obor1 obra pl. N obri m. ⟨VM⟩ 1. ▶ mytologická al. rozprávková bytosť nadprirodzene veľkej postavy a sily, silák (od etnického názvu Avarov): mocný, rozprávkový, bájny o.; lesní obri; premôcť obra; podľa legendy Dávid bojoval s filištínskym obrom Goliášom; antický morský o. Atlas podopieral nebeskú klenbu; Dávno-pradávno býval v peknom podsitnianskom kraji obor a jeho žena obryňa a obaja mali veľkú moc. [Sln 1972]
2. expr. ▶ muž mimoriadneho vzrastu, mohutnej postavy, často i nezvyčajnej sily, silák; syn. gigant1, goliáš2; op. trpaslík: dvojmetrový o.; basketbaloví obri; postavou je o.; modelku strážia dvaja obri; Prvý k nám prehovoril obor so šiltovkou na hlave. V ruke držal pištoľ. [M. Hvorecký]
3. kniž. al. expr. ▶ človek vynikajúcich schopností, s mimoriadne významnými výsledkami vo svojom odbore (v duševnej činnosti, v športe a pod.), velikán; syn. gigant1, titan: obri učenosti; duchovný o. Jozef Miloslav Hurban; Finále si zahrajú futbaloví obri. [Sme 2002]
◘ fraz. byť ako obor byť veľmi vysoký, zavalitý, plecnatý, svalnatý; byť silný ako obor vyznačovať sa veľkou fyzickou silou
▷ zdrob. k 1, 2 ↗ obrík1; obrisko1 -ka pl. N -ká G obrísk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel. k 1, 2: strašné, strašný o.; o. zmizlo, zmizol v tme; obriská vraj vyčíňali vo vrchoch; prechýlené ↗ obryňa
obor2 obra pl. N a A obry m. ⟨VM⟩ 1. expr. ▶ zviera, rastlina al. vec vyznačujúce sa mimoriadne veľkými rozmermi, veľkou hmotnosťou a pod. (od etnického názvu Avarov), gigant2: dinosaury, tie vyhynuté obry; majestátne kamenné obry skalnaté vrchy, štíty; statné lesné obry stromy; železobetónový o. napr. stavba, most, nadrozmerná socha; o. na štyroch kolesách; Počuj, ty Dunaj, obor sivý, ty hrob studený, kde sa podeli moji kamaráti? [L. Ťažký]; nad hlavami ľudí sa tiesnia vysoké mrakodrapy, obry bez tváre a srdca [LT 1998]; vatovce patria medzi skutočné obry v ríši húb [PaR 2010] ▷ astron. červený obor veľká hviezda červenej farby (do 1,4-násobku hmotnosti Slnka); modrý obor veľmi horúca hviezda s hmotnosťou aspoň 18-násobku hmotnosti Slnka; ľadový obor typ planéty z hľadiska zloženia (z plynného materiálu, napr. Urán, Neptún), ↗ i lexikalizované spojenie; zootech. belgický obor najväčšie plemeno domáceho králika na svete
2. publ. ▶ významná inštitúcia, spoločnosť, veľký priemyselný koncern, (hospodársky) dôležitá krajina a pod., gigant: svetové automobilové, technologické, energetické obry; Oceliarsky obor chce výraznejšie investovať do spoločných podnikov. [HN 2004]; Čína je ako politický a ekonomický obor na vzostupe. [Týž 2005]
◘ fraz. publ. ľadový obor a) medveď ľadový b) štít pokrytý ľadovcom; publ. morský obor veľryba; kniž. obor na hlinených nohách niečo (na pohľad) veľké, veľkolepé, čo je vo svojej podstate slabé, krehké
▷ zdrob. k 1 ↗ obrík2; obrisko2 -ka obrísk s., v sg. i m. zvel.: Železobetónové obriská budov. [L. Ballek]
obor3 -ru L -re pl. N -ry m. 1. mat. ▶ skupina čísel: číselné obory; o. komplexných čísel; o. rovnice; definičný o. funkcie množina A, ku každému prvku ktorej je priradený prvok množiny B
2. správ. ▶ odbor; oblasť: pracovať vo svojom obore, správ. pracovať vo svojom odbore; vyznať sa v mnohých oboroch podnikania, správ. vyznať sa v mnohých oblastiach podnikania; čítať všetko z oboru histórie, správ. čítať všetko z oblasti histórie
obrisko1 ↗ obor1
obrisko2 ↗ obor2