Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

obkolesiť dok. obklopiť, obstúpiť, obstať, obkľúčiť: vojaci o-li pevnosť; dom o-ený sadom;

pren. o-la ich tma;

nedok. obkolesovať

obkolesovať sa -suje sa -sujú sa -suj sa! -soval sa -sujúc sa -sujúci sa -sovanie sa nedok.

obkolesovať -suje -sujú -suj! -soval -sujúc -sujúci -sovaný -sovanie nedok.

obkolesiť sa -sí sa -sia sa obkoles sa! -sil sa -siac sa -sený -senie sa dok. (kým, čím) ▶ postupne zhromaždiť, nahromadiť, sústrediť okolo seba niekoho, niečo, obyč. vo väčšom množstve; syn. obklopiť sa: o. sa rodinou, priateľmi; po nástupe do úradu sa obkolesil tímom odborníkov; herecká dvojica sa obkolesila množstvom adoptovaných i vlastných detí; [...] keď vychádzajú z pralesa divé šelmy, misionári sa obkolesia ohňom. [L. Ballek] ▷ nedok. ↗ obkolesovať sa

obkolesiť -sí -sia obkoles! -sil -siac -sený -senie dok. 1. i voj. (čo, koho) ▶ urobiť, podniknúť útočný manéver, ktorého cieľom je oddeliť zoskupenie protivníka od jeho ostatných síl, uzavrieť ho v určitom priestore zo všetkých strán, znemožniť jeho únik, pohyb a tak ho zasiahnuť; syn. obkľúčiť: dedinu obkolesili povstalci; hlavné mesto obkolesili tanky; špeciálne jednotky obkolesili dom, v ktorom sa ukrýval muž s výbušninami; objekt obkolesilo vojsko a polícia; Zvyšných vojakov nepriateľ obkolesil a pozabíjal [...]. [P. Dvořák]; pren. Tmavé tiene obkolesili tábor žoldnierov obručou, cez ktorú nik nemohol uniknúť s neporušenou kožou. [J. Nižnánsky]
2. (koho, čo) ▶ postaviť sa, zhromaždiť sa okolo niekoho, okolo niečoho často s úmyslom nedovoliť únik, pohyb, niečo zistiť, získať, dosiahnuť a pod.; syn. obstúpiť, obstať, obklopiť, obkľúčiť: na ulici nás obkolesí kŕdeľ detí, hlúčik zvedavcov; pavilón opíc obkolesia nedočkaví návš­tevníci; žiaci obkolesili učiteľa; Viacerých prešovských hráčov cestou do kabíny po skončení zápasu obkolesili novinári. [Šp 2008]
3. (koho, čo) ▶ (o veciach, o javoch) rozložiť sa okolo niekoho, okolo niečoho, niekde; syn. obklopiť: postupne nás zo všetkých strán obkolesila výstavba rodinných domov; celá usadlosť bola obkolesená lesmi, horou; Teraz ma vidíte doma obkoleseného múrmi autorských výtlačkov, lebo mi zase vyšli dve knihy. [M. Ruppeldt]; pren. zrazu ju obkolesí úplná tma zahalí
4. (čo čím) ▶ postaviť, vystavať, umiestniť okolo niečoho istú okrajovú časť, obstavať; syn. obklopiť: mohutnú sklenenú vežu navrhuje architekt o. súborom budov; hradný areál obkolesili mocnými hradbami a vodnou priekopou; policajti obkolesili parlament kovovými bariérami; celý priestor okolo stavby napokon obkolesia vysokým betónovým múrom; pren. Miláčik! – ľútostivo ho vzala do náručia, privinula, obkolesila víťaznou nehou. [J. Puškáš]
5. expr. zried. (koho) ▶ (o duševných al. telesných stavoch) nadobudnúť moc nad niekým, zachvátiť, zmocniť sa, opanovať: obkolesil ma chlad a strach; obkolesila nás veľká bolesť a beznádej
▷ nedok. ↗ obkolesovať

obkolesovať sa -suje sa -sujú sa -suj sa! -soval sa -sujúc sa -sujúci sa -sovaný -sovanie sa nedok. (kým, čím) ▶ postupne zhromažďovať, hromadiť, umiestňovať, sústreďovať okolo seba niekoho, niečo, obyč. vo väčšom množstve; syn. obklopovať sa, obkľučovať sa: rada sa obkolesuje peknými vecami; mnohí panovníci sa obkolesovali nákladným dvorom; Obkolesujem sa mladými spolupracovníkmi, ktorí pôsobia v praxi sedem-desať rokov. [Poľ 2005]; pren. Spočiatku robili neodpustiteľnú chybu, keď sa obkolesovali múrom pohŕdania, izolovali sa od ostatných [...]. [Š. Drug] ▷ dok. ↗ obkolesiť sa

obkolesovať -suje -sujú -suj! -soval -sujúc -sujúci -sovaný -sovanie nedok. 1. i voj. (čo, koho) ▶ robiť, podnikať útočný manéver, ktorého cieľom je oddeliť zoskupenie protivníka od jeho ostatných síl, uzavrieť ho v určitom priestore zo všetkých strán, znemožniť mu únik, pohyb a tak ho zasiahnuť; syn. obkľučovať: tábor obkolesujú nemecké stráže; Vojaci, ktorí obkolesovali námestie, do potýčok priamo nezasiahli. [HN 2011]
2. (koho, čo) ▶ zhromažďovať sa, sústreďovať sa, stavať sa okolo niekoho, okolo niečoho často s úmyslom nedovoliť únik, pohyb, niečo zistiť, získať, dosiahnuť a pod.; syn. obstupovať, obklopovať, obkľučovať: obkolesoval ich dav ľudí; speváka obkolesovali obdivovateľky so žiadosťou o podpis; Obkolesovali ho jednoduché ženy, skúšali, kupovali. [N. Baráthová]
3. (koho, čo) ▶ (o veciach, o javoch) rozkladať sa, rozprestierať sa okolo niekoho, okolo niečoho, niekde; syn. obklopovať: dediny dookola obkolesujú kopce; záhradu obkolesoval vysoký plot; mohutné hradby obkolesovali stredoveké mesto; plastový panel s integrovaným nárazníkom obkolesuje spodnú časť karosérie; hudba ju obkolesovala celé detstvo; Prvý raz odvtedy, ako sa vydala, bola bez toho dusna, čo ju doma obkolesovalo. [N. Tanská]
4. (čo čím) ▶ stavať, umiestňovať, vytvárať okolo niečoho istú okrajovú časť; syn. obklopovať: o. dvor vysokým múrom; Bazén neumiestňujte úplne do centra záhrady a už vôbec ho neobkolesujte trávnikom. [Záhr 2010]
5. expr. zried. (koho) ▶ (o duševných al. telesných stavoch) nadobúdať, mať moc nad niekým, zachvacovať, zmocňovať sa, opanúvať, obchvacovať: obkolesuje ho strach, bolesť
▷ dok. ↗ obkolesiť

obkolesiť, -í, -ia dok.

1. (koho, čo) zhromaždiť sa, postaviť sa okolo niekoho, niečoho, obklopiť, obkľúčiť: Zlomeného vojvodcu obkolesili vojaci. (Žáry) Kopa rozpustilých detí obkolesila múry. (Fig.); vojsko obkolesilo mesto; Dolný Hrádok je obkolesený lesmi. (Zúb.); pren. Obkolesila ich tma. (Urb.) Tichosť obkolesila celý svet. (Fig.)

2. zried. (čo, koho čím) postaviť, položiť, uložiť niečo okolo niečoho, niekoho: (Dedovizeň) zavial čas a obkolesil sa chrastím. (Kost.);

nedok. obkolesovať, -uje, -ujú

|| obkolesiť sa zried. (čím, pren. i kým) obklopiť sa; pren. Máš sa obkolesiť svojimi ľuďmi. (Zgur.);

nedok. obkolesovať sa