obrad -u m. postup pri slávnostných úkonoch; liturg. úkon: svadobný, smútočný o.; dom o-ov; rímsky, byzantský o. rítus;
obradný príd.
1. i obradový k obrad: o-é piesne; o-á sieň
2. slávnostný, honosný: o-é privítanie;
pren. strojený, formálny: o-á poklona;
obradne prísl.: o. prijať niekoho;
obradnosť -i ž.
obrad -du pl. N -dy m.
obrad -du pl. N -dy m. 1. ▶ ritualizovaný akt, ustálená forma náboženských i nenáboženských úkonov súkromného al. verejného, obyč. slávnostného charakteru, obradný úkon: kresťanský, židovský náboženský o.; dôstojný smútočný, pohrebný, spomienkový o.; svadobný, sobášny o.; snúbenci mali civilný o. na úrade sobáš; pohanské obrady uctievania ohňa; akademické obrady v súlade s tradíciami univerzity; o. korunovácie kráľa; o. blahorečenia pápeža; v našich veľkonočných zvykoslovných obradoch sa oddávna používali kraslice; neoddeliteľnou súčasťou obradov sú reči, vinše, piesne; slávnostným obradom bol mládenec prijatý do pltníckeho stavu 2. cirk. ▶ predpísaný, záväzný liturgický úkon: bohoslužobný o. omša, bohoslužba (v katolíckej cirkvi); záverečné obrady svätej omše; o. sviatosti krstu, pomazania chorých; o. vysviacky kňazov 3. cirk. ▶ súhrn predpisov a zvyklostí liturgického, teologického, duchovného a disciplinárneho charakteru, ktorými sa riadia jednotlivé starobylé kresťanské cirkvi; syn. rítus: arménsky, asýrsky, koptský o.; veriaci latinského, rímskeho al. západného obradu rímskokatolíci; cirkev byzantského, grécko-slovanského al. východného obradu gréckokatolícka cirkev 4. ▶ zaužívaný al. pravidelne sa opakujúci postup pri niektorých bežných príležitostiach, úkonoch, rituál: o. stolovania, jedenia; čajový o. rituálna forma prípravy čaju, známa najmä z Japonska; vykonáva svoj každodenný ranný očistný o.; pani Niža práve končila obrad varenia kávy, ktorý pripomínal čiernu mágiu [P. Holka]; Obrad pozdravenia a klaňania [kedysi] splýval v jedno: slová sprevádzalo gesto. [Rb 1985]
obrad súbor ustálených úkonov pri istých (obyč. slávnostných) príležitostiach • ceremónia: obrad, ceremónia pohrebu, svadby • ceremoniál: uvítací, promočný ceremoniál • rituál • kniž. rítus: omša podľa východného, rímskeho rituálu, rítu
obrad, -u m.
1. ustálený, predpísaný, ustanovený postup pri istých úkonoch, ustálená, predpísaná vonkajšia forma nejakého úkonu (najmä náboženského, cirkevného, slávnostného ap.): náboženské, cirkevné, kresťanské, pohanské o-y; kultový o.; smútočný, pohrebný, sobášna o.; Pokropil celú spoločnosť, ktorá pri tom obrade pobožne prihla hlavy. (Jégé); formy a obrady jedenia (Vám.); Sú (Rusky) bez obradov, bez póz, vždy srdečné a citové (Jes.) bez strojenosti, (spoločenskej) upätosti;
2. cirk. predpis bohoslužobných úkonov, rítus: rímsky, byzantský, židovský o.;
obradový príd. používaný pri obrade, pri obradoch; týkajúci sa obradu, obradov: o. oblek, úbor, o-é potreby; o-é piesne, o-é predpisy
obrad m. predpísaný, ustanovený postup pri slávnostných úkonoch: Tam obrad ňebó žánní (Jásová HUR); cirkeuné obradi (Mošovce MAR)