obrad -u m. postup pri slávnostných úkonoch; liturg. úkon: svadobný, smútočný o.; dom o-ov; rímsky, byzantský o. rítus;
obradný príd.
1. i obradový k obrad: o-é piesne; o-á sieň
2. slávnostný, honosný: o-é privítanie;
pren. strojený, formálny: o-á poklona;
obradne prísl.: o. prijať niekoho;
obradnosť -i ž.
obradnosť -ti ž.
obradnosť -ti -tí ž. 1. iba sg. ▶ vlastnosť toho, kto predpísaným, obradným spôsobom vykonáva isté náboženské (napr. cirkevné) i nenáboženské, obyč. slávnostné úkony, al. toho, čo je obradné, v súlade s ustáleným postupom; obradný, ceremoniálny ráz niečoho, ceremoniálnosť, slávnostnosť: dôstojná o. ceremoniára, sobášiaceho úradníka; o. omše, bohoslužieb; o. súdneho procesu; k plesu patrí o.; vlečka na svadobných šatách dodá svadbe punc obradnosti; fajčenie cigár skrývalo v sebe vždy akýsi nádych obradnosti 2. iba sg. ▶ súhrn obradov, obradných úkonov spojených so životom, s kultúrou, zvyklosťami, tradíciami nejakého spoločenstva, obradovosť: rodinná o.; cyklická o. cirkevného roka; zabezpečovanie občianskej obradnosti v Zlatej sále Bojnického zámku; mnohé ľudové piesne súvisia s obradnosťou; Ako každá robota ani kosba sa nezaobišla bez ľudovej obradnosti. [KSl 1996] 3. ▶ niečo obradné, ustálené, čo je v súlade so spoločenskými zvyklosťami al. predpismi, obradný úkon, obradné konanie, správanie, formalita, formálnosť, zdvorilosť: potrpieť, nepotrpieť si na o.; pozdrav nie je zbytočná o.; privítať štátnika, prezidenta s patričnou obradnosťou; vyhýba sa obradnostiam v spoločenskom styku; pri stolovaní nepestovali nijaké obradnosti 4. iba sg. ▶ (neprimerané) zdôrazňovanie formy bez ohľadu na jej funkciu; obradný, slávnostný, priveľmi vážny až okázalý prejav (konania, správania), obyč. vyvolávajúci pozornosť: nevhodná o. rečníka; odmietať pátos a o.; odriekať prosbu s obradnosťou; zdravil okoloidúcich s oveľa väčšou obradnosťou než zvyčajne; S akousi až posvätnou obradnosťou mi [panovník] vzal z rúk súpis, dlho a skúmavo sa na mňa zahľadel [...]. [J. Lenčo] 5. iba sg., obyč. v spojení rozprávačská obradnosť lit. ▶ (obyč. v rozprávkach) využívanie istých rozprávačských postupov, metaforických opisov, používanie ustálených formúl (začiatočných, záverečných, v prehovoroch istých postáv a pod.), rozprávanie v 3. osobe a pod.: zmysel pre o. a bohatosť výrazu; záverečné formuly rozprávky si zachovali istú o.; štýl povestí je jednoduchší, zbavený rozprávačskej obradnosti a jazykovej pestrosti; textová pasáž komiksu má za úlohu umocniť prežívanie z prichádzajúceho dobrodružstva a vyzdvihnúť rozprávačskú o.
formalizmus prepiate lipnutie na forme bez ohľadu na jej funkciu • formalita: urobiť niečo bez formalizmu, formalít • formálnosť • obradnosť • strojenosť
obradnosť p. formalizmus
1. používaný pri obrade, pri obradoch; týkajúci sa obradu, obradov: o. úbor; o-é knihy, o-é piesne; o-é zvyky; o-á reč, o. jazyk používaný pri obradoch (cirkevných);
2. slávnostný, okázalý: o-á poklona, o-é pohyby;
obradne prísl. slávnostne, okázale, vážne: o. sa ukloniť, pokloniť, o. niekoho privítať; Podal jej skoro obradne ruku. (Gab.) Obradne sníme klobúk a vyzlečie kabát a rukavičky. (Karv.) Sudcovia vojdú obradne. (Ráz.);
obradnosť, -ti ž.
1. bez mn. č. vlastnosť niečoho obradného, okázalosť, slávnostnosť: o. pohybov;
2. niečo obradné, okázalé, slávnostné; obradné konanie, správanie sa: „Ste dobre cestovali?“ pokračoval on, aby sme odbavili obradnosti. (Kuk.) Vyhýbala životu svojej spoločnosti, návštevám, obradnostiam, salónom. (Fr. Kráľ)