Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

obliehať -a nedok. zhromažďovať sa okolo (s cieľom útočiť), obkľučovať: vojaci o-li pevnosť; o. súperovu bránu;

pren. expr. o. obchody, koncertnú sálu;

dok. obľahnúť² -e -ú -hol

obliehať -ha -hajú -haj! -hal -hajúc -hajúci -haný -hanie nedok.

obľahnúť¹ -hne -hnú -hni! -hol -hla -hnúc -hnutý -hnutie dok. (koho, čo) 1. star. voj. ▶ urobiť, podniknúť útočný manéver, ktorého cieľom je oddeliť zoskupenie protivníka od jeho ostatných síl, uzavrieť protivníka v určitom priestore zo všetkých strán, znemožniť mu únik, pohyb a tak ho zasiahnuť, obkľúčiť: o. hrad; nepriateľ obľahol mesto, pevnosť; vyhlásiť stav obľahnutia; Neubránia sa, keď ich obľahne ozbrojený ľud. [Milan Ferko]
2. expr. ▶ zhromaždiť sa okolo niekoho, okolo niečoho, často s úmyslom znemožniť únik, pohyb, niečo zistiť, získať, dosiahnuť a pod., obstúpiť, obstať, obkolesiť, obkľúčiť: hotel obľahli fanúšikovia filmovej hviezdy, ktorá v ňom býva; ľudia obľahli lekárne a drogérie a vykúpili sortiment, ktorý sa nedal okamžite doplniť; Sekretárku obľahnú záujemcovia o fotografie. [L. Mňačko]; Môj dom obľahlo do 200 rozvášnených fanatikov, ktorých len žandári o jedenástej v noci rozohnali. [KŽ 1968]
3. expr. zried. ▶ (o duševných stavoch) nadobudnúť moc nad niekým, zachvátiť, opanovať, obchvátiť, obkľúčiť: Zmeravel, keď si znezrady uvedomil, že objavil rub toho pocitu, čo ho obľahol pri tom koňovi už toľkokrát. [J. Johanides]
▷ nedok. k 1, 2 ↗ obliehať

obliehanie -nia s. voj. ▶ útočný manéver, ktorého cieľom je oddeliť zoskupenie protivníka od jeho ostatných síl, uzavrieť ho v určitom priestore zo všetkých strán, znemožniť mu únik, pohyb a tak ho zasiahnuť: neúspešné o. mesta, hradu; napoleonské o. Bratislavy; ukončenie tureckého obliehania Viedne; pevnosť dobyli po ťažkom obliehaní; po dlhom obliehaní vpadlo vojsko za hradby; kniha opisuje o. a dobytie Nových Zámkov ▷ ↗ i obliehať

obliehať -ha -hajú -haj! -hal -hajúc -hajúci -haný -hanie nedok. (koho, čo) 1. star. voj. ▶ robiť, podnikať útočný manéver, ktorého cieľom je držať zoskupenie protivníka oddelené od jeho ostatných síl, uzavreté v určitom priestore, brániť mu v úniku, pohybe a tak ho zasahovať, dobývať obkľúčený objekt: neúspešne, dlho o. hrad, pevnosť; dedinu obliehajú protivládni povstalci; napoleonské vojská obliehali aj Bratislavu; Jeho otec, veliteľ Prešporského hradu a radca Uhorskej komory, hrdinsky odrazil Turkov, keď roku 1529 obliehali Viedeň. [P. Glocko]; Zbrane, muníciu a zásoby zhodili padákmi civilistom, ktorých obliehali vládne sily. [HN 2011]; pren. expr. Vytrvalo, slepo, bez ostychu obliehal Evu. [A. Chudoba] chodil za ňou
2. expr. ▶ zhromažďovať sa okolo niekoho, okolo niečoho, často s úmyslom znemožniť únik, pohyb, niečo zistiť, získať, dosiahnuť a pod., obstupovať, obstávať¹, obkolesovať, obkľučovať: katedrálu obliehajú nadšení turisti; naši hokejisti doslova obliehali bránu hostí; známeho speváka obliehali vášnivé obdivovateľky; stánok s občerstvením obliehali davy ľudí
▷ dok. ↗ obľahnúť¹

obľahnúť², -ne, -nú, -hol dok. (čo, koho) zhromaždiť sa okolo niečoho, niekoho, obklopiť, obkolesiť: Ženy s veľkým hukotom obľahli školu. (Gráf) Bola Likava obľahnutá ľudstvom. (Kal.);

voj. obkľúčiť: vojsko obľahlo hrad, mesto;

nedok. obliehať

obliehať, -a, -ajú nedok. (čo, koho) byť vo veľkom počte, množstve okolo niečoho, niekoho, obklopovať; obkolesovať: Juristi obliehajú budovu. (Ráz.);

voj. dobývať obkľúčený (opevnený) objekt: o. pevnosť, mesto; Obliehal Budín, bojoval proti Bočkajovi. (Jes.) Po šiestich týždňoch obliehania sa (Likava) vzdala. (Rys.); šport. o. bránu súpera ustavične útočiť; pri útočení byť istý (dlhší) čas v prevahe v blízkosti súperovej brány; pren. Myšlienky ho obliehali (Min.) naliehavo sa mu vnucovali vo veľkom množstve; o. niekoho otázkami dávať mu veľa otázok;

dok. obľahnúť

obliehať nedok. zhromažďovať sa okolo mesta, hradu ap., obkľučovať s cieľom útočiť: Ňemci obľiehaľi mesto (Hor. Lehota DK); Ftedi hrad obľehal jeden pan (Gelnica)

obľahnúť [-ľa-, -le-] dk
1. koho (o živých bytostiach) zhromaždiť sa okolo niekoho, obkolesiť, obstúpiť niekoho: krjžownjci obskočili mne gako psy a rota zlostnjkůw oblehla mne (SP 1696); chotz bi onyi mnye z szvim vojszkom oblyehlyi, nyebálo bi se nyits sertzo mojo (DŽ 1752)
2. čo vojensky obkľúčiť s cieľom dobyť niečo: kuruci mnozí priběhli, kostel i faru oblehli (ASL 1676); kdi (Filip Macedónsky) Athenas byl walečne oblahnul, skrze swych legatuw Athenienskim odkazal (B. BYSTRICA 1688 E); kdiž Titus, czisar rimsky, z wogskem mnohim mesto to (Jeruzalem) oblehl (KT 1753); geruzalemssčy obiwatele biwsse oblehnuty skrz Tita, prynuceny boly od hladu hnog, legna, holubici trus žraty (MiK 18. st);
x. pren oblahlo bilo kniže temnosti z Asiru, uhlawni nepritel pokoleni lidskeho, nje toliko Samariu, ale wssecek swet (MS 1749)
3. čo obsadiť, získať obliehaním: Amurates a Bagaret prwnj (boli), čo ku Uherskeg kragne oblahly pritiahli a ju ovládli; Anglowe w wyre Krystoweg trwaly, dokut Saxonowe zem neoblahly, ktery ze sebu y modlárstwy prynesly (KrP 1760)
4. na čo uložiť na lôžko (pre chorobu), ľahnúť, zaľahnúť: negake blažniwe a dussi sskodliwe missleny popadlo Throila, že ho y zimnicza popadla, odkud nemoczny y nechticz na lužko oblehnut musel (ŽA 1732)
5. čo, koho (o niečom nežeľateľnom) zachvátiť, postihnúť: sama prawda mluwý, gak wssecek temer narod lidský hrjchý wsselike obkličili, oblehly (SK 1697); podobnym spusobem oblehuti gsme my od hnewu boskeho (MS 1749); lidczke pokolenj bilo oblehnute z hrichem neprawosti (Káz 18. st); obliehať [-é-, -í-] ndk
1. k 1: wčil sa spustatjss, dcero zbógnycká, oblehli nás, prutem bit budú twár sudca yzrahélskeho (KB 1756); obstupili mňa psi mnozy, zbjrka zlostných oblehla mňa (BlR 18. st)
2. k 2: strazni muruw podle sweg moznosti tych, kteri wogsko nebo mesto oblihagu, wibogowagu a zahanegu (MS 1758); insideo: obsedám, zasédkj činjm, oblehám; praesidium colloco, impono: obléhám, obsedám zámek; adpugno: dobywám, obléhám wógskem (KS 1763); circumsideo: s taborem obliham (LD 18. st)
3. vytváraním ochranného opevnenia zabezpečovať sa proti napadnutiu: circumdo: obkljčugem, obléhám, ohrazďugem; circumvallo: ossáncugem, obléhám, násypem otáčam (KS 1763)
4. obmedzovať, stiesňovať: claudo: obskakugem, obléhám, stesňugem (KS 1763)