obrázoček ↗ obraz
obrázok -zka/-zku pl. N -zky m. 1. zdrob. ▶ (malý) obraz, zvyčajne plošné (výtvarné) znázornenie, zobrazenie niekoho, niečoho (často ako doplnok textu, ilustrácia); ozdobný (umelecký), často zarámovaný predmet určený na stenu: farebný, čiernobiely o.; pekný o. prírody, krajiny; o. na titulnej strane časopisu; ilustračné obrázky v článku, v návode; tričko s obrázkom známeho speváka; kniha plná obrázkov; kresliť, maľovať obrázky; stiahnuť, skopírovať o. z internetu; na stenách izby visia veselé obrázky; Obrázok má hnedú patinu, svieti z neho výnimočnosť celej tej udalosti. [J. Blažková] □ svätý obrázok obrázok s náboženským motívom, predstavujúci Krista, Pannu Máriu al. svätých
2. trochu expr. ▶ (zrakový) dojem, ktorý niečo al. niekto spôsobuje; udalosť a predstava o nej v mysli, obraz: o. rodinnej pohody; v rozhovore sa im vynárali obrázky z detstva, z mladosti; aký o. v ňom zanechá návšteva u nás doma?
3. trochu expr. (i o kom, o čom) ▶ predstava, názor o niekom, o niečom na základe istého poznania, hodnotenia, istých informácií, obraz: urobil si už o. o našom zdravotníctve; rozhovor pomôže získať o. o povahe človeka; Máte pomerne presný obrázok toho, ako bude dôchodkový systém vyzerať po „reforme“. [Slo 2002]
4. star. lit. ▶ drobný literárny útvar: žánrový o. zo života ľudu; v autorovom literárnom diele nachádzame satirické obrázky mravov súčasnej spoločnosti
◘ fraz. byť [pekný/krásny] ako obrázok byť veľmi pekný, veľmi pekne upravený; expr. dívať sa/pozerať sa na niekoho ako na svätý obrázok správať sa k niekomu a) zbožne, s veľkou úctou b) zaľúbene; čertove obrázky karty na hranie (hazardných hier)
▷ zdrob. obrážtek, obrázoček ↗ obraz
obraz -zu pl. N -zy m. 1. ▶ obyč. dvojrozmerné výtvarné (umelecké) znázornenie videnej, zažitej skutočnosti al. istej predstavy, myšlienky, pocitu, výtvarné dielo, maľba, kresba a pod.; takéto dielo ako ozdobný predmet: realistický, impresionistický, kubistický o.; biblický, historický oltárny o.; obrazy od slávnych maliarov, od Martina Benku; zberateľ obrazov; obchodník s obrazmi; aukcia, vernisáž, výstava, galéria obrazov; kópia, reprodukcia obrazu; postava, tvár, výjav na obraze; obrazy predkov, významných dejateľov; maľovať, kresliť, reštaurovať o.; na stene visí o. ženy maľovaný olejovými farbami na plátne; k modernému obrazu sa hodí jednoduchý rám; Medzi najznámejšie obrazy sveta patrí Michelangelovo Stvorenie Adama [...]. [D. Podracká] ▷ div. živý (scénický) obraz spôsob divadelného inscenovania, keď živí herci utvárajú kompozíciu už jestvujúceho maliarskeho al. sochárskeho diela a na istý čas v nej znehybnejú; výtvar. elektronický obraz výtvarná (umelecká) kreácia realizovaná elektronicky pomocou počítača □ slovom i/aj/a obrazom a) v slovnej i obrazovej forme b) názorne, ilustračne
2. i odb. ▶ skutočnosť vznikajúca al. utváraná spracúvaním a odrazom hmatateľného sveta zrakovým ústrojenstvom človeka al. prirodzenými optickými javmi al. zariadeniami, postupmi a technológiami na vizuálne zachytenie, záznam a prenos živej skutočnosti (ľudí, udalosti, prostredia a pod.): o. mesiaca v rieke; o. tváre v zrkadle; prístroje skonštruujú verný o. celej hviezdy; biol., opt. sietnicový o. obraz vznikajúci na sietnici oka; opt., fyz. zrkadlový o. stranovo prevrátený obraz skutočnosti v rovinnom zrkadle; fot. latentný o. neviditeľný obraz spôsobený osvitom fotografickej vrstvy, ktorý sa vyvolaním vo vývojke zviditeľní; tech. digitálny o. konečná matica bodov s konečným počtom farieb; televízny o. vizuálna zložka televízneho signálu; fotografický, kamerový o.
3. ▶ kto al. čo sa ako celok al. niektorými vlastnosťami podobá na niekoho al. na niečo iné: Eva, verný o. svojej matky kópia; je živým obrazom otca; žiak je obrazom svojho učiteľa; Ak ste istý čas pri mori, isto-iste sa vás zmocní myšlienka, že je verným obrazom ľudského života: bezpečných miest je v ňom málo. [J. Papp]
4. ▶ predstava niekoho al. niečoho, často aj vizuálna (vyvolaná spomienkou, premýšľaním, dojmom, zážitkom, snívaním a pod.): pred očami sa jej vynoril o. starého otca; v sne uvidieť o. neznámej krajiny; predstavovať si obrazy z detstva; deň-noc ho prenasleduje o. horiaceho domu, mŕtveho priateľa; Bál sa zaspať; nikdy nevedel, kedy sa z tmy vynoria tie mučivé obrazy. [D. Mitana]
5. (i o kom, o čom) ▶ podoba niekoho al. niečoho na základe ich vonkajších znakov, prejavov: zaslúžiť sa o dobrý, zlý, skreslený o. o škole, rodine, pracovisku; pozitívny, negatívny o. krajiny v zahraničí; svoj o. si vytváraš sám; To máš nejaký pokrivený obraz o kamarátstvach medzi ženami. [O. Štefánik]
6. (i o kom, o čom) ▶ niekto al. niečo v podobe, v akej sa javí ľudskému vedomiu na základe individuálneho al. skupinového poznania, presvedčenia, hodnotenia, pocitov, skúseností: mýtický, náboženský, vedecký, jazykový, subjektívny, virtuálny o. sveta; načrtnúť ucelenejší, presnejší o. básnikovej osobnosti; aj deti si utvárajú svoj o. o Bohu; chcel si vytvoriť o. o ľuďoch v úrade; Pritom je veľa matiek, ktoré v záujme harmonickej výchovy svojich ratolestí obraz otca skôr prikrášľujú, aby deti mali byť na koho hrdé. [V. Balla]
7. ▶ (v umení, vo vede, médiami a pod.) vytvorená, skonštruovaná podoba niekoho al. niečoho, obyč. sprostredkovaná verejnosti, zobrazenie, vyobrazenie, podoba: historický, moderný, odmýtizovaný o. Jánošíka; mediálny o. politika, herca; biblický o. rodiny; pohľad na svet prostredníctvom filmového obrazu; románový o. mestského, dedinského života; v štúdii sa modeluje o. hrdinu v drámach viacerých slovenských autorov
8. ▶ kto al. čo vypovedá niečo o niečom inom, s čím však súvisí, je vo vzťahu al. je jeho časťou, súčasťou, odzrkadlenie, odraz: politici sú len obrazom spoločnosti; cena nemusí byť obrazom kvality výrobku; vyrovnané zápasy sú jasným obrazom kvality celej súťaže; aj stolovanie je obrazom národa; všetko, čo píše, je obrazom jeho duše
9. lit., lingv. ▶ nepriame slovné vyjadrenie, označenie, pomenovanie (človeka, veci, javu a pod.); syn. tróp: básnické obrazy; použiť slovný o.
10. lit., div. ▶ menšia jednotka dramatického diela: veselohra v troch obrazoch; Suchoňova Krútňava je opera v šiestich obrazoch; v záverečnom obraze herci zaspievali známu pieseň
11. mat. ▶ množina výsledkov funkcie al. zobrazenia: Laplaceov, Radonov o. funkcie; vzor a o. v nejakom zobrazení; bod A′ je o. bodu A; o. priamky, kružnice, n-uholníka (v geometrii)
12. biol., lek. klinický obraz choroby ▶ súhrn objektívnych a subjektívnych príznakov choroby; krvný obraz základné vyšetrenie krvi na zistenie úrovne krvotvorby (množstvo červených, bielych krviniek, krvných doštičiek, hemoglobínu a hematokritu), skr. KO
◘ fraz. byť v obraze mať informácie o niečom, orientovať sa v situácii; expr. opiť sa/spiť sa pod obraz Boží dostať sa do stavu ťažkej opitosti a obyč. sa správať nedôstojne; [pretvoriť, prerobiť, vychovať niekoho] na svoj obraz zmeniť niekoho a prispôsobiť ho (často necitlivo, násilne) svojej predstave, svojim želaniam; [to je] obraz biedy a utrpenia/skazy niečo veľmi smutné, žalostné
◘ parem. bibl. Boh stvoril človeka na svoj obraz človek bol stvorený ako osoba obdarená mysľou a slobodnou vôľou
▷ zdrob. ↗ obrázok; obrážtek -ka pl. N -ky, obrázoček -čka pl. N -čky m. zdrob. i expr.: pestrofarebné obrážteky; namaľuj mi nejaký obrážtek; jeho čiernobiele obrázočky lahodia mojej duši; Obrázočky boli aj jednou z pozorností z púte od príbuzných i priateľov. [A. Habovštiak]; obrazisko -ka -získ s., v sg. i m. zvel. k 1: toto nie je obraz, ale o.; na stenách zámku visia obraziská
obrážtek ↗ obraz