Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

obohatiť dok. urobiť bohatším, bohatým (materiálne al. inými hodnotami): o. sa na úkor iných; o. deti zaujímavými poznatkami;

nedok. obohacovať

// obohatiť sa stať sa bohatším, bohatým: jeho reč sa o-la o nové slová;

nedok. obohacovať sa

obohacovať -cuje -cujú -cuj! -coval -cujúc -cujúci -covaný -covanie nedok.

obohacovať sa -cuje sa -cujú sa -cuj sa! -coval sa -cujúc sa -cujúci sa -covanie sa nedok.

obohacovanie -nia s. 1. i práv. ▶ nadobúdanie majetku, zväčšovanie bohatstva (obyč. na úkor iných): neoprávnené, nezákonné, nelegálne o.; zneužívať postavenie, funkciu na vlastné o.; podozrenie z nečestného obohacovania
2. odb. ▶ (umelé) zvyšovanie obsahu určitých látok, prvkov, zložiek v niečom: o. potravín napr. jódom, vlákninou, vitamínmi; hut., fyz. o. rúd proces, ktorým sa odstraňuje z rúd hlušina, čím sa zvýši relatívne množstvo požadovanej zložky; fyz. o. uránu umelé zvyšovanie koncentrácie izotopu ²³⁵U v uráne
▷ ↗ i obohacovať, obohacovať sa

obohacovať -cuje -cujú -cuj! -coval -cujúc -cujúci -covaný -covanie nedok. 1. (koho, čo) ▶ zväčšovať niečí majetok, robiť niekoho, niečo bohatým, bohatším: nekonal v úmysle o. seba a svojich známych; ak je krajina dobre vedená, všetkých obohacuje a nikoho nepoškodzuje
2. (čo (o čo/čím)) ▶ pridávať niečo nové al. ďalšie a tak robiť (materiálne, materiálovo) bohatším, rozširovať, zväčšovať: o. sortiment, trh o nové výrobky; o. slovnú zásobu o medzinárodné výrazy; knižnica obohacuje svoju ponuku novými titulmi; v minulosti si ľudia obohacovali stravu zberom lesných plodov; Zbierku [legitimácií] som jednostaj obohacoval o nové, vzácne i menej vzácne exponáty. [J. Lenčo]
3. i odb. (čo (o čo/čím)) ▶ (umelo) zvyšovať obsah určitých zložiek, látok, prvkov v niečom: o. potraviny o mikroživiny, mikroživinami; kŕmne dávky sa obohacujú o špeciálne vitamíny; morské ryby, ovocie a zeleninu netreba ničím o., pretože prirodzene obsahujú biologicky aktívne látky; kultúry bôbovitých rastlín obohacujú pôdu o dusík; fyz. o. urán umelo (difúziou) zvyšovať v uráne koncentráciu izotopu ²³⁵U
4. (koho, čo (o čo/čím)) ▶ duchovne, hodnotovo skvalitňovať, zlepšovať, rozvíjať, prehlbovať: poézia, hudba nás má o. niečím krásnym; o. svoje vedomosti; autor obohacuje žáner o komediálne prvky; sila vzájomného kultúrneho obohacovania; Účasť a zodpovednosť človeka obohacujú, ľahostajnosť ho ochudobňuje a znehodnocuje. [P. Jaroš]; Keď bývajú dve rodiny spolu, starí rodičia a mladí, a rozumejú si, veľmi sa navzájom obohacujú. [BŽ 2008]; Menšiny svojou kultúrou a jazykom obohacujú našu spoločnosť. [HN 2011]
▷ dok. ↗ obohatiť

obohacovať sa -cuje sa -cujú sa (ne)obohacuj sa! -coval sa -cujúc sa -cujúci sa -covanie sa nedok. 1. (na čom/čím; o čo; ø) ▶ nadobúdať majetok, zväčšovať svoje bohatstvo, stávať sa bohatým, bohatším, bohatnúť (obyč. na úkor iných): neprimerane, nezákonne sa o. na úkor spotrebiteľa, štátu; o. sa na predaji dreva, predajom dreva; firma sa podvádzaním pri odpočtoch daní obohacovala o milióny eur; byť podozrivý z nečestného, špekulatívneho obohacovania sa
2. i odb. (o čo/čím) ▶ nadobúdať vyšší obsah určitých zložiek, látok, prvkov, meniť sa z kvalitatívnej stránky: pôda prikrytá nezrelým kompostom si udrží vlhkosť a obohacuje sa o živiny; v podložných žulách sa voda obohacuje rádioaktívnymi prvkami [KSl 1961]
3. (o čo/čím; ø) ▶ stávať sa hodnotovo, duchovne bohatším, rozmanitejším, obsažnejším a zároveň lepším, nadobúdať vyššiu kvalitu, novú hodnotu: o. sa o nové poznatky, zážitky; o. sa čítaním literatúry; s rastom dieťaťa sa obohacuje aj jeho slovná zásoba; pri výchove a vzdelávaní sa človek obohacuje skúsenosťami miliónov ľudí, ktorí žili pred ním; sme obohacovaní o nové životné skúšky; Klasický tanec sa neprestajne obohacuje, čerpajúc nové pohybové formy z ľudového tanca. [Š. Nosáľ]
▷ dok. ↗ obohatiť sa

obohatiť sa -tí sa -tia sa obohať sa! -til sa -tiac sa -tený -tenie sa dok. 1. (na čom/čím; o čo; ø) ▶ zväčšiť svoj majetok, stať sa bohatým, bohatším, zbohatnúť (obyč. na úkor iných): neoprávnene, nezákonne sa o. na úkor firmy, bežných ľudí, celej spoločnosti; o. sa na štátnych zákazkách; počas vojny sa mnohí obohatili rozličnými špekuláciami a machináciami; obohatil sa o niekoľko miliónov; z túžby po obohatení sa často oklamal druhých; Remeslo má zlaté dno iba vtedy, ak vidina obohatenia neprivedie remeselníka i jeho tvorbu na dno. [NP 1987]
2. i odb. (o čo/čím) ▶ nadobudnúť vyšší obsah určitých zložiek, látok, prvkov, zmeniť sa z kvalitatívnej stránky: po pridaní zeminy je kompost ešte kvalitnejší, pretože sa obohatí o minerálne látky; v lymfatických uzlinách sa miazga čiastočne zbaví látok škodlivých pre organizmus a obohatí sa lymfocytmi; konzumáciou morských rýb sa naše telo obohatí o niekoľko mikrogramov prírodného jódu; Víno vyzrieva v sudoch 6 až 18 mesiacov, pričom sa obohatí o aromatické látky dreva. [F. Malík]
3. (o čo/čím; ø) ▶ stať sa hodnotovo, duchovne bohatším, rozmanitejším, obsažnejším a zároveň lepším, hodnotnejším, nadobudnúť vyššiu kvalitu, novú hodnotu: o. sa o nové dojmy, zážitky; boli obohatení o krásne chvíle; mladí účastníci podujatia sa vzájomne obohatili o skúsenosti; cenné sú stretnutia, pri ktorých sa obohatíme umelecky, spoločensky i ľudsky; Hovorím o vede! O poznaní, ktorým sa obohatí ľudstvo! [P. Karvaš]; Nové spisovné jazyky sa sformovali na základe hovorovej reči, obohatili sa v rozličnej miere o prvky literárneho jazyka a otvorili sa európskym vplyvom. [V. Krupa]
▷ nedok. ↗ obohacovať sa

obohatiť -tí -tia obohať! -til -tiac -tený -tenie dok. 1. (koho, čo) ▶ zväčšiť niečí majetok, urobiť niekoho, niečo bohatým, bohatším: konal v úmysle o. seba a svojich blízkych; o. klubovú, štátnu pokladnicu; Štátnohospodársky liberalizmus obohatil síce niekoľko sto ľudí, ale zmrzačil milióny iných. [V. Mináč]
2. (čo (o čo/čím)) ▶ pridať niečo nové al. ďalšie a tak urobiť (materiálne, materiálovo) bohatším, rozšíriť, zväčšiť: o. ponuku, trh; o. expozíciu, archív o ďalšie dokumenty; o. si šatník o koženú sukňu; o. jedálniček čerstvými šalátmi; atlét obohatil svoju medailovú zbierku; Božena Slančíková-Timrava obohatila slovenskú prózu o nové originálne témy
3. i odb. (čo (o čo/čím)) ▶ (umelo) zvýšiť obsah určitých zložiek, látok, prvkov v niečom: o. stravu o vitamíny, vlákninu; pôda obohatená živinami, hnojivom
4. (koho, čo (o čo/čím)) ▶ duchovne, hodnotovo skvalitniť, zlepšiť, rozviť, prehĺbiť: koncert nás vnútorne, duchovne obohatil; o. spoločnosť, svet, ľudstvo; spisovateľ obohatil slovenskú literatúru svojím mysliteľstvom; pozorovanie prírody vás obohatí o množstvo poznatkov; čím nás môžu o. iné národy a kultúry?; program festivalu obohatilo vystúpenie speváckeho zboru; Synček nám nesmierne obohatil život. [BŽ 2007]
▷ nedok. ↗ obohacovať

obohatiť, -í, -ia dok. (koho, čo čím, o čo)

1. zväčšiť niečí majetok, urobiť bohatým: Vy ste ju (sestru) nenapomáhali ničím, a predsa vás pánboh obohatil veľkým majetkom. (Kal.) práv. daň z o-ia zo získaného nového majetku;

2. prispieť novou hodnotou, rozmnožiť, rozšíriť o nejakú hodnotu, o nejaké hodnoty, zveľadiť: Spisovateľ musí nájsť primeraný obraz, ktorý ho (dieťa) aj vzruší a citove obohatí. (Mor.); o. svoje vedomosti o nové poznatky; o. si zbierku o vzácne exempláre; o. literatúru novým románom; o. pôdu dusíkom; o. jazyk novými potrebnými slovami; Priniesol si zo sladkej Francie ešte čosi, čím svoju povahu obohatil o jednu novú nezvyčajnú črtu. (Letz)

3. hut. (čo) zvýšiť obsah kovu v produktoch rozdružovania: o. rudu;

nedok. obohacovať, -uje, -ujú

|| obohatiť sa

1. zväčšiť svoj majetok, nadobudnúť majetok, bohatstvo, zbohatnúť, stať sa bohatým: neoprávnene, neprimerane sa obohatiť; Žaloba ho obviňuje, že sa obohatil na úkor židov. (Heč.) Obohatil sa a preslávil týmto politickým procesom. (Tat.)

2. získať, nadobudnúť novú hodnotu, nové hodnoty, rozšíriť sa zveľadiť sa o novú hodnotu, o nové hodnoty: o. sa o nové vedomosti, skúsenosti;

nedok. obohacovať sa

obohatiť dk
1. koho, čo (čím) zväčšiť, rozhojniť niečo (majetok), urobiť bohatým al. bohatším niekoho: kdy take Pan Buch Wssechmohucy nyektere z gwerkow pozehna a obohatie (LIPTOV 1554); z kterjmižto penezmi (za odpustky) z častky powinný náklad za arcybyskupské patrium do Rjma se mel zaplatiti, z častky pak y nadto pokladnicy papežskau obohatiti (SC 17. st); zdaliss mely gedno dite oblupit a druhe obohatit? (PUKANEC 1767); ale ani kumssti ssetril, z kterimi bi obohatil cicé (!) mesce (PT 1778); (Štefan) ge (fafárov) rolámi, magermi, ďeďinámi, mestámi, mítámi obohaťil (BPr 1787)
2. náb koho, čo čím obdarovať niekoho niečím, poskytnúť niekomu nej. hodnoty (najmä duchovné): (Kristus) račil gest mýťi matku chudičkú na zemi, aby nás obohaťil swú sláwu na nebi (CC 1655); (Boh) swimi pokladi obwzlastnich milosti nas obohatil (PI 1749); gestli se dostaness ras do teho cyle (do neba), zmisly, srdce, dussu, telo obohatiss tuze (GŠ 1758); obohacovať ndk k 1: tato nawka swateho Evangelium, ktera netoliko timito zemskimy dobrimi wecmy obohaczuge zlatem, stribrem a drahim kamenim (TC 1631); netak obranugj knjže dworany, anyz tak obohacugu knjžetske komorj a panske duochodky (KoB 1666); collocupleto: rozmnožugem, obohacugem ňekoho; dito: obohacugem ňekoho, bohatého činjm (KS 1763); k 2: twé gest, Pane, požehnánj, kteréžto twých werjcych obohacuge (MaK 1749); čo wjceg zapomjnat budeme na nasse wlásné pohodlenj, tym wjcég nás Buh obohacowat bude (BlR 18. st); obohatiť sa dk zbohatnúť, stať sa bohatým: žebrati si uminil, aby se žebracý obohatili (SK 1697); non mediocriter auxit opes suas: nemálo bohatstwj swé rozmnožil, nemálo se obohatil (WU 1750); zostali neprjtele geho za hlawu, neprjtelé geho obohatili sa (KB 1757); plane bene peculiatus: gisťe dobre sa obohatil; inaurari ab aliqvo: od ňekoho obdarowati se, obohatili se (KS 1763); obohacovať sa ndk
1. zväčšovať svoj majetok, stávať sa bohatším: dito: obohacugem se; convalescunt ei opes: obohacuge se (KS 1763)
2. náb od koho s čím dostávať nej. duchovné hodnoty: kolikol sa (ľudia) s požehnánjm od Boha obohacugú (BlR 18. st)