obranca -u mn. -ovia m. kto obraňuje: o-ia ľudských práv; pravý, ľavý o. (v šport. hre);
obrankyňa -e -kýň ž.
obranca -cu pl. N -covia m.
obranca -cu pl. N -covia m. 1. ▶ kto niekoho, niečo obraňuje, bráni, často so zbraňou, ochraňuje pred útokom (napr. vojenským), pred napadnutím: udatný o. vlasti; statoční obrancovia hradu; sochy obrancov mesta s puškami v rukách; Vo vojnách treba tiež rozlišovať medzi útočníkmi a obrancami. [J. Filo st.] 2. šport. ▶ hráč hrajúci v obrane, s úlohou brániť; op. útočník: ľavý, stredný o.; výborný futbalový, hokejový o.; ofenzívny o. zapájajúci sa do útočných úloh, napr. v presilovke; hrať na poste pravého, krajného obrancu; v závere stretnutia museli hrať v úlohe obrancov aj útočníci 3. ▶ kto niekoho, niečo obraňuje, zastáva, obhajuje tak, že uvádza (presvedčivé) argumenty, obhajca, obhajovateľ; syn. zástanca, ochranca: o. mieru, zákona; obrancovia demokracie, slobody slova; poznali ho ako horlivého obrancu ľudských práv a mravných hodnôt; Ja nepotrebujem obrancu [svojich názorov], sám sa obránim. [V. Mináč] ▷ obrankyňa -ne -kýň ž.: reprezentačná o.; známa o. ľudskej dôstojnosti; posty hokejových obrankýň boli ešte voľné
obhajca kto niekoho al. niečo obhajuje, obraňuje • obhajovateľ: obhajca, obhajovateľ matiek; obhajca, obhajovateľ cirkevného učenia • zástanca • obranca • ochranca: zástanca olympijskej myšlienky; obranca, ochranca postihnutej mládeže • obranár (kto niečo obyč. zištne obraňuje): obranári projektu • zastávateľ (Dobšinský) • kniž. protektor • zastar. hájiteľ • zried. ochraňovateľ (Hviezdoslav) • advokát (právny zástupca, hovor. obhajca vôbec): najať si schopného advokáta, obhajcu • zastar. pravotár • zastar. apologéta (obhajca učenia, najmä cirkevného)
obranár, obranca p. obhajca
ochranca kto ochraňuje • chrániteľ: ochranca, chrániteľ bezbranných • zried.: ochraniteľ • ochraňovateľ (Mráz) • strážca (kto stráži): strážca bezpečnosti • slang. gorila (osobný strážca) • patrón (i kresťanský svätec, ktorý chráni ľudí, kostoly, povolanie a pod.): majetný patrón umelcov; sv. Urban je patrón vinohradníkov • kniž. protektor (ochranca a podporovateľ): protektor mládeže • ochranár (ochranca prírody, pamiatok a pod.): ochranári zorganizovali míting na ochranu zvierat • poručník (právny ochranca) • tútor (i pren. expr.) • zástanca • obhajca • obranca • pren. tribún (kto chráni obhajovaním) • záštita • opora • pren. štít • kniž. zastar. záštitník: záštita, opora, štít rodiny
zástanca 1. kto niekoho al. niečo zastáva: zástanca utláčaných, zástanca ľudských práv • ochranca: ochranca biednych • obranca: obrancovia demokracie • obhajca • obhajovateľ: obhajca našich záujmov • zastávateľ (Dobšinský) • kniž. zastar. záštitník (Vlček) • zastar. hájiteľ • zried. zastávač (Tajovský)
2. p. stúpenec
obranca, -u, mn. č. -ovia m. kto bráni, obraňuje niečo, obhajca, ochranca: hnutie o-ov mieru; o-ovia Moskvy;
šport. hráč hrajúci v obrane: pravý, ľavý o.;
obrankyňa, -ne, -kýň ž.
obranca, obranec, obraňovač m 1. kto niekoho ochraňuje, obraňuje, ochranca, obhajca, záchranca: (obyvatelia) aby zigjce w pokogi pry swjch swobodach mohli Panu Bohu, potom swjm obrancom dekowati (RUŽOMBEROK 1610); yá sem obranec twúg (KB 1757); pater patriae: mily otec wlasti, obraňovač; defensor: ginsseho od smrti obranec; poplicola: obecny obranec, orodownjk; propugnator: obraňec, obraňowač, obhagowač, zachraňowač (KS 1763) 2. kto buduje obranné valy, priekopy: munitor: okopawač, obraňowač, ohrázďowač, ďelnyk krikopi (KS 1763) 3. práv právny ochranca (obyč. siroty), zástupca vo veciach majetkových a právnych; tútor: pryssla przed nas vrozena pani Dorothea, prosycze nas, ze bychme gyey y s gey dietmy syrotamy raczyli wedle sprawedliwosti pomoczniczy a obranczy byti (ORAVA 1504 E); za obrance detem a manželke porúčam Ondraše Trstenského (TVRDOŠÍN 1587 E); tychto syrot predstawugj se tutori a obrancy (P. ĽUPČA 1614); condus: klúčar, ssafár, ochránec, obranec; tutor: ochranec, obranec, opatrownjk, obraňowač; auctor: popilli: obranec syrotki (KS 1763) 4. náb opatrovník, pomocník veriaceho: Hospodinu obrancy bud chwála, čest (CC 1655); za obrance berem sobe, Wssemohucy Bože, tebe (KK 1709); pomocnjk múg a obrance múg ty sy, Bože (BlR 18. st) 5. vykladač názorov, stúpenec, prívrženec niekoho, niečoho: učenj katolickeho obrancowe, towaristwa Ježissoweho učitele (DuH 1723); stogjcy pri bráne wógska (Mojžiš) powedel: Gesly gest kdo obrance Páne, nech sa mňe pripoguge (KB 1757); -ový príd k 3: tutorius: ochráncowy, obráncowy, opatrowny (KS 1763); obraňovačka ž k 3: tutatrix: ochraňowačka, obraňowačka, zastáwáčka; tutelina: obraňowačka (KS 1763)