obmedzený príd.
1. ohraničený: o-é možnosti, prostriedky
2. rozumovo menej schopný, neinteligentný, sprostý, hlúpy: o. meštiak;
obmedzene prísl.;
obmedzenosť -i ž.: časová o.; duševná o.
obmedzenosť -ti ž.
obmedzenosť -ti ž. 1. ▶ vlastnosť al. stav toho, čo je určené, vymedzené istými hranicami, menším rozsahom, než je potrebné, želateľné al. zvyčajné, ohraničenosť; op. neobmedzenosť: časová o. platnosti šekov; o. finančných prostriedkov v rezorte; o. kapacít vzdelávacích inštitúcií; o. pamäte počítača; o. slovnej zásoby dieťaťa; o. ľudského poznania, vnímania; pokorné prijatie ľudskej obmedzenosti či bolesti na lôžku; Japonci kompenzujú o. domácich prírodných zdrojov intelektuálnym potenciálom; problém je v obmedzenosti výstavných priestorov 2. ▶ neschopnosť vidieť veci v širších al. nových súvislostiach al. prispôsobovať sa novým okolnostiam, úzky rozhľad, nepružnosť myslenia, malosť, neveľkorysosť, úzkoprsosť: názorová, politická, ideologická, profesionálna o.; meštiacka o.; o. miestnych úradov; svojou obmedzenosťou všetko spochybnil a pokazil; Pocítil zahanbenie, vlastnú slabosť, obmedzenosť. [J. Špaček]; Takémuto chápaniu pri všetkej obmedzenosti nemožno uprieť istú produktívnosť. [R. Chmel] 3. pejor. ▶ nízka, ohraničená miera rozumových schopností, duševnej vyspelosti, nerozvinutosť, nekultúrnosť, hlúposť, tuposť, zadubenosť: bojovať proti ľudskej hlúposti a obmedzenosti; narážať na o. okolia; povzniesť sa nad o. svojho domáceho sveta; ukázal svoje sebectvo, malosť a o.; zobrazovať svet slovenského malomesta s jeho obmedzenosťou a prehnanou túžbou po peniazoch a bohatstve
obmedzenosť 1. p. sprostosť 1, slepota 2 2. p. provincionalizmus
provincionalizmus nedostatok širšieho rozhľadu • provinciálnosť: provincionalizmus, provinciálnosť niektorých miest • obmedzenosť • zaostalosť: kultúrna obmedzenosť, zaostalosť • malomeštiactvo • pejor. zápecníctvo • pejor. krpčiarstvo: príslovečné slovenské krpčiarstvo
slepota 1. neschopnosť vidieť • sleposť: liečenie slepoty, sleposti • nevidomosť: je postihnutý nevidomosťou
2. neschopnosť vnímať, pozorovať • zaslepenosť: duševná, politická slepota, zaslepenosť • sleposť • obmedzenosť
sprostosť 1. nedostatok rozumu, slabé rozumové schopnosti (op. múdrosť) • sprostota • hlúposť: ľudská sprostosť, hlúposť • tuposť: mozgová tuposť • obmedzenosť • zadubenosť: duševná obmedzenosť, zadubenosť • expr. zadebnenosť • slabomyseľnosť • debilita • debilnosť • kreténstvo • infantilnosť • oslab.: nerozum • nerozumnosť • kniž. stupídnosť • zried. hlúpota (Hviezdoslav) • hlupstvo (F. Hečko) • subšt. blbosť
2. expr. nerozumný čin, nerozumná reč • nerozum • nerozumnosť • hlúposť • sprostota: stvárať sprostosti, nerozumnosti, hlúposti; tárať sprostosti, sprostoty • nerozvážnosť: dopustiť sa nerozvážnosti • pochabosť • bláznovstvo: bol známy svojimi bláznovstvami • expr.: debilita • debilnosť • hovor. expr.: somárčina • somárstvo • somarina • volovina • konina • kravina • capina • pejor. hovädzina • subšt.: vylomenina • hovadina • blbosť • blbina • debilina
p. aj táranina
3. p. daromnica 1
1. ohraničený, určený čo do rozsahu, možnosti, pôsobnosti, platnosti ap., ohraničený na istú (malú) mieru; malý: o. priestor, o-é prostriedky, možnosti; mať o-é vedomosti (o niečom) malé, slabé; práv. družstvo (spoločnosť) s o-ým ručením ručiace iba do istej miery, výšky;
2. duševne, rozumovo málo vyvinutý, neinteligentný; hlúpy, sprostý: Bol taký obmedzený, že si myslel, že i pani Klára musí byť hrdá na toto vyznačenie. (Jégé) Len obmedzený človek nepochopí, že najskutočnejší človek je ten neskutočný. (Tat.);
obmedzenosť, -ti ž.: časová, priestorová o.; duševná, meštiacka, náboženská o.