obrábanie -nia s. 1. obyč. v spojení obrábanie pôdy i poľnohosp. ▶ príprava pôdy na pestovanie poľnohospodárskych plodín a jej priebežná úprava počas vegetácie, kultivovanie, obhospodarovanie: efektívne o. poľnohospodárskej pôdy; minimálne o. pôdy pestovanie rastlín pri zníženej intenzite mechanických zásahov do pôdy; striedavý systém obrábania pôdy, polí založený na striedaní jednoročných a viacročných plodín; rozprávali o tunajších pomeroch a spôsoboch obrábania zeme a dorábania chleba [L. Ballek]
2. tech., stroj. ▶ mechanické opracúvanie materiálu, ktorým sa získava požadovaný tvar, rozmery a kvalita povrchu obrobku: ručné o. dreva; trieskové o. dosahované postupným uberaním triesok z obrábaného materiálu; difúzne o. al. tepelno-chemické o. dosahované tepelným účinkom v prostredí pôsobiacom na materiál chemicky; CNC o. výrobný proces, v ktorom počítačový program určuje pohyb obrábacích nástrojov a strojov (z angl. computerized numerical control); dokončovacie o. ocele; medzi strojové o. kovov patrí napr. sústruženie, frézovanie, obrážanie, superfinišovanie
▷ ↗ i obrábať
obrábať -ba -bajú -baj! -bal -bajúc -bajúci -baný -banie nedok. 1. i poľnohosp. (čo) ▶ rozličným spôsobom (najmä oraním, bránením, okopávaním, kyprením, hnojením) pripravovať, upravovať pôdu na pestovanie poľnohospodárskych plodín, starať sa o pôdu: o. zem, pole, roľu; o. poľnohospodársky pôdny fond; vinohrad obrába ručne, bez mechanizmov; už celé generácie obrábajú túto pôdu; vidno, že záhrada je dobre, starostlivo obrábaná; Tie pozemky [národné výbory] rozhodli sceliť do jedného kusa, aby ich vraj bolo možné obrábať strojmi traktorovej stanice. [J. Balko]
2. i tech. (čo) ▶ upravovať niečo (najmä kov, drevo, kameň) do požadovaného tvaru, rozmerov a povrchu pomocou nástroja al. stroja; syn. opracúvať: o. drevo, kameň; učia sa o. kovy na moderných strojoch; laserovým zdrojom možno o. materiály ako oceľ, hliník, mosadz, grafit, meď, striebro, zlato, platina, keramika, drahé kamene; v závode obrábali súčiastky pre automobilový priemysel
3. hovor. expr. (koho, čo) ▶ spôsobovať telesnú bolesť, obyč. údermi; trestať bitkou, biť, udierať; syn. tĺcť, mlátiť, mangľovať: o. päsťami zlodeja; Volá na pomoc Šubíka, ale aj toho obrábajú psiská. [M. Krno] útočia naňho, hryzú ho; Pozri sa, čo má v taške! – rozkázal Mišo, zatiaľ čo obrábal tú vyššiu postavu. [Vč 1974]
4. vulg. (koho) ▶ sexuálne uspokojovať; syn. kefovať, preťahovať: sused mu obrába ženu; obrábala ho rukou, mala šikovné prsty; Ostatní nech si po nociach obrábajú tie svoje harpye. [InZ 2001]
▷ dok. ↗ obrobiť
obrobiť -bí -bia obrob! -bil -biac -bený -benie dok. 1. i poľnohosp. (čo) ▶ rozličným spôsobom (najmä oraním, bránením, okopávaním, kyprením) upraviť pôdu pred sejbou al. výsadbou poľnohospodárskych plodín a počas obdobia ich rastu: o. pôdu; o. hriadku motykou; políčko obrobili, pšenicu zasiali; záhradu už nemá kto o.; starostlivo obrobený vinohrad; Ľudia tu boli odjakživa roľníkmi, verili, že ak poriadne obrobia zem, ani ona ich nesklame [...]. [M. Zelinka]
2. i tech. (čo) ▶ upraviť niečo (najmä kov, drevo, kameň) do požadovaného tvaru, rozmerov a povrchu pomocou stroja al. nástroja, opracovať: o. súčiastku na obrábacom stroji; trieskovo obrobené výkovky; sedlá ventilov sú obrobené novou technológiou; Pri pohľade na kamarátovu Eiffelovu vežu si dodal guráže, nachystal špajdle, tvrdé drevo, ktoré možno obrobiť sústruhom, latex, lepidlo, pinzety, nožíky, špendlíky. [Pd 1994]
3. hovor. expr. (koho, čo) ▶ spôsobiť telesnú bolesť údermi, zbiť, doudierať; syn. stĺcť, zmlátiť, zmangľovať: o. psa palicou; brata v noci obrobili dajakí darebáci
4. vulg. (koho) ▶ sexuálne uspokojiť; syn. pokefovať, pretiahnuť: o. vlastnú, cudziu ženu; Obšťastňoval ich [dámy] vyvolávaním duchov a potom zhypnotizované obrábal. Zakaždým obrobil jednu aj dve. [P. Jaroš]
▷ nedok. ↗ obrábať