Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

obrať oberie oberú obratý/obraný dok.

1. (trhaním) odstrániť z povrchu (stromu, rastliny), pooberať: o. čerešne, rajčiny; o. mäso z kosti

2. zbaviť niečoho (obyč. ovocia): o. jabloň; o. kosť

3. okradnúť, olúpiť, oplieť: o. niekoho o peniaze, o česť, o pokoj;

nedok. oberať: o-né ovocie, op. trasené

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
obrať oberie oberú obral obratý/obraný dok.

obrať oberie oberú ober! obral oberúc obraný/obratý obranie/obratie dok.


obrať sa oberie sa oberú sa ober sa! obral sa oberúc sa obraný/obratý obranie sa/obratie sa dok.

oberať -rá -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -raný -ranie nedok. 1. (čo (z čoho)) ▶ trhaním, bratím oddeľovať, odstraňovať niečo z niečoho (obyč. listy, kvety, plody z rastliny, zo stromu al. kra), zbierať, trhať: o. hrozno, jablká, slivky, marhule, čerešne; o. jahody, maliny, paradajky, uhorky; plody sa zo stromu oberajú ešte tvrdé a ukladajú sa do debničiek; ovocie oberala do košíka; Prekročí záhonček, zostane pri kríčkoch, oberá z nich zvädnuté lístie a odkladá do zástery. [I. Habaj]
2. (čo (od čoho)) ▶ trhaním, bratím, odoberaním zbavovať strom, rastlinu obyč. plodov: stromy v sade nemá kto o.; jablone sa zvyčajne oberajú na jeseň
3. (čo (z čoho/od čoho)) ▶ oddeľovať, odstraňovať niečo z povrchu niečoho, obyč. po malých kúskoch: oberá sestre vlasy z kabáta; nožíkom oberal mäso z kostí, od kostí
4. (čo (od čoho)) ▶ zbavovať niečo niečoho odoberaním z povrchu: o. kefu od vlasov; oberal si ponožky od bodliakov; o. kostičky kuraťa; Sedím uprostred rodiny za sviatočným stolom, chlípeme kapustnicu, oberáme kapra. [Š. Žáry] oddeľujeme mäso od kostí
5. (koho, čo o čo) ▶ neoprávnene brať niekomu niečo, pripravovať niekoho o niečo materiálne, často nečestným spôsobom al. násilím; syn. okrádať: o. ľudí o peniaze, o majetok, o zárobok; oberal ich o všetko, čo mali; Ekonomická kriminalita oberá štát ročne o desiatky miliárd korún. [HN 2005]; Hráčstvo oberá rodinu často o úspory alebo iný majetok a vedie k rozvodom. [Týž 2009]
6. trochu expr. (koho, čo o čo, o koho) ▶ spôsobovať, zapríčiňovať niekomu stratu niečoho, niekoho, pripravovať o niekoho, o niečo (obyč. cenné, hodnotné, dôležité), ukracovať niekoho o niečo: o. pracovníkov o čas, o energiu, o nádej, o ilúzie, o pokoj, o súkromie; neoberať občanov o právo, možnosť rozhodovať; strach ho oberá o zdravý rozum; nechcela o. svoje dieťa o radosť zo života a o nových kamarátov; o. súpera o loptu; niektoré lieky oberajú telo o vitamín C; Mäkký trávnik vystriedala dlažba, farebné okná oberali slnečné lúče o silu. [E. Dzvoník]
dok.obrať


oberať sa -rá sa -rajú sa (ne)oberaj sa! -ral sa -rajúc sa -rajúci sa -ranie nedok. trochu expr. (o čo, o koho) ▶ pripravovať sa, ukracovať sa o niečo, o niekoho al. dávať sa niečím, niekým pripraviť o niečo cenné, dôležité, významné: o. sa o spánok, o voľný čas, o zážitky; o. sa o možnosť študovať; oberá sa o najkrajšie chvíle; svojím správaním sa len oberáš o priateľov; televízie sa často oberajú o divákov; hráči sa zbytočne oberajú o energiu nepresnými prihrávkami; Často vidíte ohrozenie aj tam, kde nie je, a oberáte sa o šťastie v láske a medziľudských vzťahoch. [VNK 2000]dok.obrať sa


obrať oberie oberú ober! obral oberúc obraný/obratý obranie/obratie dok. 1. (čo (z čoho)) ▶ trhaním, bratím oddeliť, odstrániť niečo z niečoho (obyč. listy, kvety, plody z rastliny, zo stromu al. kra), pooberať, otrhať: o. fazuľu, paradajky, čerešne, ríbezle; o. jesennú úrodu hrušiek; o. suché kvety, listy z muškátu; v modranských vinohradoch obrali prvé hrozno; obraté ovocie treba chrániť pred slnečnými lúčmi; V pondelok už prídem s putničkou a dáme sa do toho. Uvidíš, raz-dva [hrozno] oberieme. [V. Šikula]
2. (čo (od čoho)) ▶ trhaním, bratím, odoberaním zbaviť strom, rastlinu obyč. plodov: o. jabloň, slivku; do večera oberú všetky stromy v záhrade
3. (čo (z čoho; od čoho)) ▶ oddeliť, odstrániť niečo z povrchu niečoho, obyč. po malých kúskoch: o. z deky psie chlpy; o. vlasy zo svetra; uvarené mäso oberieme od kostí a pokrájame
4. (čo (od čoho)) ▶ zbaviť niečo niečoho odobraním z povrchu: gril v zadnej časti záhrady treba o. od pavučín; vianočnú jedličku oberieme až po Novom roku; pred kúpaním najprv psa oberieme od lístia, bodliakov a halúzok
5. (koho, čo o čo) ▶ neoprávnene vziať niekomu niečo, pripraviť niekoho o niečo materiálne, často nečestným spôsobom al. násilím; syn. okradnúť, olúpiť: o. dovolenkárov o batožinu, o doklady; o. kamaráta v kartách (o peniaze); bol to len trik, ako o. ľudí o úspory; námorníkov prepadli piráti, obrali ich o celý náklad; firmu podvodne obrali o desaťtisíce eur; Chalani ma obrali o tričko, o čapicu, tenisky a o spiatočný lístok na propeler. [J. Satinský]; Svojej sestre vyčítal, že ho o všetko obrali, okradli ho o rodičovský podiel na dome. [VNK 2000]
6. trochu expr. (koho, čo o koho, o čo) ▶ spôsobiť, zapríčiniť niekomu stratu niečoho, niekoho, pripraviť o niekoho, o niečo (obyč. cenné, hodnotné, dôležité), ukrátiť niekoho o niečo, vziať: o. matku o pokoj, o radosť, o šťastie, o ilúziu; ťažký úraz ho obral o zdravie; osud ju v mladom veku obral o rodičov; prepáčte, že som vás obrala o čas; o. súpera o loptu; rozhodca nás obral o gól; škoda by bolo o. reč o nárečové prvky; ťažký život bez muža ju za vojny obral o sily; Väzenie vás obralo o niekoľko rokov života. [R. Dobiáš]; [Úprava] oberie pôvodné dielo o nezopakovateľnú melódiu, o tisíce nevysloviteľných vecí medzi básňou a čitateľom. [H. Ponická]
fraz. obrať niekoho o poslednú košeľu/o posledné nohavice/gate vziať niekomu všetko (materiálne); zastaráv. obrať pannu/dievča o veniec pripraviť dievča o panenstvo (čo preň znamenalo hanbu)
nedok.oberať


obrať sa oberie sa oberú sa (ne)ober sa! obral sa oberúc sa obraný/obratý obranie sa/obratie sa dok. expr. (o čo, o koho) ▶ pripraviť sa, ukrátiť sa o niečo, o niekoho al. dať sa niečím, niekým pripraviť o niečo cenné, dôležité, významné: o. sa o úspech, o víťazstvo; neoberme sa o príjemné chvíle s rodinou; ak deti nájdu darčeky skôr, oberú sa o vianočné prekvapenie; sám sa obral o možnosť vyjadriť, povedať svoj názor; zbytočne sa obrali o čas, o spánok; niektoré firmy sa samy oberú o svojich klientov; Nehrali sme zle, ale nerozhodnosťou našej obrany sme sa obrali o lepší výsledok. [Sme 1999]nedok.oberať sa

obrať 1. porov. oberať 1, 2 2. p. okradnúť, zbaviť1


odobrať 1. zbaviť vlastníctva, často úradne (op. dať, vrátiť) • vziaťzobrať: odobrať, vziať niekomu doklady; pren. odobrať, zobrať niekomu nádejzbaviťpozbaviť (odobrať niekomu niečo, obyč. proti jeho vôli): (po)zbaviť hodnosti, funkcie niekohopripraviťpriniesťpriviesť (spôsobiť stratu): pripraviť mladých o výhody; priniesť, priviesť niekoho o životobraťkniž. odňať: obrali ho o významné postavenia, odňali mu funkciekniž. vyrvať (násilím, prudko): vyrval mužovi z ruky zbraňskonfiškovaťzhabať (úradne odobrať): skonfiškovať, zhabať odsúdenému majetokpobraťpoodoberaťkniž. poodnímať (postupne, viac vecí)

2. zmenšiť pôvodné množstvo, rozmery, zmenšiť pôvodný význam a pod. • ubrať: odobrať z vreca (trocha) ovsa; ubrať zo šírky sukne; odobrali, ubrali mu na význame, veľkostizúžiťzabrať (urobiť užším): zúžiť, zabrať v páseexpr. utrhnúť: utrhla z peňazí odložených na dovolenkuzobraťvziať (z povrchu): zobrať, vziať smotanu z mliekaodčerpať (po čiastkach odobrať): odčerpať časť peňazípoodoberaťpouberaťpobraťpozberaťpoodčerpávať (postupne, viac vecí)

3. p. odviesť 2


ochudobniť 1. urobiť chudobnejším, chudobným: vojna ich načisto ochudobnilazbedačiťožobráčiť (po krajnú hranicu): neúroda zbedačila, ožobráčila ľudexpr. ošklbaťpolit.: pauperizovaťproletarizovať

2. vziať niečomu hodnotné, cenné zložky • obraťkniž. oklieštiťoslabiť: ochudobniť predstavenie o známeho speváka; oklieštiť, obrať reč o šťavnaté výrazy; oslabiť dojem


okradnúť kradnutím pripraviť o majetok, neoprávnene niekomu niečo vziať • obkradnúť: okradli ho o dedičstvo; nezbadal, ako ho v dave obkradliolúpiť (násilím): prepadli ho a olúpiliozbíjaťhovor. expr.: orabovaťzrabovať (násilím): v horách utečencov ozbíjali, orabovali, zrabovalihovor. expr. ogabaťhovor.: okmíniťobraťoholiť: obrali ma o posledné peniaze, pren. o pokoj, o česťnár. expr. okiepiť: úrady ma okiepili o všetkopripraviťhovor. dostať (spôsobiť stratu niečoho): pripravili, dostali ho o celý majetokhovor. expr.: odraťobdraťošklbaťoplieťexpr.: obtiahnuťotiahnuť (nečestným spôsobom, bezohľadne): pri kúpe ho celkom odrali, opleliošmeknúťošudiť (pomocou klamstva): ani sme nezbadali, ako nás ošmekli, ošudilipookrádaťpooberať (postupne, viacerých)


otrhať trhaním oddeliť, pooddeľovať; trhaním zbaviť niečoho • obrať: otrhať, obrať fazuľu, hrachexpr.: okmásaťskmásaťošklbaťodriapať (obyč. bezohľadne, násilne a pod.): chlapci okmásali, skmásali, ošklbali všetky čerešne; vlk odriapal mäso z koristiošarpaťpošarpaťexpr. orafaťnár. orašmať (spôsobiť pritom škodu, spúšť): víchrom (p)ošarpané stromy v sade; vietor orafal, orašmal kvetyzrafať: zrafať, orafať čučoriedkyobtrhaťpoobtŕhaťpoobtrhávaťexpr.: obkmásaťobšklbaťobdriapať (z viacerých strán, dookola)


pripraviť 1. dať, priviesť do stavu vhodného na použitie, uskutočnenie niečoho • prichystaťprihotoviť: rýchlo pripraví, prichystá večeru; pripravte, prihotovte si veci na cestunachystaťschystať: na svadbu je už všetko nachystanépristrojiť: pristrojiť hosťom malé občerstvenienahotoviťnahotovaťprihotovať: nahotuj, prihotuj dreva, aby sme mohli zakúriťhovor. zastaráv.: pririchtovaťnarichtovaťzastar. uchystať (Vajanský, Dobšinský)zorganizovať (účelne, premyslene): zorganizovanie programu oslávusporiadaťuskutočniť: usporiadať, uskutočniť besedu o básnikovom dieleosnovaťzosnovaťzried. usnovať (obyč. tajne pripraviť): (z)osnovať sprisahanienastrojiťnastražiťnastrážiť (pripraviť niečo spôsobujúce ťažkosti): nastrojiť, nastražiť niekomu prekážky, úkladyinscenovaťnainscenovaťnaaranžovaťnaplánovať (vopred pripraviť): (na)inscenovať odstránenie politikaexpr. spískať (pripraviť niečo nepríjemné, nevhodné a pod.): musíme proti nim niečo spískaťpopripravovaťpopriprávaťpochystať (postupne, viac vecí) • subšt. naštelovať: naštelovala veci tak, aby nikto nič nezbadal

2. stať sa pôvodcom, príčinou niečoho • spôsobiťzapríčiniť: deti nám svojou hrou pripravili, spôsobili veľkú radosť; mamin odchod mi zapríčinil veľký žiaľzaviniť (niečo negatívne): Kto zavinil toľké sklamanie?spraviťurobiť: spraviť, urobiť rodine veľké prekvapenie

3. spôsobiť stratu niečoho (obyč. násilne, proti vôli) • pozbaviť (niečoho): pripravili ho o postavenie, (po)zbavili ho postaveniapriniesťdoniesťpriviesť (o niečo): priniesť, priviesť niekoho o zdravie, o život, o peniazeobraťolúpiť: nik nás o šťastie neoberie, neolúpi; obrať, olúpiť niekoho aj o to poslednédostať: dostali nás o celý majetokhovor. expr. pumpnúť (podvodom pripraviť niekoho o niečo): pumpnúť kamaráta o stovkuhovor. žart. pomôcť: pomôcť niekomu od peňazí


zbaviť1 vziať, zobrať niečo niekomu (obyč. proti vôli); dať preč niečo neželateľné • pozbaviť: zbavili, pozbavili nás výhodpripraviťpriniesťdoniesťpriviesťhovor. dostať (spôsobiť stratu): režim ich pripravil, priniesol, dostal o majetok; priviesť niekoho o česťobrať (o čo) • odobraťodňať (čo): obrali ho o významné funkcie; odobrať, odňať vodičovi preukazoslobodiť: oslobodiť niekoho od povinnosti platiť, zbaviť niekoho povinnosti platiťodstrániť (niečo neželateľné, nepríjemné): odstrániť smietku z oka, zbaviť oko smietkyhovor. pomôcť: pomohli mu od peňazí

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

oberať, -á, -ajú nedok.

1. (čo) odtrhávať plody, ovocie; zbavovať (strom) ovocia: o. jablká, hrozno, hrach, papriku; o. hrušku, jabloň;

2. (čo; čo, koho z čoho) odstraňovať, oddeľovať z povrchu: Oberal si (papagáj) všice. (Taj.) Drozd pokojne oberal práve odpadnutú mrkvu (Taj.) obzobával. To je šipľavá robota, ako keď šalát oberáš z húseníc. (Kuk.)

3. expr. (koho o čo) pripravovať niekoho o niečo, brať niekomu niečo, okrádať; zdierať, vykorisťovať: Vychádza na zboj a oberá každého. (Fel.); o. niekoho o majetok, o peniaze; pren. o. niekoho o šťastie, o pokoj zbavovať šťastia, pokoja;

dok. obrať

|| oberať sa1

1. (bezpredm.) i z čoho odstraňovať si, oddeľovať si niečo z povrchu: Sliepky sa oberali ako pred dažďom. (Kuk.)

2. expr. (o čo) pripravovať sa o niečo, okrádať sa o niečo, zbavovať sa niečoho: Dievča oberalo sa o dni najkrajšej mladosti. (Ráz.);

dok. obrať sa


obrať, oberie, oberú, obral, obraný/obratý dok.

1. (čo) poodtrhávať ovocie, plody zo stromu, z plodiny: o. jablká, orechy, papriku; o. hrušku;

2. (čo, koho z čoho) odstrániť, sňať z povrchu; pooberať: o. mäso z kostí; Nože ma ober z týchto červíkov. (Dobš.)

3. (koho, čo o čo) okradnúť, olúpiť; zbaviť niečoho: o. niekoho o peniaze, o majetok, o česť; Zbojníci nás obrali. (J. Chal.); o. vedu o nové zásadné poznatky (Karv.);

nedok. oberať

|| oberať sa zastar. (čím) nabrať, nachytať na seba; pren. Múdrosťou sa obrala Frndolína v tých Košiciach. (Záb.)

obrať dok.
1. csl otrhať plody, pooberať: Uš treba tia šerešne ló obrač (Brusník REV); Ke_ca to hrozno obralo, tag zme to dávali si do tích puténék (Suchá n. Par. TRN); Obralo sa to (hrozno) skoršié, abi bolo čo vipit, ket sa prešuvalo (Rumanová HLO); Jag me śe vracaľi, obraľi me keruľoj hrozno (Sečovce TRB)
2. csl odstrániť, zobrať z povrchu, očistiť
a. steny čriev ošípanej od sadla: Žene obrale z ňich mas tamnu na_ťeplom a kod ih rozobrale, tašle s_ňima tavoka gu hnojisku prevracaťi (Čelovce MK); obrat strevá (Pernek MAL)
b. od peria, ošklbať: Eśči mam dva holubi obrac (Orechová SOB); obrat slépku (Pernek MAL)
c. od kôry, olúpať: Ľemže oňi ňeľemže obradz (drevo), aľe aj obrac ho zo skuri (Smižany SNV)
3. zsl, vsl zbaviť nečistoty, popreberať: Uš si tú šošovicu obrala? (V. Rovné BYT); Prettím večer našúpe sa cesnak, cibula a obere sa riža (Hlohovec); obrad ot smetí (St. Myjava MYJ); Fazula sa mosí najprv dobre obrad, aš poton sa dá varit (Bzince p. Jav. NMV); Pred vareňem muśeľi ma tatarku obradz na stoľe (Dl. Lúka BAR)
4. okradnúť, olúpiť: Aľe jeden človeg, žebi ma obrau̯, keď ja mám revorver?! (Stožok ZVO); Ňevém, čo bi som bola spravila, kebi ma bóv ňégdo pristavev a obrav o té peňáze (Lapáš NIT); Na cesťe ho zlodzeji do ňici obrali (Bošáca TRČ)
5. or zried. vybrať z ponúkaného sortimentu: Dľho si oberau̯ tie hábi, aľe si si veru ňeobrau̯ peknie (Dol. Lehota DK)


obrať sa dok.
1. miest. vsl oboriť sa na niekoho: Pre ňidž za ňidž obral śe na mňe (Studenec LVO)
2. spiš nabrať na seba nečistotu, špinu, zababrať sa: Kabat śe mi z_mochom obral (Studenec LVO); Pri roboce śe cali obral, na poľu (Smižany SNV)

obrať dk
1. čo (o sadoch, viniciach, stromoch ap.) zbaviť plodov, úrody: yaknahle winohrady (Ištván Peczi) obere, ze k Wassig Welikomoznosti nahoru prigde (MALŽENICE 1607); s pomoci Pana Boha vinice majoršacke dal sem obrat (TOVARNÍKY 1669 RaT); (obvinení) do sadu d. instantis wnissly a tam gednu yablon y obraly (D. KALNÍK 1729)
2. (o ovocí, plodoch) pootrhávať, obtrhať niečo: preczo si ty nieyssiel sweczit richtarowy, že sme hrusky obraly (IVANOVCE 1724)
3. čo (od čoho) pooberať; odobrať niečo vo väčšom množstve: zober 1 dobru hrst sucheho majoranku, pekne ho ober (RTA 17. st); (žena) hlavu ti od vší oberie (PV 18. st)
F. ubi ego rediero, piscis exossabitur: dokud yá prigdem, dotud bude ryba obrana (KS 1763) o neskorom príchode; tí si z rozumu obraní, namisto toho, že bí ti ňekdo mal bíť poslussní, treba bí ťa do sspitála medzi ssaleních oddať (DS 1795) o strate rozumného úsudku
4. koho, čo okradnúť, olúpiť niečo, niekoho: obral sy me a okradol si me (TURIEC 1572); (Beno Koštiaľ) mnie (Jánovi Bobrovníckemu) pod swogow conscientiow aneb swedomym powedel, zie se byli maliczko mezy sebow pohadali, ale aby on geho (Janka Halaja) mel obrati, zie to neni prawda (BOBROVNÍK 1587); kdy szytnianskeho vrednika dom byly obraly (B. ŠTIAVNICA 1613) vykradli; pry babinskom mlyne y pry Zwolene sedlyakou som obral z 10 flor (KRUPINA 1683); aras violare: kostoli obrati (KS 1763) vylúpiť; ne toliko, že statek zabrali, ale i vozy obrali sami ti verbovanci (JANOVÍK 18. st LP)
5. čo k čomu vybrať niečo: mistečko k bidlenj swemu bezpečnegšjmu ste sobe byli obrali (SR 17. st); oberať [obe-, obie-, obí-] ndk
1. k 1: v nich gesste, Welikomozni pane, neobyragi winohradow (MALŽENICE 1607); wolaktery den, když repu oberali, že si pitali od paneg mlieka (MARTIN 1769) vyberali; (vdova) sobe tento kusek (zeme), ktery za skladem byl, swogj priwlastnuge y od nekolik roku obera (PUKANEC 1793) má z nej úžitok
2. k 2: w tem laze byla gedna czressne a že on chczel na thu czressnu czressne obyerath (MARTIN 1559 E); Leskowanom a Baczurovanom, czo chmel oberaly, pywa sextarios 20 per den 1 1/2, den 30 (ZVOLEN 1635)
F. praecerpo: prwe trhám, objrám; pred nosem objrám, prwe berem, predchytám (KS 1763) predbieham
3. k 3: ani si toho nedožil, aby teba opierala, od tvojch všú oberala (PV 1761-81)
4. k 4: Czapka oberaly (zbojníci) (TURIEC 1587); kdy sme spolu chodili, (obvinený) obyral lidj (PEZINOK 1648); mymo toho wyznal (svedok), ze (/obžalovaný) na cestach zbigal, ludy objeral (KRUPINA 1683-85); grassor: zbjgám, objrám, kradnem; praedor: zbjgám, lúpežjm, lid objrám; expilo: wylupugem, wykrádám, objrám (KS 1763)
5. k 5: žádneho techdj neobira smrt, any bezbožneho, any swateho (SK 1697); tak ay smrt neobira we swete žadneho (GŠ 1758); munificus laudis: chwálu neobjrá (KS 1763) chválou nešetrí; pred nami stogi ukrutna smrt, ktera zadneho, anj mladeho, ani stareho neobira (SF 18. st); -ávať frekv k 1: pry oberackach, kdy panj šwagrina do mogeg komory oberawaly, že sme nigda w nocy nerobili (PUKANEC 18. st); k 4: pusty hosstak nize Hajskeho pan otecz držawal, gako ag swedek ten čas na pansku stranu owce tam oberawal (ŠALGOVCE 1775) kradol; oberať sa [obe-, obie-, obí-] ndk s kým, (s) čím, v čom zamestnávať sa, zaoberať sa niečím, venovať sa niekomu, niečomu: nikdy nemuozeme pomnieti ani sme poslišeli, aby se kde miel (J. Klobucký) zlym kusem obyrati a zlu povest po sobie zanechati (BÁNOVCE n. B. 1567 E); aby se vmely (manželia) Pana Boha Wssem. bati, w slowe boskom se obyrati (BAg 1585); kupcza, kteri by se solu obieral anebo kupczyl, zeby sste s nim pomlowily (ŽILINA 1604); Ezau, lowec, neobiral se w čtenij, ale w loweny zwyrat (SK 1697); pecuarium facere: dobytkem se obyraty (KoA 17. st); kteri (ľudia) swim časom w chráme boskem aneb y doma z modlitbu sa obieragu (MS 1758); kdibi ňestidati Paris by gesste s swau Helenu se obiral (PT 1796) myslel na ňu; w čom gsme se za žiwobiti obirali a k cemu gsme bili priwikli, to se nam y pri smrti bude sniwati a zdati (MK 18. st)
L. o. sa v korhelstve, nápoji, opilstve veľa piť: korhelowe a žračowe, kteri w silnem a w zbitecnem napogi se obiragu (MS 1758); kterikolwek z mistrůw aneb s towarissůw w korhelstwy, w opilstwy bi se oberal, takowy skrz czech anebo wicemistra ma ponagprw napomen (!) bity (CA 1759); -ávať sa frekv: (M. Lucae) any sweg wlasneg biblie, w ktereg se rád obirawal, od neg (dievky) wyniesty nemohol (DRAŽKOVCE 1730)


obrať sa dk zapáliť sa, zhnisať: do ktereg (nohy) mu gedna halus aneb trn uwazkol (!), takže uss wssecka noha sa obrala (MS 1758)

obrať_1 obrať obrať_2 obrať

Zvukové nahrávky niektorých slov

moc, aby ťa obral pouvoir de te voler

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu