oblúk -a m. polkruhové zakrivenie; vec al. pohyb takejto podoby: o. dúhy; letieť o-om; mostný o., rebrový o.; víťazný o. brána postavená na oslavu víťazstva; geogr. karpatský o.; elektrotech. elektrický o. trvalý elektr. výboj;
oblúkový príd.: o-á klenba, brána; odb.: o-á lampa, o-á píla;
oblúčik -a/-čka m. zdrob.;
oblúčikový, oblúčkový príd.
oblúk -ka pl. N -ky m.
oblúk -ka pl. N -ky m. 1. mat. ▶ časť krivky medzi dvoma jej bodmi: kružnicový, eliptický o.; kružnicu môžeme rozdeliť na väčší a menší o. 2. ▶ zakrivenie v tvare polovice al. menej, príp. aj viac ako polovice kružnice, kruhovité zakrivenie; pohyb al. vec takého tvaru: veľký, farebný o. dúhy; robiť oblúky vystretými pažami; lopta vysokým oblúkom preletela ponad bránu; konáre sa v oblúkoch skláňajú nad cestu; veľkým oblúkom obišiel dedinu; snoubordisti brázdia kopec širokými oblúkmi; Ach, škoda slov, – hodila rukou, cigareta opísala dymiaci oblúk, zasyčala na hladine. [V. Švenková]; pren. myšlienkový o. istý vývoj, smerovanie al. rozpätie myšlienok; pren. časový o. časové rozpätie, rozmedzie ▷ anat. oblúk stavca ohraničuje stavcový otvor, kde je uložená miecha; jarmový oblúk súčasť tvárovej časti lebky človeka, lícna kosť; nadočnicový oblúk zhrubnutá vyvýšená kosť nad očnicou (u človeka súčasť čelovej kosti); podnebné oblúky symetrické časti podnebia ústnej dutiny; astron. denný slnečný oblúk zdanlivá denná trajektória Slnka nad obzorom; nočný oblúk časť oblúka zdanlivého denného pohybu nebeského telesa, ktorá leží pod obzorom; geogr. karpatský oblúk rozsiahly horský systém tiahnuci sa cez niekoľko štátov od predhoria Malých Karpát v Rakúsku až po územie v Srbsku, Karpaty, karpatská sústava; geol. ostrovný oblúk rad vulkanických ostrovov (obyč. v blízkosti hlbokých morských priekop), ktorý vzniká v prípade kontaktu dvoch oceánskych tektonických platní; meteor. súmrakový oblúk (kruhovitý) úsek oblohy1 utvorený tieňom Zeme a pozorovaný na opačnej strane obzoru oproti zapadajúcemu Slnku, často s fialovým nádychom; eltech., fyz. elektrický oblúk elektrický výboj medzi dvoma elektródami pripojenými k elektrickému zdroju, oblúkový výboj; tech. zváranie elektrickým oblúkom tavné zváranie, pri ktorom zdrojom tepla je elektrický výboj vznikajúci medzi elektródou a zváraným materiálom; šport. trojkový oblúk (v basketbale) čiara vo vzdialenosti 6‚75 m od koša, spoza ktorej úspešne hodený kôš má hodnotu troch bodov 3. odb. ▶ smerové zakrivenie trasy, cesty, chodníka, železnice, vodného toku a pod.: o. rieky; pravotočivý, ľavotočivý o. cesty; oprava koľajových oblúkov; Bezpečný prejazd ostrou zákrutou si žiada, aby sme plyn pridávali až v strede oblúka zákruty. [NP 1988] 4. i stav., archit. ▶ zakrivený nosný prvok (v tvare časti kružnice al. inej krivky), ktorý preklenuje otvor al. výklenok a je určený na prenášanie zaťaženia medzi bodmi podopierania: mostný o.; kamenné oblúky mosta; vysoké oblúky kupoly; (gotický) lomený o. oblúk majúci v najvyššom bode zalomenie do istého uhla; víťazný o. oblúk deliaci hlavnú, strednú loď baziliky od priečnej lode a chóru, ↗ i lexikalizované spojenie; okná ukončené oblúkmi; nápis na oblúku Michalskej brány pochádza z roku 1723; nosnú časť strechy štadióna tvoria dva oceľové oblúky □ víťazný oblúk symbolická stavba s jedným al. troma priechodmi postavená obyč. na oslavu vojenského víťazstva ◘ fraz. vyhnúť sa/vyhýbať sa niekomu, niečomu [veľkým/širokým] oblúkom usilovať sa nestretnúť sa s niekým, s niečím ▷ zdrob. ↗ oblúčik
oblúk kruhovité zakrivenie, časť kružnice • polkruh (polovica kružnice): na nebi sa zjavil oblúk, polkruh dúhy • zaokrúhlenina: zaokrúhlenina obočia
oblúk, -a m.
1. oblé, kruhovité zakrivenie, zaoblenie: spraviť (v chôdzi) o., obísť niečo o-om, letieť o-om; Miloš sa kĺže sólo, robiac veľké oblúky. (Kuk.) Hodil klobúk na vešiak veľkým prsným oblúkom. (Karv.); ohnúť sa do o-a; Nad očami klenie sa pravidelný oblúk obŕv. (Fig.) Obsadili (Maďari) ich (Polovcov) od Marty v oblúku až po dolnú Nitru. (Škult.);
geom. časť krivky omedzená, ohraničená dvoma bodmi: kruhový, parabolický o.;
2. oblé, kruhovite zakrivená, zaoblená vec: mostový o., oceľový, kamenný o.; Brána s veľkým oblúkom vedie pod šopu. (Vaj.) Zastal pred jedným z veľkých, nízkych oblúkov, ktorými vyzeral na Dunaj. (Jégé);
stav. nosná oblá konštrukcia nad otvorom medzi dvoma stĺpmi: víťazný, triumfálny o. klenutá brána s jedným al. dvoma priechodmi postavená na oslavu víťazstva; anat. rebrový, čelový, nadočnicový o.; geogr. karpatský o. karpatské pohorie (kruhovite zakrivené); el. tech. elektrický o. vodivé spojenie medzi koncami vodiča pri prerušení prúdového obvodu; fyziol. reflexný o. spojenie senzorickej a motorickej nervovej oblasti;
oblúkový príd. majúci podobu oblúka: o-é zakrivenie, o. pohyb; o-é sklepenie, o-á klenba, brána, o. most; odb. o-á píla majúca oblúkový rám; geom. o-á miera udávajúca veľkosť uhla dĺžkou oblúka medzi ramenami uhla na kružnici; el. tech. o-á lampa, o-á pec svietiaca, vykurovaná elektrickým oblúkom: o-é zváranie elektrickým oblúkom; žel. o-á výhybka s oblúkom na hlavnej i odbočujúcej koľaji;
oblúčik, -čika/-čka, zried. i oblúčok, -čka m. zdrob. malý oblúk; strel. spúšťový oblúčik kovový chránič spúšte;
hud. značka označujúca spojenie nôt, ligatúra;
oblúčikový i oblúčkový príd.
oblúčik p. oblúk
oblúk m. 1. csl kruhovité zakrivenie, zaoblenie: Pozerala son_sa na ten mój donček a jakosig mi to išlo do oblúku (Lapáš NIT); Tak tu f_tíh oblúkoch, čo tá zem bola, to mohlo toho bít takíh desat, patnáz honóv (Brestovany TRN); oblug na ceste (Turíčky LUČ) 2. polkruhovitá, zaoblená vec ako súčasť nástrojov, pracovných pomôcok, náradí a. držadlo al. oporný rám na košíku, opálke a pod.: Nareže sa ľiesok (na košík) a potom sa spraví tento oblúk (Mokraď DK); Perše z oblukoch śe zrobi opalka a vec śe aj s prutkami vipľece (Žalobín VRN); obu̯úk na opau̯ke (Malacky) b. ťahadlo na obilných al. strniskových hrabliach zhotovená z liesky: Veľke hrabie ňema ručku, ľem do valka śe zahlobi veľki ľeskovi obluk, za tod obluk śe caha a zhrabuje (Rozhanovce KOŠ) c. súčasť obilnej kosy: Na oblúku je prišitá konopná plachta (Vaďovce MYJ); Pririchtoval še obluk, žebi, jak še budze košidz, dobre še zarno ukladalo (Brezina TRB) d. kováč. posledné ohnivko na reťazi, na ktorý sa zapína háčik: Na jeden koňiedz retiaski oblúg a na druhí hák (Lipt. Trnovec LM); Oblúg na pobočku sä zlomiu̯ (Hubová RUŽ); oblug na konci retaze (Mojmírovce NIT) e. ohnutý železný rám (s dierkami) na pluhových kolieskach: oblúg na pluhu (Antol BŠ); pluhovi obluk (Hanušovce n. Top. GIR, Stropkov) f. časť rámovej píly: Piu̯a má obúk a pu̯átko (Malacky); oblug na pilke (Stanča TRB) g. druh závesu na zvonec: Oblúki z javora sa dávaľi na hrdlo ofcám a na to sa dal zvoňec (Hruštín NÁM) h. ryb. do kríža spojené štyri prúty (pripojené na držadlo), na ktoré sa napája sieť: I obluki me sebe dakedi virezovaľi sami (Žalobín VRN) L. čižmi z oblukami (Bánovce n. Ond. MCH) - čižmy s ostrohami; cuchta z oblukom (Likavka RUŽ) - okutie na vozových váhach s dierou na svoreň a s karikou 3. vin. kus jednoročného viničného dreva s 8 - 12 očkami, príp. výhonky viniča zastrihnuté na niekoľko očiek: Krátké sa menujú oblúki, delší réfki, to sú grňe (Skalica); viničné oblúki (Lamač BRA); oblúčik m. zdrob. expr. k 1, 2: Ten oblúček, ten sä najprú spraví (Párnica DK); Potom sa uš podberá košík - prejďe dva razi, zajďe ku oblúčku a od oblúčku sa vráťi (o pletení košíka) (Chlebnice DK); Oblúček (držadlo na koši) je spojení z_hužvou (Lipt. Ján LM); Virezal takí oblúčeg do dverí (St. Turá NMV); zrezané do oblúčika (Zlatno ZM) F. chodí jag oblúčeg na pílke (Dol. Súča TRČ) - veľmi zohnutý, zhrbený; oblúkový príd. k 1: Na hrabačke veľke źeľezne oblukovo pruti, chtore hrabu (Rankovce KOŠ); oblúková pilka (St. Turá NMV)
oblúk m 1. oblúkovitá al. kruhová dráha: na obluku (:labdowym placy:) hragj na mič, kteruž geden poražy, druhy lapá a odražj feruli (OP 1685) kruhová hracia plocha, ihrisko 2. zákruta, zatáčka: flexus: oblúk, krywina; flexura: krywina, ohnútj, s cesti wyhnutj, oblúk (KS 1763) odbočenie, obchádzka 3. predmet kruhového al. oblúkovitého tvaru: Petrowi Chorwatowi, czo dielal obluky, vcha a retiezy na studni mesku (TRENČÍN 1587); na osmi (pokov) swym zelezom nalozili obluk; dano kowačowy, čuo obručz na pokow zwarowal a srdco nowe do obluka urobil, den 12 1/2 (ŽILINA 1610; 1693-94); od obluka na truhlu rezaczu dano den 30 (ORAVA 1664); obluky aneb veniec takovej studni potrebni pripravil (STARHRAD 1669 CM); na drewenich veragoch obluk zelezny z babku; tam z medvegyow retasky zelezne z oblukem z remennimy obogkj (TRENČÍN 1713); oblukj stiry zelezne na pitle sucze (ČACHTICE 1729); arcus: obluk, lucjsstě, kusse, luk (WU 1750); arculum: obluk wencowy, korúna kralówská (KS 1763) L. arculus: obluk žensky, kolečko (KS 1763) náramok 4. archit zakrivená nosná konštrukcia klenby, stropu, sklepenie: camera: sklep, komora klenutj, kriwolaky obluk (WU 1750) 5. oblok, okno v podobe oblúka al. istého zakrivenia: o wobluczych a o dierach pro powietrzy; chtiel by geden (sused) protiw druhemv obluk nebo okno vdielati (ŽK 1473) 6. potopený al. zadolovaný viničný (al. aj iný?) prút (do zeme): dano gest dělnikom šesti, co w obecnich winohradich obluki do zeme kladli; odspodu azsy tricžet grefftu widiel z obluki (SKALICA 1632 E; 1723); možu se tez obluky saditj do zeme pisecžneg (Kal 18. st) L. submersio ramorum: oblauky stromowj sadit (FO 1737) sadenec vzniknutý zadolovaním halúzky; arcellata vitis: obluk winny (KS 1763) viniča; -ček dem k 2: dal sem kowačzowy meskemu na železo, z ktereho robyl oblučzky na sanky, den 18 (ŽILINA 1713); na o. prísl výraz oblúkovito: arcuatim: oblučne, na obluk (KS 1763)