Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

obohnať -ženie -ženú -hnal -hnaný/-hnatý dok.

1. ohradiť, obkolesiť: dom o-ný múrom, živým plotom

2. zavrátiť pri pasení;

nedok. obháňať -a

// obohnať sa odháňaním sa zbaviť: nemohol sa o. pred muchami;

nedok. obháňať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
obohnať ‑ženie ‑ženú ‑hnal ‑hnaný/‑hnatý dok.; obohnať sa

obohnať oboženie oboženú obožeň! obohnal oboženúc obohnaný obohnanie dok.


obohnať sa oboženie sa oboženú sa obožeň sa! obohnal sa oboženúc sa obohnaný obohnanie sa dok.

obháňať -ňa -ňajú -ňaj! -ňal -ňajúc -ňajúci -ňaný -ňanie nedok. 1. (čo) ▶ zavracať pri pasení rozutekané zvieratá, stádo a pod., udržiavať ich vedno, pokope: o. husi; pastier obháňa svoje stádo; Niekedy sa mi zdalo, že ovce pasie vlastne on [pes], a nie ja. Múdril sa predo mnou, zavracal, obháňal ich aj bez môjho príkazu. [L. Ťažký]
2. expr. (koho, čo (s čím)) ▶ ustavične za niekým, niekam chodiť s cieľom získať, dosiahnuť niečo, získavať niekoho, často neprimeraným spôsobom; syn. naháňať: o. dlžníkov, neplatičov; o. banky, pracovné agentúry; o. známych s petíciou proti výrubu stromov; politici pred voľbami obháňali svojich sympatizantov a potenciálnych voličov; Poponáhľal som sa a začal obháňať Gabu, aby mi dala kľúče. [K. Jarunková]; Podujal sa na nepríjemnú úlohu zháňania financií a obháňania sponzorov. [Tatry 2004]
3. expr. (koho) ▶ nástojčivo, až dotieravo a vytrvalo niekomu dvoriť, snažiť sa niekoho získať, o niekoho sa uchádzať: o. pekné dievčatá, spolužiačky; Veľmi rýchlo sa jej nabažil a s jemu vlastnou ľahkomyseľnosťou obháňal učnice z cukrovaru. [J. Balco]; Kým ona obháňa boháčov, nakupuje v najdrahších butikoch a cestuje po exkluzívnych destináciách, mladý muž sa za peniazmi príliš nenaháňa. [P7 2010]
dok. k 1obohnať


obohnať oboženie oboženú obožeň! obohnal oboženúc obohnaný obohnanie dok. 1. (čo čím) ▶ utvoriť prirodzenú al. umelú ohradu okolo niečoho; oddeliť niečo (dookola) ohradou; syn. ohradiť, obkolesiť: o. pozemok, park plotom; mesto obohnané vysokými múrmi, hradbami; tábor je obohnaný obranným valom, ostnatým drôtom; polícia obohnala priestor policajnými uzáverami a páskami; Tu vpravo od nás je neveľká lúčina obohnaná zo všetkých strán bukovou horou. [J. Géci]; pren. o. dušu múrmi mlčania
2. zried. (čo) ▶ zavrátiť pri pasení rozutekané zvieratá, stádo a pod., udržať ich vedno, pokope: o. ovce, kravy; o. čriedu, stádo
nedok. k 2obháňať


obohnať sa oboženie sa oboženú sa obožeň sa! obohnal sa oboženúc sa obohnaný obohnanie sa dok. 1. (čím) ▶ utvoriť okolo seba umelú ohradu, obkolesiť sa; oddeliť sa ohradou, uzavrieť sa pred niečím, pred niekým: obohnali sme sa plotmi s [elektrickým] prúdom [RAK 2007]; pren. o. sa hradbou mlčania, múrmi konvencií; pren. režim obmedzoval osobnú slobodu, obohnal sa ostnatým drôtom
2. (pred kým, pred čím; čoho) ▶ zbaviť sa, striasť sa niekoho, niečoho odháňaním, odohnať niekoho, niečo, obrániť sa, uniknúť pred niekým, pred niečím: ledva sa stačila o. pred dotieravými fotografmi; kôň sa obohnal chvostom (pred muchami); Lietali [včely] ako divé, obohnať som sa nemohol. [R. Moric]; pren. Nevedel sa ich [nepríjemných myšlienok] obohnať, znervóznel. [J. Domasta]

obklopiť 1. postaviť sa, zhromaždiť sa okolo niekoho, niečoho • obstúpiťobstať: zvedavci obklopili, obstúpili, obstali cudzincazried. obchlopiťobskočiť (skokom, náhle sa okolo niekoho postaviť): obskočilo ho zo desať chlapovobkľúčiťobkolesiť (často s úmyslom nedovoliť pohyb von): vojaci obkľúčili, obkolesili mestoobľahnúťobchvátiť (vojensky dookola zablokovať): obľahnúť, obchvátiť budovuzovrieť (i vojensky): mesto zovreté blokádouokrúžiťobkrúžiť (postaviť sa do kruhu okolo niekoho, niečoho): deti okrúžili učiteľazhrčiť sazhŕknuť sa (okolo niekoho, niečoho) • expr. obhŕknuť: hneď sme sa zhrčili, zhŕkli okolo matky, hneď sme obhŕkli matku

2. rozložiť sa okolo niečoho • zahaliťobostrieť: mesto obklopil, zahalil, obostrel smogexpr.: obaliťobotkať: obalila, obotkala nás tmaobopäťobopnúť (tesne ovinúť okolo niečoho): dom obopäl vysoký plotobohnať (múrom, plotom) • obstaviťobstavať (umiestniť okolo niečoho stavbu, stavby): námestie obstavané budovami; obstaviť dvor staviskamiobložiť: stôl obložiť stoličkami

3. p. zahrnúť 2


obohnať p. ohradiť, obklopiť 2


obohnať sa p. ohnať sa 1, 2


obrúbiť 1. dať na niečo obrubu, lem • olemovaťoblemovať: obrúbiť, o(b)lemovať golier stuhouobšiťzaobšiť: okraj sukne (za)obšiť inou látkouzried. zaobrúbiťobendlovaťzaendlovať (obrúbiť šitím): obendlovaná záclonaobháčkovať (obrúbiť háčkovaním): obháčkovať rukávoprámikovať (obrúbiť prámikom) • prámovať (obrúbiť prámom): golier prámovaný kožušinou

2. utvoriť prirodzenú al. umelú obrubu okolo niečoho • ovrúbiťorámovaťovenčiť: tvár obrúbená, orámovaná, ovenčená tmavými vlasmiobohnaťobklopiťobkolesiť: dom rokmi obohnala, obklopila, obkolesila hustá zeleňobopäťobopnúť: mesto obopäté, obopnuté horami


ohnať sa 1. urobiť rozmach rukou a pod. (obyč. na obranu) • obohnať sa: ohnať sa, obohnať sa chvostom pred muchamizahnať sarozohnať sa (s cieľom útočiť): zahnal sa na dieťa; rozohnať sa palicou na niekoho

2. expr. bránením pred útokom sa ochrániť • expr. obohnať saobrániť saubrániť sa: ledva sa ohnali, obohnali, ubránili pred dotieravými novinármistriasť sazbaviť sapozbaviť sa: nemohol sa striasť, (po)zbaviť nepríjemných myšlienokuniknúť (pred niečím, niekým)


ohradiť oddeliť ohradou • zahradiťobhradiť (dookola): ohradiť, zahradiť dvor, obhradiť mesto hradbamioplotiť (plotom): oplotiť záhraduobohnaťobkolesiť (dookola): cintorín obohnať, obkolesiť vysokým múromzatarasiťzastar. zahájiť: zatarasiť vchod, zahájiť cestu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

obháňať, -a, -ajú nedok.

1. (čo) zavracať pri pasení: o. ovce, kravy, o. čriedu; Zakiaľ si Juro obháňa svoj kŕdeľ, sliedi Janko popod kríčky. (Ráz.-Mart.)

2. hovor. (koho, čo čím) prenasledovať, behom naháňať, preháňať: Horár ma obháňal — bodaj nohy zlámal! (Taj.) Patykom ma obháňal starý gazda. (Kuk.); pren. o. niekoho otázkami (Kuk.) dávať niekomu otázky, preháňať, prenasledovať otázkami;

3. zried. (čo čím) ohradzovať, stavať niečo okolo niečoho: o. pozemok plotom, múrom;

4. zried. rozkladať sa dookola, okolo niečoho; byť postavený okolo niečoho: múry obháňajú záhradu;

5. kraj. (čo) odháňať (hmyz sadajúci na zvieratá): Tetka vytiahla z kra chabinu a obháňala im (statku) muchy a ovady. (Fig.);

dok. k 1, 3, 5 obohnať, zried. k 3 i obhnať

|| obháňať sa

1. (čím) mávať niečím okolo seba (obyč. s úmyslom brániť sa): (Valach kyjakom) nechže sa obháňa, keď prikúri vlčica. (Hviezd.)

2. expr. veľmi sa usilovať (v práci), oháňať sa: Musíš sa poriadne obháňať, aby si sa udržal nad vodou. (Chrob.)

3. nár. poletoval zboka na bok; osievať sa, ovievať sa: Šuch, šuch, zatína kosou. Široké sukne sa obháňajú. (Hor.)


obohnať, -ženie, -ženú, -hnal, -hnaný/-hnatý, rozk. -žeň dok.

1. (čo čím) obkolesiť, obklopiť, ohradiť: Pred rokmi obohnal plotom malý kus zeme. (Vaj.); dedinský cintorín obohnaný živým plotom starých briez (Tomašč.); dom obohnaný mocným múrom (Tim.);

2. (čo) zavrátiť pri pasení, udržať vedno (stádo): Stádo si sám neoboženiem.

3. kraj. (čo) odohnať (hmyz sadajúci na zvieratá);

nedok. obháňať

|| obohnať sa

1. (čím) obkolesiť sa, obklopiť sa, ohradiť sa; pren. Starý vžil sa do svojich ideí nereálnych, obohnal sa fantastickým múrom. (Vaj.)

2. hovor. (pred kým, pred čím i bezpredm., nár. i koho, čoho) zbaviť sa niekoho, niečoho, odohnať niekoho, niečo, obrániť sa pred niekým, pred niečím: nemôcť sa o. pred dotieravými muchami; pren. Nemôžeš sa obohnať pred nimi (pred myšlienkami). (Kuk.)

obohnať dok.
1. strsl, zsl obkolesiť, ohradiť, oplotiť: Obohnal celú záhradu plotom (Hor. Lehota DK); Halisko mosíme obohnaťi plotom, lebo nán tam choďia cudzie husi a sliepki (Návojovce TOP); Dom mál obehnaní živím plotom (Brezová p. Brad. MYJ); obehnaňié domu (Bošáca TRČ)
2. zbaviť niekoho, odpudiť, odohnať: Kebi to tato ďieu̯ka ňie, mohľi bi ma aj psi na cesťe objedať, ňigdo bi ih_odo mňa ňeobohnau̯ (Závadka n. Hron. BRE)
3. tek expr. rozšíriť o niekom zlé, klebetné reči, ohovoriť: Len zlé vie obohnaď o roďine (Prochot NB)


obohnať sa dok. csl zbaviť sa (niekoho, niečoho), odohnať; obrániť sa: Obohnau̯ sa akosi pred ňima (Martin); Tolko kupcou choďí za tín našin ťelaťon, že sa skoro aňi ňemuožeme obohnať (Návojovce TOP); Tag do mňa doľipoval, že som sa ňemohla obehnať (Dunajov KNM); Nemóžem sa tích múch ani obehnat (Lukáčovce HLO); Ňemožu śe ho obehnac (Dl. Lúka BAR); Ňedalo śe od muh obehnac (Studenec LVO)

obehnať, obehnávať p. obohnať


obohnať [obe-] dk
1. koho behom niekoho okolo niekoho prehnať: to slyssycz Mlynar Yano, zase z sekeru swogu hnedky k tomuto I. naspatek prybezel a kwaltom nan byl a geho po nyekolykrat okolo tychze poradnykow ho obehnal (ILAVA 1634)
2. čo voj obľahnúť, obkľúčiť niečo zo všetkých strán: w tem gest Zanár tahel z panem na woynu Zelenu Horu obehnat a dobywat (ŽK 1453); král Ferdinand jest mocně přikázal, aby grof, hejtman, hned Muráň zámek obehnal (ASL 1678/ 1756); bylo mesto male a w nem lidy malo, k nemuž pritahl kral mocny a obehnaw ge (COB 17. st); trjcet zbrognjch sebu wzali, tak tuže dom obehnali (PoP 1723-24)
3. čo (s) čím ohradiť, opevniť niečo s niečím: mesto to Titus, czisar rimsky, z wogskem mnohim oblehl a zukol-wukol ssancem obehnal (KT 1753); circulare aliqvid fossula: necco s garkem obehnati (LD 18. st); -ávať ndk čím obklopovať, opevňovať niečím: fossa circumdo: garkem obehnávam (LD 18. st)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu