurovať: reštaurovanie starých maliebrenovovaťzrenovovaťrekonštruovaťzrekonštruovať: v meste renovovali historické budovy a rekonštruovali mostrekultivovaťzrekultivovať (obnoviť kultiváciou pôdy)


obrodiť1 p. obnoviť 1


obrodiť2 p. zarodiť


oživiť 1. urobiť živým • vzkriesiť: oživiť figúrku; mŕtveho neoživíš, nevzkriesiškniž. obživiť: obživiť polomŕtveho

2. uviesť znova do života, premietnuť do prítomnosti • sprítomniťobnoviť: oživiť, sprítomniť si, obnoviť si spomienky; oživiť tradícievzkriesiť: lásku už nevzkriesiakniž.: obživiťoživotvoriťzživotniť: obživiť, oživotvoriť spolokobčerstviť: občerství si zážitky z cestyaktualizovať (priblížiť súčasnému chápaniu): aktualizovať drámuobrodiťregenerovať (dodať novú silu niečomu): obrodiť spoločnosť, regenerovať zdrojeznovuzriadiťkniž.: rekonštituovaťreštituovať: znovuzriadenie Matice slovenskej

3. urobiť živším, živým, čulým, silnejším, intenzívnejším a pod. • obodriť: oživiť tanec; oživiť, obodriť náladu, zábavu, rozhovorspestriťobčerstviť (urobiť pestrejším, čerstvejším): oživiť, spestriť svoj štýl; oživiť, občerstviť izbu maľovkou


premeniť 1. urobiť z niečoho, z niekoho niečo iné, niekoho iného • zmeniťpretvoriť: premeniť, zmeniť, pretvoriť spoločenský systémkniž.: prerodiťpreporodiťobrodiť (premeniť na lepšie; znova a inak urobiť): prerodiť, preporodiť človeka, spoločnosť; mravne obrodiť svetkniž. preformovať: treba preformovať celé naše mysleniezreformovaťreformovať (urobiť zásadné úpravy s cieľom zlepšiť niečo): (z)reformovať pravopisodb. transformovať: transformovať elektrický prúdkniž. transfigurovať (premeniť podobu niečoho) • kniž. zried. sublimovať (Mráz)preorientovať (premeniť orientáciu, smerovanie): preorientovať priemyselprečariťprečarovať (premeniť čarami): ježibaba prečarila, prečarovala princa na žabukniž. zastar. (rus.) preobraziť: preobrazenie sveta (Vajanský)

p. aj prerobiť

2. dať niečomu iný vzhľad, ráz a pod. • zmeniť: premenila, zmenila si farbu vlasovhovor.: preinačiťpreonačiťzinačiť: preinačiť si hlas; zariadenie si opäť preonačili, zinačilipren. prefarbiť: národnostne sa mesto prefarbilopozmeniťobmeniť (čiastočne premeniť): pozmenil si názor na vec; obmenená melódiapopremieňať (postupne, viacero vecí): všetko bolo v izbe popremieňanézvrtnúť: nečakane zvrtol svoje presvedčenie

3. nahradiť niečím iným • zameniťvymeniť: premeniť, zameniť koruny na šilingyhovor.: prečaraťprečarovaťzačaraťzačarovaťvyčaraťvyčarovať: prečarali si kabáty; mačku začar(ov)al, vyčar(ov)al za zajacaprehodiť (zmeniť navzájom miesto niečomu): prehodiť posledné dve vetyzmeniťrozmeniť (platidlo za menšie v rovnakej hodnote): nemám si kde zmeniť, rozmeniť stovkupopremieňaťpozamieňaťpovymieňať (postupne, viacero vecí)


zarodiť vydať plody • priniesť úroduobrodiť: strom zarodil, priniesol úrodu; orech obrodil zdravým ovocímurodiť (o zemi): pozemok dobre urodil

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

obrodiť1, -í, -ia dok. (koho, čo) priviesť k novému životu, dodať novej sily, oživiť, obnoviť: o. človeka; o. svet; o. národ;

nedok. obrodzovať, -uje, -ujú

|| obrodiť sa nadobudnúť nových síl, sviežosti: Inteligencia sa môže obrodiť len z chudoby. (Vaj.);

nedok. obrodzovať sa


obrodiť2, -í, -ia dok. priniesť, poskytnúť úrodu, obyč. hojnú; zarodiť: Jablone pekne obrodili. (Šolt.) Obrodia ešte naše polia. (Kuk.) U nás hojne obrodilo (Taj.) neos. veľa sa urodilo


rodiť, -í, -ia nedok.

1. privádzať, prinášať na svet deti al. (živé) mláďatá (o ženách, zried. i o niektorých samiciach zvierat), prekonávať pôrod: Kľakli na kolená k posteli ženy, ktorá rodila. (Fig.) Byť poduškou tým matkám, ktoré rodia. (Smrek) Ty budeš rodiť v bolestiach. (Jes.) Do tej nemocnice nepôjdu rodiť. (Tat.)

2. (koho, čo) dávať život niekomu, privádzať na svet pôrodom (o ženách, zried. i o samiciach zvierat): r. deti; Slovenské matere neprestali rodiť schopných synov. (Škult.); myš rodí živé mláďatá;

pren. bás. plodiť: Prečo jar rodí kvet, prečo smrť zimou vanie? (Len.)

3. prinášať, dávať úrodu, plody, plodiť, byť plodný, úrodný (o rastlinách, o živej pôde): rodiaci strom; Natieral cestom stromy, aby dobre rodili. (Taj.) A zem rodí prebohato. (Tat.) Zachránila roľu na Brezovci, ktorá vždy rodila do úmoru. (Fig.) Tešila sa, ako rodia jeho nivy. (Vaj.); rodiaca záhrada (Vaj.) s rodiacimi stromami;

4. (čo) dávať, prinášať niečo ako plod, úrodu: r. dobré, zlé ovocie; Dobré zrno rodí dobrý klas. (Gab.); jabloň rodí sladké jablká; zem rodiaca víno (Štítn.);

5. kniž. (čo) tvoriť, utvárať, dávať niečomu vznik, spôsobovať vznik niečoho; plodiť: Myšlienka rodila myšlienku. (Hor.) Dopyt rodí ponuku. (Urb.) Ty z moci svojej večné divy rodíš. (Kuzm.); pren. bás. Tisíce žriedel búrne nebe rodí (Kras.) prší;

opak. rodievať, -a, -ajú;

dok. k 1, 2 porodiť, k 3 zarodiť, obrodiť;

k 5 zrodiť

|| rodiť sa

1. prichádzať na svet pôrodom (o človekovi, zried. i o zvieratách): Deti sa im rodili každé dva, tri roky. (Taj.) My chudobní sme sa z lásky rodili, z lásky sme sa brali. (Min.) Bol to muž a zať, akých sa veľmi málo rodí (Tomašč.) akých je málo. V zrubových domoch začali sa rodiť dcéry a synovia, ktorí mali žiť z roboty v lese. (Ondr.); niektorý hmyz rodí sa z vajíčok liahne sa;

2. rásť, vyrastať do plodov, prinášajúc úrodu (o plodoch rastlín): Rodí sa mi ovocie najvyberanejšej fajty. (Jes.) Trnky sa tu rodia a hlohyne. (Ráz.) Tu rodí sa hojne najmä hrozno. (Kuk.) Nám sa tuto po dolinách víno nerodí. (Bedn.) Neoriem, nesejem, samo sa mi rodí. (ľud. pieseň)

3. hovor. rásť, vyrastať: Huby za jednu mokrú noc navidomoči sa rodia. (J. Kráľ) Pod plotmi, v javorovom lístí tráva sa rodila nová. (Urb.)

4. expr. vznikať, povstávať, nastávať, začínať sa, tvoriť sa, skŕsať: Začalo sa v ňom rodiť smelé odhodlanie. (Urb.) Vycítila, že sa tu čosi rodí, čomu sama svojou vtieravosťou zabŕdla do cesty. (Gab.); rodí sa nový deň, nové ráno; rodí sa nové dielo; Vysoké dumy rodia sa pod jeho perom. (Vaj.) Smelé myšlienky sa rodili v tej hlave. (Zúb.) Vtedy sa vo mne začali rodiť pochybnosti. (Fel.) Rodil sa skutočne nový svet. (Krčm.);

opak. rodievať sa, -a, -ajú;

dok. k 1 narodiť sa, k 2, 3 urodiť sa, k 4 zrodiť sa

obrodiť1 dok. strsl, šar zarodiť, urodiť (o plodinách, ovocných stromoch ap.): Pekne obroďili naše ovocnie stromi toho roku (Bobrovec LM); Aľe obroďila toho roku táto sľúka (Bodorová MAR); A tej papeke zme polámalej, lúčalej zme ih na hruške, na jabloňe, žebej dobre obroďilej (Lešť MK); Teho roku ślifki barz dobre obrodziľi (Ovčie PRE)

obrodiť2 dok. trn brodením vykúpať, očistiť prúdom vody v rieke al. potoku: Ból Váhu obrodzit kone a sa mu utopili (Modranka TRN); Na Velkí páteg volakedi chodzili brodzit kone do potoka, no sedól si na kona, išól a obrodzil ho (Hrnčiarovce n. Par. TRN)

obrodiť dk čo priniesť úrodu niečoho: magu nektere lučkj, ktere nekedj y otawu obrodja, magu krem tocho y gine lukj, ktere lem seno obrodja (JABLONEC 1771); o. sa dk urodiť sa: kdi se žalud obrodj (ZVOLEN 1669); kdy se želud obrodila, chodily-li na tej hore slobodne a zgewne ussipane pukanske (KALOŠA 1735); Noe wíšedší z arki, zašťepil wiňicu, obroďili sa w ňég hrozná (DS 1795)

obroďiť_1 obroďiť obroďiť_2 obroďiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu