obrad -du pl. N -dy m. 1. ▶ ritualizovaný akt, ustálená forma náboženských i nenáboženských úkonov súkromného al. verejného, obyč. slávnostného charakteru, obradný úkon: kresťanský, židovský náboženský o.; dôstojný smútočný, pohrebný, spomienkový o.; svadobný, sobášny o.; snúbenci mali civilný o. na úrade sobáš; pohanské obrady uctievania ohňa; akademické obrady v súlade s tradíciami univerzity; o. korunovácie kráľa; o. blahorečenia pápeža; v našich veľkonočných zvykoslovných obradoch sa oddávna používali kraslice; neoddeliteľnou súčasťou obradov sú reči, vinše, piesne; slávnostným obradom bol mládenec prijatý do pltníckeho stavu
2. cirk. ▶ predpísaný, záväzný liturgický úkon: bohoslužobný o. omša, bohoslužba (v katolíckej cirkvi); záverečné obrady svätej omše; o. sviatosti krstu, pomazania chorých; o. vysviacky kňazov
3. cirk. ▶ súhrn predpisov a zvyklostí liturgického, teologického, duchovného a disciplinárneho charakteru, ktorými sa riadia jednotlivé starobylé kresťanské cirkvi; syn. rítus: arménsky, asýrsky, koptský o.; veriaci latinského, rímskeho al. západného obradu rímskokatolíci; cirkev byzantského, grécko-slovanského al. východného obradu gréckokatolícka cirkev
4. ▶ zaužívaný al. pravidelne sa opakujúci postup pri niektorých bežných príležitostiach, úkonoch, rituál: o. stolovania, jedenia; čajový o. rituálna forma prípravy čaju, známa najmä z Japonska; vykonáva svoj každodenný ranný očistný o.; pani Niža práve končila obrad varenia kávy, ktorý pripomínal čiernu mágiu [P. Holka]; Obrad pozdravenia a klaňania [kedysi] splýval v jedno: slová sprevádzalo gesto. [Rb 1985]