obnova -vy obnov ž. 1. ▶ uvedenie starých, poškodených al. zničených vecí, hmotných statkov do pôvodného al. dobrého, funkčného stavu; nadobudnutie, obnovenie vzhľadu, rázu novosti: pamiatková, stavebná o. kaštieľa; o. fasády, strechy, náteru, elektroinštalácie; o. nábytku, gotických fresiek; povojnová o. zničených miest; projekt celkovej obnovy nábrežia; ich cieľom je o. pustnúceho športového ihriska; pustiť sa do obnovy turistických značiek a technického stavu chodníkov; opatrenia na podporu nákladovo efektívnych hĺbkových obnov budov
2. ▶ kvalitatívna zmena, obnovenie, zlepšenie oproti predchádzajúcemu stavu cielenými zásahmi al. prirodzenými procesmi: ekologická o. územia, povodia, mokradí; o. genofondu lesnej zveri, stád hovädzieho dobytka; naštartovať hospodársku, ekonomickú obnovu krajiny; o. základných životných funkcií; o. kosti po zlomenine; o. buniek, poškodeného tkaniva regenerácia; spánok umožňuje obnovu fyzických síl ▷ les. prirodzená obnova lesa, obnova porastu prirodzené nahradenie lesného porastu novými jedincami; umelá obnova lesa zalesňovanie □ Európska banka pre obnovu a rozvoj medzinárodná finančná inštitúcia, ktorej cieľom je podpora transformácie krajín na trhovo orientované ekonomiky v strednej, juhovýchodnej a vo východnej Európe až po strednú Áziu, skr. EBOR
3. ▶ opätovné zavedenie, nastolenie, oživenie, obnovenie niečoho predchádzajúceho, čo už bolo a utlmilo sa al. prestalo existovať, návrat k niečomu: postupná o. dôvery, priateľstva; o. demokracie; o. kresťanských tradícií; o. diplomatických vzťahov medzi krajinami; o. výroby skla, chovu oviec v regióne; o. vydavateľskej činnosti po piatich rokoch; o. dát z poškodených pevných diskov ▷ práv. obnova konania mimoriadny opravný prostriedok, ktorým sa obnovuje niektoré ukončené konanie, smerujúci k náprave vo veci za podmienok ustanovených v zákone
4. ▶ nahradenie niečoho starého novým, obnovenie, doplnenie o nové prvky: potrebná o. hasičskej techniky; program obnovy strojového parku, technologických zariadení; plánuje obnovu svojho šatníka
5. i náb. ▶ úsilie človeka (kresťana) o zlepšenie, prehĺbenie svojho duchovného života, vnútorná premena, obroda: usilovať sa o morálnu obnovu človeka, mladých, národa, spoločnosti; účinným prostriedkom na prekonanie veľkého pokušenia rozvodu je stála obnova a rast v láske [Anton Hlinka]; jedinou možnou cestou obnovy je odpustenie a vzájomná láska [J. Filo st.]; Duchovné formovanie žiakov sa realizuje aj prostredníctvom duchovných obnov, besied, stretnutí. [KN 2001]