obnova -y -nov ž. obnovenie: povojnová o. hospodárstva; o. budovy;
obnovný príd.: o. zásah, o-á ťažba
obnova -vy obnov ž.
obnova -vy obnov ž. 1. ▶ uvedenie starých, poškodených al. zničených vecí, hmotných statkov do pôvodného al. dobrého, funkčného stavu; nadobudnutie, obnovenie vzhľadu, rázu novosti: pamiatková, stavebná o. kaštieľa; o. fasády, strechy, náteru, elektroinštalácie; o. nábytku, gotických fresiek; povojnová o. zničených miest; projekt celkovej obnovy nábrežia; ich cieľom je o. pustnúceho športového ihriska; pustiť sa do obnovy turistických značiek a technického stavu chodníkov; opatrenia na podporu nákladovo efektívnych hĺbkových obnov budov 2. ▶ kvalitatívna zmena, obnovenie, zlepšenie oproti predchádzajúcemu stavu cielenými zásahmi al. prirodzenými procesmi: ekologická o. územia, povodia, mokradí; o. genofondu lesnej zveri, stád hovädzieho dobytka; naštartovať hospodársku, ekonomickú obnovu krajiny; o. základných životných funkcií; o. kosti po zlomenine; o. buniek, poškodeného tkaniva regenerácia; spánok umožňuje obnovu fyzických síl ▷ les. prirodzená obnova lesa, obnova porastu prirodzené nahradenie lesného porastu novými jedincami; umelá obnova lesa zalesňovanie □ Európska banka pre obnovu a rozvoj medzinárodná finančná inštitúcia, ktorej cieľom je podpora transformácie krajín na trhovo orientované ekonomiky v strednej, juhovýchodnej a vo východnej Európe až po strednú Áziu, skr. EBOR 3. ▶ opätovné zavedenie, nastolenie, oživenie, obnovenie niečoho predchádzajúceho, čo už bolo a utlmilo sa al. prestalo existovať, návrat k niečomu: postupná o. dôvery, priateľstva; o. demokracie; o. kresťanských tradícií; o. diplomatických vzťahov medzi krajinami; o. výroby skla, chovu oviec v regióne; o. vydavateľskej činnosti po piatich rokoch; o. dát z poškodených pevných diskov ▷ práv. obnova konania mimoriadny opravný prostriedok, ktorým sa obnovuje niektoré ukončené konanie, smerujúci k náprave vo veci za podmienok ustanovených v zákone 4. ▶ nahradenie niečoho starého novým, obnovenie, doplnenie o nové prvky: potrebná o. hasičskej techniky; program obnovy strojového parku, technologických zariadení; plánuje obnovu svojho šatníka 5. i náb. ▶ úsilie človeka (kresťana) o zlepšenie, prehĺbenie svojho duchovného života, vnútorná premena, obroda: usilovať sa o morálnu obnovu človeka, mladých, národa, spoločnosti; účinným prostriedkom na prekonanie veľkého pokušenia rozvodu je stála obnova a rast v láske [Anton Hlinka]; jedinou možnou cestou obnovy je odpustenie a vzájomná láska [J. Filo st.]; Duchovné formovanie žiakov sa realizuje aj prostredníctvom duchovných obnov, besied, stretnutí. [KN 2001]
obnova 1. uvedenie niečoho do pôvodného, obyč. lepšieho stavu • obnovenie • renovácia • renovovanie: obnova, obnovenie, renovovanie historického jadra mesta • rekonštrukcia • rekonštruovanie • reštaurácia • reštaurovanie: rekonštrukcia budov, ciest, mostov; reštaurácia, reštaurovanie umeleckých diel • prestavba (obnova do zlepšenej, zmenenej podoby): prestavba školy • regenerácia: regenerácia buniek
2. opätovné zavedenie niečoho, čo už bolo • oživenie • znovuzrodenie: obnova, oživenie demokracie; znovuzrodenie národného cítenia • renesancia: renesancia umenia • obroda • obrodenie (získanie nových síl pri realizácii niečoho): hospodárska obroda • kniž.: oživotvorenie • vzkriesenie • zmŕtvychvstanie: oživotvorenie, vzkriesenie myšlienky samostatnosti • kniž. reštitúcia: reštitúcia právneho stavu
prestavba prestavanie niečoho • rekonštrukcia: prestavba, rekonštrukcia mosta, trate • obnova: obnova budovy
obnova, -y, -nov ž.
1. opätovné, nové zavedenie, uskutočnenie, vytvorenie niečoho, čo už jestvovalo; opätovný, nový výskyt niečoho: o. výroby po vojne, plán hospodárskej o-y; Všetky naše povesti sú len prerozmanité a nekonečné obnovy tohto jedného predmetu. (Dobš.);
práv. mimoriadny opravný prostriedok, ktorým sa obnovujú niektoré ukončené konania;
les. založenia nového porastu;
zastar. nové voľby, reštaurácia: stoličná o.;
2. uvedenie niečoho starého do dobrého, pôvodného stavu, úprava, oprava, ktorou sa niečo staré stáva novým, nadobúda nový vzhľad ap.: o. budovy, o. starých fresiek;
pren. obroda: Pušky sa stali naraz nástrojmi obnovy sveta. (Gráf) My (Slováci) sa musíme preporodiť. Obnova nám chýba. (Vaj.)
obnova ž. i obnovec m. zvol, jtrenč čerstvo napadnutý, nový sneh: Do rana sa zosipau̯ obnovec (Králiky BB); obnova (Bošáca TRČ)
obnova, obnovka ž 1. uvedenie do pôvodného stavu, obnovenie: wssecko poprawku aneb obnowku potrebuge (TURIE 1773) 2. náb posilnenie, posila: aby dusse dostaly skrze pokaňi k spaseňi obnowu; ne wssecy obnowu w tele dostaneme (GŠ 1758) 3. náb duchovná premena: když Krysta Gežisse k obnowe vžýwa (CC 1655); persé radosztz zhlasenyé, Adáma potzesenyé, podnyatzé vpadnotoho, obnova szkrusenoho (HPS 1752); chtegic Pan Buch učyniti wssech wecy obnowu (GŠ 1758)