obrátenie -nia -ní s.
obrátenie -nia -ní s. i náb. 1. (i ku komu, k čomu; z čoho) ▶ zásadný obrat v duchovnosti jednotlivca, zásadná premena neveriaceho človeka na veriaceho; hlboká vnútorná premena v kladnom zmysle, polepšenie: o. k živej viere; sila, dar, cesta vnútorného obrátenia; posilniť vôľu po duchovnom obrátení; príbehy obrátenia z Nového zákona; o. z hriechov, z ľahkomyseľného života; pútnické miesto zažilo mnohé obrátenia k Bohu 2. (i na čo; k čomu; z čoho) ▶ prestúpenie na inú vieru, prijatie iného vierovyznania, konverzia, konvertovanie: o. na katolícku, evanjelickú, pravoslávnu vieru; o. ku katolicizmu, k luteranizmu; opísal svoje o. z islamu na kresťanstvo ◘ parem. na sviatok Obrátenia Pavla/na obrátenie Pavla sa medveď obracia v brlohu na druhú stranu (25. januára, podľa cirkevného kalendára) zima je v polovici; bibl. obrátenie Šavla/Saula na Pavla zásadný, obyč. prudký obrat, náhla zmena (v názoroch jednotlivca) ▷ ↗ i obrátiť, obrátiť sa
obrat 1. zmena smeru (obyč. o 180o) • obrátenie • otočenie: obrat, obrátenie, otočenie auta do protismeru • otočka: otočka s loptou • hud. kadencia (melodický obrat na konci skladby)
2. zásadné, protikladné zmenenie okolností, podmienok al. dovtedajšieho stavu • zvrat • prevrat: zažiť politický obrat, zvrat, prevrat • prelom • zlom: takýto spoločenský prelom, zlom nik nečakal • zmena: historická zmena nastala až neskôr • reakcia (opačné, protikladné smerovanie v niečom): prudká reakcia v správaní
3. p. zvrat 1
obrátenie, -ia str. hovor. arch. len v spojeniach v obrátení, za obrátenie ihneď: Veď ja sa v obrátení vrátim. (Kuk.) Kuchárka doniesla za obrátenie všeličo. (Dobš.)
obrátenie s. zastar. v spoj. to sa stalo v_obráceňí (Mošovce MAR) - okamžite, ihneď; došeu̯ na obráceňí (Brodské SKA) - na krátky čas; v zime je deň na obráceňié (Bošáca TRČ), v jeśeňi už dziň na obraceňu (Dl. Lúka BAR) - má krátke trvanie
obrátenie [-ie, -í] s 1. otočenie do nej. smeru, nasmerovanie otočením: geden kus placu na obraceny gedneho wozu (ČAJKOV 1715); tres uno gressu interfecit: z gednym obracenjm troch zabil; diastrophus: obráceni, naspátek obráceni (KS 1763); echo: obraceni hlasu (ML 1779) ozvena; s týchto čárkúw pocháza male spessne pjsmo, pri kterem spůsobne obrácenj pera zaleži (UP 1780) 2. náb zmena spočívajúca v dôslednom pridržiavaní sa náboženských prikázaní: mnozy običžeg y mawagy, že k takowym swatostiem prystupugy newažne, bez pokany, ktere gest prawe a czele obraczeny k Panu Bohu (BAg 1585); odkladagice ze dne na den pokani a obraceni ku Panu Bohu swemu (MS 1758); buďto negaká samotná osoba smí k obráceňú gegích pomoc wzíwaťi (BN 1796); krestane krestanuw pro kacyrstwj nemagj mordowatj, ale magi se radegi Panu Bohu za obracenj gegich modlity (CS 18. st) L. sväteho Pavla (na vieru) Obrátenie cirk. sviatok Obrátenie sv. Pavla (25. 1.): przed hodem swatteho Pawla na wieru obraczeny (BUDÍN 1486 SČL); na den Obraczeny swatecho Pawla (P. ĽUPČA 1593) 3. výhovorka: transcriptio: na ginssy obráceni, wymlúwka (KS 1763) 4. použitie: prawo oddalo Thomasowi Michalowiczowi (diel) ku vžitku lepssimu obraczenj (P. ĽUPČA 1601) 5. premena, premenenie, zmenenie: conversio reipublicae: kraginského stawu na ginssy spúsob obrácenj; tropus: premena, obraceni slowa (KS 1763) F. na popol, vnivoč o. úplné zničenie: zidowsky narod w Geruzaleme pre potupu Sina boziho a slowa geho swateho zlahčeny a wnywec obraceny, ne toliko lidy, ale y to mesto zbureno gest (AgS 1708); incineratio: na popel spálenj, obrácenj (KS 1763) 6. zmena správania sa, chovania (spravidla k lepšiemu), napravenie sa, polepšenie sa: za to mam, že k mogemu obracenj nemalo slzy, wzdjchany mogeg p. macochy napomahaly (WO 1670) 7. cirk časť bohoslužieb, pri ktorej sa uskutočňuje premena chleba a vína na telo a krv Kristovu: wečera Páne jest chleba a wyna prirozeneho a sprawedliwého obráťenj a premeněnj na sprawedliwé tělo a krew tehož Spasytele Krysta (PW 1752)