Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst priezviská

obraz -u m.

1. plošné výtvar. znázornenie skutočnosti, predstavy: o. známeho majstra; zarámovať, zavesiť o.

2. odraz skutočnosti v zrkadle, vo vode ap.: o. krajiny v jazere; televízny o. súhrn jednotlivých telev. snímok;

pren. podoba: je o-om svojho otca

3. (zrakové) dojmy, udalosti a predstavy o nich: o-y z detstva; o. biedy a skazy

4. predstava (na zákl. úvahy); názor: urobiť si o. o svete; z plánov získal o stavbe dobrý o.; lek. krvný o. rozbor zloženia krvi

5. časť dram., básnického ap. diela: dejstvo v troch o-och

6. zovšeobecnený odraz skutočnosti, predstavy v umel. diele

expr. opiť sa pod o. (Boží) veľmi; byť v o-e orientovať sa v situácii;

obrazový príd.: o-á výstava, technika; o-é spravodajstvo; o-é poznávanie;

obrázok -zka m.

1. zdrob. k 1, 3, 4

2. malý lit. útvar: satirický o.

pekný ako o. veľmi;

obrázkový príd.: o. časopis;

obrážtek -a m. zdrob. k 1

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
obraz ‑u m.; obrazový

obraz -zu pl. N -zy m.

obrázočekobraz


obrázok -zka/-zku pl. N -zky m. 1. zdrob. ▶ (malý) obraz, zvyčajne plošné (výtvarné) znázornenie, zobrazenie niekoho, niečoho (často ako doplnok textu, ilustrácia); ozdobný (umelecký), často zarámovaný predmet určený na stenu: farebný, čiernobiely o.; pekný o. prírody, krajiny; o. na titulnej strane časopisu; ilustračné obrázky v článku, v návode; tričko s obrázkom známeho speváka; kniha plná obrázkov; kresliť, maľovať obrázky; stiahnuť, skopírovať o. z internetu; na stenách izby visia veselé obrázky; Obrázok má hnedú patinu, svieti z neho výnimočnosť celej tej udalosti. [J. Blažková]svätý obrázok obrázok s náboženským motívom, predstavujúci Krista, Pannu Máriu al. svätých
2. trochu expr. ▶ (zrakový) dojem, ktorý niečo al. niekto spôsobuje; udalosť a predstava o nej v mysli, obraz: o. rodinnej pohody; v rozhovore sa im vynárali obrázky z detstva, z mladosti; aký o. v ňom zanechá návšteva u nás doma?
3. trochu expr. (i o kom, o čom) ▶ predstava, názor o niekom, o niečom na základe istého poznania, hodnotenia, istých informácií, obraz: urobil si už o. o našom zdravotníctve; rozhovor pomôže získať o. o povahe človeka; Máte pomerne presný obrázok toho, ako bude dôchodkový systém vyzerať po „reforme“. [Slo 2002]
4. star. lit.drobný literárny útvar: žánrový o. zo života ľudu; v autorovom literárnom diele nachádzame satirické obrázky mravov súčasnej spoločnosti
fraz. byť [pekný/krásny] ako obrázok byť veľmi pekný, veľmi pekne upravený; expr. dívať sa/pozerať sa na niekoho ako na svätý obrázok správať sa k niekomu a) zbožne, s veľkou úctou b) zaľúbene; čertove obrázky karty na hranie (hazardných hier)
zdrob. obrážtek, obrázočekobraz


obraz -zu pl. N -zy m. 1. ▶ obyč. dvojrozmerné výtvarné (umelecké) znázornenie videnej, zažitej skutočnosti al. istej predstavy, myšlienky, pocitu, výtvarné dielo, maľba, kresba a pod.; takéto dielo ako ozdobný predmet: realistický, impresionistický, kubistický o.; biblický, historický oltárny o.; obrazy od slávnych maliarov, od Martina Benku; zberateľ obrazov; obchodník s obrazmi; aukcia, vernisáž, výstava, galéria obrazov; kópia, reprodukcia obrazu; postava, tvár, výjav na obraze; obrazy predkov, významných dejateľov; maľovať, kresliť, reštaurovať o.; na stene visí o. ženy maľovaný olejovými farbami na plátne; k modernému obrazu sa hodí jednoduchý rám; Medzi najznámejšie obrazy sveta patrí Michelangelovo Stvorenie Adama [...]. [D. Podracká]div. živý (scénický) obraz spôsob divadelného inscenovania, keď živí herci utvárajú kompozíciu už jestvujúceho maliarskeho al. sochárskeho diela a na istý čas v nej znehybnejú; výtvar. elektronický obraz výtvarná (umelecká) kreácia realizovaná elektronicky pomocou počítača □ slovom i/aj/a obrazom a) v slovnej i obrazovej forme b) názorne, ilustračne
2. i odb. ▶ skutočnosť vznikajúca al. utváraná spracúvaním a odrazom hmatateľného sveta zrakovým ústrojenstvom človeka al. prirodzenými optickými javmi al. zariadeniami, postupmi a technológiami na vizuálne zachytenie, záznam a prenos živej skutočnosti (ľudí, udalosti, prostredia a pod.): o. mesiaca v rieke; o. tváre v zrkadle; prístroje skonštruujú verný o. celej hviezdy; biol., opt. sietnicový o. obraz vznikajúci na sietnici oka; opt., fyz. zrkadlový o. stranovo prevrátený obraz skutočnosti v rovinnom zrkadle; fot. latentný o. neviditeľný obraz spôsobený osvitom fotografickej vrstvy, ktorý sa vyvolaním vo vývojke zviditeľní; tech. digitálny o. konečná matica bodov s konečným počtom farieb; televízny o. vizuálna zložka televízneho signálu; fotografický, kamerový o.
3.kto al. čo sa ako celok al. niektorými vlastnosťami podobá na niekoho al. na niečo iné: Eva, verný o. svojej matky kópia; je živým obrazom otca; žiak je obrazom svojho učiteľa; Ak ste istý čas pri mori, isto-iste sa vás zmocní myšlienka, že je verným obrazom ľudského života: bezpečných miest je v ňom málo. [J. Papp]
4. ▶ predstava niekoho al. niečoho, často aj vizuálna (vyvolaná spomienkou, premýšľaním, dojmom, zážitkom, snívaním a pod.): pred očami sa jej vynoril o. starého otca; v sne uvidieť o. neznámej krajiny; predstavovať si obrazy z detstva; deň-noc ho prenasleduje o. horiaceho domu, mŕtveho priateľa; Bál sa zaspať; nikdy nevedel, kedy sa z tmy vynoria tie mučivé obrazy. [D. Mitana]
5. (i o kom, o čom) ▶ podoba niekoho al. niečoho na zá­klade ich vonkajších znakov, prejavov: zaslúžiť sa o dobrý, zlý, skreslený o. o škole, rodine, pracovisku; pozitívny, negatívny o. krajiny v zahraničí; svoj o. si vytváraš sám; To máš nejaký pokrivený obraz o kamarátstvach medzi ženami. [O. Štefánik]
6. (i o kom, o čom) ▶ niekto al. niečo v podobe, v akej sa javí ľudskému vedomiu na základe individuálneho al. skupinového poznania, presvedčenia, hodnotenia, pocitov, skúseností: mýtický, náboženský, vedecký, jazykový, subjektívny, virtuálny o. sveta; načrtnúť ucelenejší, presnejší o. básnikovej osobnosti; aj deti si utvárajú svoj o. o Bohu; chcel si vytvoriť o. o ľuďoch v úrade; Pritom je veľa matiek, ktoré v záujme harmonickej výchovy svojich ratolestí obraz otca skôr prikrášľujú, aby deti mali byť na koho hrdé. [V. Balla]
7. ▶ (v umení, vo vede, médiami a pod.) vytvorená, skonštruovaná podoba niekoho al. niečoho, obyč. sprostredkovaná verejnosti, zobrazenie, vyobrazenie, podoba: historický, moderný, odmýtizovaný o. Jánošíka; mediálny o. politika, herca; biblický o. rodiny; pohľad na svet prostredníctvom filmového obrazu; románový o. mestského, dedinského života; v štúdii sa modeluje o. hrdinu v drámach viacerých slovenských autorov
8.kto al. čo vypovedá niečo o niečom inom, s čím však súvisí, je vo vzťahu al. je jeho časťou, súčasťou, odzrkadlenie, odraz: politici sú len obrazom spoločnosti; cena nemusí byť obrazom kvality výrobku; vyrovnané zápasy sú jasným obrazom kvality celej súťaže; aj stolovanie je obrazom národa; všetko, čo píše, je obrazom jeho duše
9. lit., lingv. ▶ nepriame slovné vyjadrenie, označenie, pomenovanie (človeka, veci, javu a pod.); syn. tróp: básnické obrazy; použiť slovný o.
10. lit., div. ▶ menšia jednotka dramatického diela: veselohra v troch obrazoch; Suchoňova Krútňava je opera v šiestich obrazoch; v záverečnom obraze herci zaspievali známu pieseň
11. mat.množina výsledkov funkcie al. zobrazenia: Laplaceov, Radonov o. funkcie; vzor a o. v nejakom zobrazení; bod A′ je o. bodu A; o. priamky, kružnice, n-uholníka (v geometrii)
12. biol., lek. klinický obraz choroby ▶ súhrn objektívnych a subjektívnych príznakov choroby; krvný obraz základné vyšetrenie krvi na zistenie úrovne krvotvorby (množstvo červených, bielych krviniek, krvných doštičiek, hemoglobínu a hematokritu), skr. KO
fraz. byť v obraze mať informácie o niečom, orientovať sa v situácii; expr. opiť sa/spiť sa pod obraz Boží dostať sa do stavu ťažkej opitosti a obyč. sa správať nedôstojne; [pretvoriť, prerobiť, vychovať niekoho] na svoj obraz zmeniť niekoho a prispôsobiť ho (často necitlivo, násilne) svojej predstave, svojim želaniam; [to je] obraz biedy a utrpenia/skazy niečo veľmi smutné, žalostné
parem. bibl. Boh stvoril človeka na svoj obraz človek bol stvorený ako osoba obdarená mysľou a slobodnou vôľou
zdrob.obrázok; obrážtek -ka pl. N -ky, obrázoček -čka pl. N -čky m. zdrob. i expr.: pestrofarebné obrážteky; namaľuj mi nejaký obrážtek; jeho čiernobiele obrázočky lahodia mojej duši; Obrázočky boli aj jednou z pozorností z púte od príbuzných i priateľov. [A. Habovštiak]; obrazisko -ka -získ s., v sg. i m. zvel. k 1: toto nie je obraz, ale o.; na stenách zámku visia obraziská


obrážtekobraz

-az/462005±272 12.59: substantíva m. neživ. N+A sg. 86430→86439
+51
−98
obraz/26277 výraz/13156 dôkaz/7381 odkaz/6920 dôraz/5879 zákaz/5501 príkaz/5231 rozkaz/3651 preukaz/3131 odraz/1824→1852
+16
−14
povraz/1066 náraz/927 úraz/876 (22/4591)

-raz/410853±242 10.86: substantíva m. neživ. N+A sg. 51956→51959
+48
−79
obraz/26277 raz/13156 raz/5879 odraz/1824→1852
+16
−14
povraz/1066 raz/927 úraz/876 zraz/842→850±4 doraz/355→322
+27
−60
predobraz/264 podraz/256 Graz/232 (1/2)

-z/2381765±14729 5.00: substantíva m. neživ. N+A sg. 129858→129560
+415
−562
obraz/26277 výraz/13156 dôkaz/7381 odkaz/6920 kurz/6665 dôraz/5879 zákaz/5501 zväz/4759→5309
+78
−171
príkaz/5231 rozkaz/3651 preukaz/3131 voz/2277 dovoz/2227 (111/35955)

metafora prenášanie pomenovania jedného javu, predmetu na iný jav či predmet na základe podobnosti niektorých znakov; takéto pomenovanie • obraznosť: básnik často využíva metaforu, obraznosťobraz (metaforické pomenovanie): zvonivé metafory, obrazy básnezastar. zried. prenáška


názor chápanie skutočnosti • náhľad: vyjadriť svoj názor, náhľadmienka: držať sa svojej mienkyúsudok (výsledok uvažovania): urobiť si vlastný úsudok o vecipresvedčenie (názor, ktorého správnosť človek pokladá za nespornú): brániť svoje presvedčeniezmýšľanie (súhrn názorov): konať podľa svojho zmýšľaniahovor. teória: má na to svoju teóriukniž. nazeranie (Šoltésová)predstava (obraz utvorený rozumovou činnosťou, skúsenosťou): mať o niečom jasnú predstavustanoviskopostoj (východisko posudzovania): Aké je vaše stanovisko, váš postoj k celej veci?pohľad: realistický pohľad na udalostihlas (názor a jeho prejav): vypočuť si ďalší hlasobraz: utvoriť si obraz o svetezásada (ustálený názor na konanie, správanie): pevné životné zásadyhypotéza (vedecky podložený, ale ešte definitívne nedokázaný názor)


obraz 1. umelecky znázornená al. inak zobrazená skutočnosť • portrét: olejový obraz, portrét rodičov; obraz, portrét krajiny, historických udalostí v románehovor. plátno (obraz na plátne) • podobizeň (zobrazenie človeka): hľadí na podobizeň detíkresba (umelecky nakreslený obraz) • maľba (umelecky namaľovaný obraz): výstava kresieb, maliebpodoba: pozerá na svoju podobu v zrkadleodrazzrkadlo (verný obraz niečoho): odraz krajiny na hladine; je odrazom, zrkadlom svojho otcazastar. vyobrazenie

2. vonkajší výzor al. vnútorné vlastnosti niečoho • tvártvárnosť: obraz, tvár, tvárnosť krajiny sa mení s ročným obdobímpanorámakniž. scenéria (obraz šírej krajiny): večerná scenéria, panoráma Tatierpodoba: zážitky sformoval do hudobnej podobyrázcharakterpovaha: ráz, charakter postkomunistickej spoločnosti; povaha choroby je jasnápubl. imidž: zmeniť si imidž

3. zrakový dojem z udalosti • kniž. výjav: na ten obraz, výjav sa nedá zabudnúťexpr.: divadloscénateátercirkus (obraz pútajúci niečím nezvyčajným, komickým a pod.)

4. myšlienkový konštrukt • predstava: urobiť si správny obraz, správnu predstavu o situácii

5. p. metafora


odraz 1. zmena smeru po dopade • odbleskodlesk (odraz svetla): odblesk, odlesk slnka, mesiaca na hladinereflex: váza s ružovkastým reflexomkniž. reflexia

2. zovšeobecnená skutočnosť • obraz: dielo je verným odrazom, obrazom básnikovho životazrkadlo (verný odraz): umenie je zrkadlom dobykniž. zrkadlenie: zrkadlenie faktov

3. p. ohlas 1


vzor 1. kto je hoden al. čo je hodno nasledovania; kto al. čo predstavuje vlastnosti (obyč. kladné) celej skupiny: vzor dokonalého pracovníka; vzor otcapríklad: bol príkladom obetavostipredobrazobraz (ideálny vzor): je predobrazom ženy; budova je obrazom súčasnej architektúryideál (dokonalá podoba vyhovujúca predstavám): stelesňoval ideál altruistutyp: pravý typ umelcakniž.: prototyptypus: je prototypom dobrého futbalistuzastar. vzorec (Vajanský)

2. čo je určené, obyč. ako pomôcka na napodobňovanie: vzor na vyšívaniepredloha: kresliť podľa predlohyšablóna (vzor na zhotovenie al. kontrolu rovnakých predmetov): maliarska šablóna, vyrábať podľa šablónyukážka (čo slúži ako vzor): ukážka kvalityzastar. al. expr.: mustramuštra: používať niečo ako mustru, muštru

3. celkový vzhľad, tvar istého výrobku: vystavovať nové vzory áutmodeltyp: najnovšie modely šiat; zlepšený typ chaty

4. ozdobný obrazec na tkaninách, skle a pod. • vzorka: koberec s pestrým vzorom; háčkovať zložitú vzorkudezén (vzor na tkanine a pod.): zimný dezén na pneumatikezastar. al. expr.: mustramuštra: orientálna mustra, muštrazastar. vzorec

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

obraz, -u, 6. p. -e m.

1. plošné znázornenie niekoho al. niečoho kresbou, maľbou, rytím, rysovaním ap., obyč. ako umelecký prejav: olejový o., maľovať o.; živý o. zostava osôb vytvárajúca nejaký symbol

byť ako obraz (Jégé) pekný;

2. podoba odrážajúca sa v zrkadle, v skle, vo vode ap.: Tlačil som sa v rušnom zhone uzrieť svoj obraz znovu v Hrone. (Žáry); pren. Herman je pravý obraz nášho nešťastného brata (Vaj.) celkom sa mu podobá;

fyz. optický útvar majúci tie isté tvary, svetlá a tiene al. i farby ako predmet;

hovor. spitý pod o. boží veľmi;

3. zrakový dojem, ktorý niečo al. niekto spôsobuje; predstava pred duševným zrakom: Keď vošiel, uvidel žalostný obraz. (Zgur.) Vynoril sa mu obraz z detstva. (Krno) Oživil si v pamäti obraz milej. (Ondr.) Pred očami jej mihali dávne obrazy. (Hor.) Mysľou mu prebehol obraz vlastného dvora. (Laz.)

4. tvárnosť, podoba: Ľud obraz vlasti z roka na rok mení. (Bunč.) Miestnosti boli zariadené všetky na jeden obraz (Min.) rovnako.

5. kniž. slovné vypodobnenie, opísanie, vylíčenie: podať o. o niečom; Vo Zvolenskej stolici bolo iste mnoho Nemcov, ale obraz Grünwaldom načrtnutý nie je verný. (Škult.)

6. ucelený názor, predstava o niečom: Mal jasný obraz o situácii. (Zgur.); utvoriť si o niečom al. o niekom o.;

7. časť básnického al. dramatického diela: Pieseň sa stále zosilňuje a znie až do konca obrazu. (Smrč.)

8. výrazový prostriedok básnickej reči, trópus;

9. v literatúre a umení vôbec zovšeobecnený obraz skutočnosti v umeleckom diele; výjav z ľudského života zachytený v umeleckom diele: Vytýka mu (Hečkovi) opakovanie tých istých zvratov a obrazov. (Bunč.)

10. biol. krvný o. súhrn jednotlivých druhov krviniek v krvi;

obrazový príd.

1. týkajúci sa obrazov: o-á technika; o-á kamera snímajúca obrazy;

2. obsahujúca obrazy: o-á galéria (Al.)

obraz m.
1. csl plošné výtvarné znázornenie skutočnosti: Svatie obraze ňekcela a druhie ňemá (Kociha RS); Svaté obrazi a kríž boli každej kresťanskej roďiňe (Návojovce TOP); Roskázau̯ svojímu malérovi vimalovad_dva velice piekné obraze (Jablonové MAL); Dzifki na procesiji nośiľi obras (Dl. Lúka BAR); F_kuce stol, stolki, no a obrazi za šorom buľi (Baldovce LVO)
2. podoba, tvárnosť; príklad: Veť Pán Boh náz na svoj obras stvorev (Chrabrany TOP); Pilní človeg slúží iným za obras (Bošáca TRČ)
F. spití pod obraz boží (Kuchyňa MAL) - veľmi opitý; takí búl ani obras (Rochovce ROŽ) - veľmi pekný; pekní obras! (Bošáca TRČ) - iron. o situácii (príklade) nehodnej nasledovania; dondú dzírú za obrazem (Brodské SKA) - prídu potajomky; obrazový i obrazný príd. k 1 v spoj.: obrazová, obrazná dievka - ktorá na púťach, náboženských procesiách ap. nosí obrazy s náboženskými motívmi: Totie, co nośa obrazi, śe volaju obraznie dziefki (Žakarovce GEL); Obraźne dzieki nośiľi svati obraz (Dl. Lúka BAR); Obrazovo dziefki išľi z_obrazom na otpust (Markušovce SNV)


obrazný, obrazový p. obraz

obraz m
1. plošné al. priestorové zobrazenie (postavy, tváre ap.) vytvorené kreslením, rezaním, rytím al. tesaním; kresba, socha, rytina, reliéf: obraz na oltary bileny, raczeny, na kterem gest orel naskrze a po wssj geho ssirokosti pressjwaný (TRENČÍN 1611 E); malyr maluge obráz pinzlem (:sstétečkau:) na table (OP 1685); czilegssiho czisara obras 1 (BECKOV 1729); basis: základ, podpora, na kteruž se slupowé aneb obrazowé stawěgj (WU 1750); scalptor: wyrywač pečetj neb obrazů na mědi (CL 1777); ti doswečowánym preswečyss, že gsi remeselnyka, ktery obraz Wenusse wirezal, sin (PT 1778)
L. wezmy s cyrcinem zdelost na obraze kraginskem a prenes na rebryk mjl aneb nemeckych aneb uherskych (KrP 1760) na mape; opere statuario effigies: ryty obraz (KS 1763) rytina; victoriatus: wjťazny penjz aneb gross, rjmsky gross, na kterém wjťazsky obraz byl (KS 1763) s vyobrazením víťaza; drevený, kresaný, rezaný o. socha: rezbar drewenj obraz wirezuwa, maluge a na podstawu stawya (KoB 1666); (F. Havlovič) obrazy rezane nebo statui a ostatni rezbu aby sprawedlywym zlatem všecko pozlatil (PRIEVIDZA 1692 E); nyeszpravjaj szebe kreszáni obraz (MCa 1750)
F. (mládenec a kňaz) na spúsob obrazúw nepohnutedlne stály (PeP 1769) ako sochy, neživé predmety; nebudte mrzutj aneb nepohnutedlnj gako drewěnný obraz (RPM 1795) netvárte sa ako sochy, prejavte sa; (milá) bola peká jako obraz (PV 18. st) vynikala krásou
2. súbor charakteristických telesných al. aj duševných znakov, podoba, výzor; charakter, prirodzenosť: vcžinme cžloweka ku obrazu a podobenstwy nassymu (BAg 1585); když guž vdy zformowane gsu a spůsobený naležitý obraz ťela (MP 1718); (človek) obráz boszki sztratzél (HPS 1752)
L. iconica statua: obraz žiwy (KS 1763) verná napodobnenina; neb gako na obrazu pomjná člowek, ale y nadármo sa zarmucuge sa mení, zaniká; nebudess-ly ty, premily obraz člowečenstwa Krystowého, se usylowat dussi swég pritlačowati (BlR 18. st) ľudská podoba; živým o-om koho byť byť podobný niekomu: rozpametanj se na otce tweho, gehožto žiwjm obrazem gsy (PT 1796) o podobnosti; k(u) o-u božiemu, božskému, na o. boží, božský s vlastnosťami patriacimi Bohu: gsy nas k obrazu swemu boskemu stworiti racžyl (BAg 1585); sme stworeni na obraz božy (TC 1631); teto -li gsu to dusse lidske na boski obras stworene (MS 1758); člowek rozumny k obrazu božjmu stworeni (CS 18. st)
3. zobrazenie pohanského božstva (ako predmetu uctievania), bôžik, modla: obrazi a modli lidske marne su, nebo tito driwi w hore rubagi remeselniczi a sinowe lidssti to sprawugi (TC 1631); mluwá, že ňe od Krysta, než od drewených obrazuw pomoc žádame (PP 1734); kaldegsský potrupský pochibyli, že žiwly a mrtwé obrazi wzjwali (VP 1764); any se nemame modlity obrazam nemim (CS 18. st)
4. predstava vytvorená v ľudskej mysli; zrakový dojem, kt. niečo al. niekto vyvoláva: co wssecko byli obrazy (:figury:) priducjho Mesyasse (OP 1685); phantasia mnohymi obrazmy snuw neb zmorý neb obweseluge čloweka (PP 1734); nikdy zagiste tento strachu plny obraz od očú mych uteče (PT 1778); na mňa mysli, nech ti je moj obraz na tvej mysli (AD 18. st)
L. slepi žebrak podle zeznani swatych otcuw a wikladateluw Pisma swateho žiwi obraž aneb ffigura bil hrissnikuw onych (MS 1758) predstavoval ich; teď máte, negmilegssj, žiwý obraz tak řečené anarchye (NSt 1793) presnú, dokonalú predstavu
5. odraz: zrelnica oka zrcadlo gest, predstawenjch wecy obrazi beruce do sebe (KoB 1666); wždy twar, podle Cicerona, obras dusse bywa (GV 1755)
6. slovné zobrazenie, opísanie niečoho vo forme nákresu: hle, obraz tejto (švajčiarskej krajiny) w predessleg strane lystu tehoto predloženy (KrP 1760); nebož gim (nepriateľom) obraz z gedne pewnostj posilal (VoP 1760)
7. vzor, predloha na napodobnenie, príklad: prorok tento Elyzeus byl gest obras a ffigura nebeskeho onoho Elyzea Krysta P. (SLK 1641-57); Job, Jobus: obraz trpezliwosti (KS 1763); widjte, toto gest obraz a mustra tech gistjch, genž w drahjch ssatěch pissně kračegi (VP 1764)
L. serrati: na pilowy obraz bite penize (KS 1763) so zúbkovaním
8. tvár: o, Bože, rač wzhlednuti na nas a sklon k nam swug swaty obraz (KK 1709)
9. znak, symbol niečoho: na čele a lícach všeliké rozohňením železem vipálené obrazi majú (BR 1785);
x. pren slisseli gsme guss, že ono swetlo pri počatku sweta pred Sluncem stworene, ffiguru aneb obrazem bilo negswetegsseg Marie Panny (MS 1749) predobrazom
P. tpn božie muky: pole njže Obraze nizie pana Walentowych (TRENČÍN 16. st); -ový príd k 1: kowár a tesar, ktery pečátki wyrezuge obrázowé (KB 1757); -ok dem k 1: pár obrázkú na památkú já tobe zanecháwám (PV 18. st)

Obraz_1 Obraz Obraz_2 Obraz
obraz
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) obraz
G (bez) obrazu
D (k) obrazu
A (vidím) obraz
L (o) obraze
I (s) obrazom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) obrazy
G (bez) obrazov
D (k) obrazom
A (vidím) obrazy
L (o) obrazoch
I (s) obrazmi

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko OBRAZ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 4×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
NAD JAZEROM (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 3×;
TREBIŠOV, okr. TREBIŠOV – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

ani obraz v nej ni d'image dans
hrozný obraz, čo sa terrible image qui s'
je to skutočný obraz elle est image véritable
je tvoj obraz človeka est ton image de l'homme
obraz človeka a šľachetný image de l'homme et noble
obraz, ktorý ich pohltí l'image qui les absorbe
svoje obrazy v poetickej ses images dans ce poétique
svojich obrazov, vypracovaných ako obrazy ses tableaux, finis comme
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu