oblázniť dk expr
1. koho urobiť niekoho nepríčetným, nezodpovedným za svoje konanie: deturbare de mente: ňekoho oblázniti, za blázna učiniti (KS 1763)
2. expr koho zmiasť, popliesť, pobalamutiť: stane se opilcům, co se stalo gednomu, ktery se wymluwal, že ho wjno oblaznilo (SP 1696); gaknáhle ale gich (bláznov a nemúdrych) obláznil (diabol) a ulapil, ani neymenssy wec gim nezachowáwa (VP 1764); -ovať ndk k 1: lympho: oblázňugem, zblážňugem, otresstugem (KS 1763); k 2: demento: oblázňugem, ssaljm, pomámugem (KS 1763); oblázniť sa dk: pomiasť sa, stratiť rozum, stať sa bláznivým, poblázniť sa: mens mota: omámil, obláznil sa; insane amare: w lásce se oblázniti (KS 1763); -ovať sa ndk: interfuro: otressťugem se, oblázňugem se; lymphor: oblázňugem sa, otressťugem sa, rozum tratjm (KS 1763)