obojok -jka m.
1. (kožený) pás na prichytenie zvieraťa okolo krku: pes s o-om
2. vec podobná obojku (napr. golier, náhrdelník);
obojček -a m. zdrob.
obojok -jka/-jku pl. N -jky m.
obojček ↗ obojok
obojok -jka pl. N -jky m. 1. ▶ kožený, syntetický pás al. kovová retiazka na krku zvieraťa, obyč. psa: kožený, hladký o.; remenný, retiazkový o.; cvičný, sťahovací, pichavý o. používaný pri výcviku psa; o. s menom; naučiť mačku na o.; uvoľniť psovi o.; Psík Piťo, stratiac gazdu, dva dni odmietal jedlo, z obojka vyšmykol sa a niekam ušiel. [J. Zambor]; Telemetrický obojok zaznamenáva presný pohyb medveďa. [Sme 2009] 2. zried. ▶ vec (pásik, stuha, golier, náhrdelník a pod.) obopínajúca krk: Madona mala okolo hrdla obojok z perál. [H. Zelinová]; Krk s výstrihom je zdobený rôznymi obojkami z látky. [Vč 1971] ▷ obojček -ka pl. N -ky m. zdrob.: dať kocúrovi na krk o.
obojok, -jka m.
1. pás (obyč. kožený) dávaný zvieratám (obyč. psom) okolo krku, slúžiaci na pripútanie: Psi sa zadúšali v obojkoch, ktoré chceli pretrhnúť. (Ondr.) Pes obkračoval celé polienko, čo sa mu hompáľalo na klincami vybíjanom obojku. (Taj.) Teľaťu dával (otec) obojok a retiazku. (Rys.) Na červenom obojku malo (sŕňa) priviazanú žltú hrkálku. (Vaj.)
2. niečo podobné obojku, pás, pásik okolo niečoho: Káčery majú okolo hrdla čierny obojok. (Kuk.) Chlm obrúbený je bielym obojkom. (Lask.)
3. druh goliera: Miesto košele mal biele tričko s priliehavým obojkom okolo krku. (Tat.); gazda v košeli s vyšívaným obojkom okolo krku (Ráz.);
obojček, -a m. zdrob.
obojček p. obojok
obojok m. 1. strsl, zsl kožený pás okolo krku na prichytenie al. pripútanie zvieraťa: Psa som držala na obojku, ale ten obojeg mu ból velkí (Val. Belá PDZ); Pez nosí obojok (Bobrovec LM); obojek na psa (Siladice HLO, Záh. Bystrica BRA) 2. zsl vyšívaný golier na ženských rukávcoch al. na mužských košeliach: Obojeg ból zlatoví, ból višívaní ze zlatom (Čataj MOD); Obojek, ten ból višívaní merkónom (Chocholná TRČ); Košele též ze širokími rukávmi, pravda, višívaní obojeg okolo hrdla a tuto náplecníki (Prejta ILA); Obojek moseu̯ bit piekňe višití a spravení (Kunov SEN); Tí mali téš tí prolánki tuto višívané aj obojki (Mor. Lieskové NMV); Obojek, to je takí ľimedz na rukáfcoh na čičmanském kroji (Rajec ŽIL) F. pán veľkomožní, ale za obojkom vši (Bzince p. Jav. NMV) - o zbytočnej namyslenosti a vystatovačnosti 3. úzky ozdobný prúžok látky, ktorý sa nosil obopnutý okolo krku: Na krku nosívali obojek (Sotina SEN); Mala aj obojeg_okolo krku (Rakovice PIE); I teraz nośa take obujki (Hrabkov PRE) 4. (ozdobný) lem na okraji odevu (na sukni, zástere, čepci, rukávcoch ap.): obojeg na sukni (Bošáca TRČ); obojki na záscere (Kolárovice BYT); obojček m. zdrob. expr. k 2, 4: Košeľe boľi z domášňeho plátna, zo širokíma rukávama a bieľené - z obojčeki, na ruke doľe pri päsťi, tkaňičkou uviazaná (Prievidza); Mali košele, len takí obojčeg, mašličku uvázanú (Zvončín TRN); obojčog na čepci (Selce KRU); obojčeg na košeli (Kostolné MYJ); obojčeki na rukáfce (Dol. Poruba ILA, M. Stankovce TRČ)
oboječek p. obojok
obojok [(v)o-; -ok, -ek] m 1. časť odevu (obyč. ozdobná) obopínajúca krk, golier: obogek aneb ozdoba hrdla zlata na pysku swiňe žena pekna a blazniwa (BAg 1585); cepyecz zelenymy partyczyemy bes obogka s pentlymy (ZVOLEN 1602); gedna kapa z čerweneg kytagky ss kossili, magjcy wobogek aksamitowy (R. LESNÁ 1611 E); obogky potužyewagj se krochmelom (KoB 1666) 2. cirk biely golier na kňazskom rúchu katolíckych kňazov, kolár: collare: obogek, kolyr; scapularis vestis: kňezsky obogek, kolyr (KS 1763); collare: obogek (PD 18. st) 3. kovový krúžok okolo krku zvieraťa al. človeka: vdelal sedlar na chrty obogky remene (SOBLAHOV 1651); kuna aneb obogek železni na wazne geden (TRENČÍN 1675); psarowi dwa nowe obogki sa sprawili (DUBNICA n. V. 1730); numella: krkowe zelezo, krkowy obogek, puto; millum: psy obogek (KS 1763) 4. ozdobné zakončenie šiat al. ich časti lemom: obogek na fertuch krumpowany zlatimy nytmy (H. MOTEŠICE 1580); fartuch zlatym oboykom geden (s. l. 1585); očyk Jakub Lacowiech wzal byl k sobe od Jakuba Hlawače geden čepiec zlatym obogkom (S. ĽUPČA 1603); robj (:kregčj:) ffaldowane sukne, na kterych u spodku gest obogek (:podolek:) z pregmamj (:obssiwkamj, obložkamj:) (OP 1685); plassť (patriarchov) ne gaký običagňe na lidéch uzírame, než gako obogek plášťa krížikmi wišíwaný (BN 1796); -ček [-(e)č-] dem 1. k 1: obogcžekuw sedliaczkich ženskich per d 15 (ŽILINA 1699) 2. k 2: collare: obogeček (PD 18. st) 3. k 3: czepiecz s zlatym oboyčekom (P. ĽUPČA 1589) 4. voj časť brnenia chrániaca krk, ochranný nákrčník: Ulises musyl pessky bogowati a mezy konmy w krwy brodyty, pribehl pessky k Pylemenowy a w obogček sylne ho hrótem vhodyl, kteryž wbehl do hrdelnych žyl (HI 18. st)