obludnosť -ti -tí ž. 1. iba sg. ▶ vlastnosť toho, čo je obludné, čo vzbudzuje pocit hrôzy, zdesenia, ohromenia a zároveň odporu; syn. ohavnosť, príšernosť: o. škaredých veľjašterov; o. zločinu, moci, ideológie, totality; páchať obludnosti; Vojna vystrájala v celej svojej obludnosti. [H. Zelinová]
2. expr. ▶ mimoriadne a obyč. aj neželateľne veľké rozmery pôsobiace nepríjemne, často odpudzujúco; syn. ohavnosť: o. najväčšieho sídliska; architektonické obludnosti, ktoré postihli naše mesto
3. expr. ▶ jav, vec, reč al. skutok vzbudzujúci odpor, znechutenie: médiá sú často zodpovedné za šírenie rozličných obludností; Ukazuje [autor], do akej obludnosti až môže viesť odcudzenie a pokrytecký spôsob spolužitia dvoch ľudí spútaných najbližším rodinným zväzkom. [Ro 1985]; pseudoliterárne obludnosti [DF 2000]