obrnenec -nca mn. -i m. obrnený bojovník
obrnenec -nca pl. N -nci m. (človek)
obrnenec -nca pl. N -nce/-nci m. voj. profes. (vozidlo)
obrnenec -nca A i -nca pl. N a A -nce m. (živočích)
obrnenec1 -nca pl. N -nci m. 1. hist., voj. ▶ vojak, bojovník majúci na sebe brnenie, pancier na ochranu pred zranením, obrnený bojovník: obrnenci s kopijami, s mečmi; knieža malo tritisíc obrnencov; Po trhu sa pyšne prechádzal trhový richtár [...] a sprevádzali ho dvaja nemotorní obrnenci. [N. Baráthová] 2. expr. zried. ▶ ozbrojený príslušník špeciálnej (vojenskej, policajnej) jednotky, ozbrojenec: zásah obrnencov so štítmi; obrnenci dozerali na nerušený odchod divákov zo štadióna; Okolo nich [fanúšikov] pochodovalo 18 členov policajného komanda v čiernych uniformách obrnencov. [Šp 2009]
obrnenec2 -nca A i -nca D a L i -ncovi pl. N -nce i -nci A -nce i -ncov m. voj. profes. ▶ obrnený bojový prostriedok umožňujúci transport, obrnené vozidlo, obrnený transportér, vlak al. obrnená loď: pásový o.; 40-tonové obrnence; boj s obrnencami; výroba, nákup kolesových obrnencov pre armádu; vyvinúť nový o.; zneškodniť obrnenca; cesta obrnenca sa skončila v tuneli cesta obrneného vlaku; Jednotka zastavovala len vtedy, keď obrnenci dopĺňali palivo. [Sme 2003]
obrnenec3 G a A -nca pl. N a A -nce m. hovor. ▶ živočích s tvrdými výrastkami (obyč. na hlave) al. zrohovatenou povrchovou vrstvou kože, kosteným štítom al. pancierom: rastlinožravé obrnence; rohaté obrnence Slovenského krasu napr. nosorožteky; monštruózne obrnence boli príbuzné pásavcom ▷ zool. obrnenec vláknochvostý Loricaria filamentosa sladkovodná ryba s pancierom, chovaná v akváriách
obrnenec1, -nca, mn. č. -nci m. bojovník, ktorý má na sebe brnenie: križiacki obrnenci (Gab.)
obrnenec2, -nca, mn. č. -nce m. obrnené vozidlo, vlak al. loď: Voz hrkotal po hradskej ako obrnenec. (Gráf)