Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn

obkolesiť dok. obklopiť, obstúpiť, obstať, obkľúčiť: vojaci o-li pevnosť; dom o-ený sadom;

pren. o-la ich tma;

nedok. obkolesovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
obkolesiť ‑í ‑ia dok.

obkolesiť sa -sí sa -sia sa obkoles sa! -sil sa -siac sa -sený -senie sa dok.


obkolesiť -sí -sia obkoles! -sil -siac -sený -senie dok.

obkolesiť sa -sí sa -sia sa obkoles sa! -sil sa -siac sa -sený -senie sa dok. (kým, čím) ▶ postupne zhromaždiť, nahromadiť, sústrediť okolo seba niekoho, niečo, obyč. vo väčšom množstve; syn. obklopiť sa: o. sa rodinou, priateľmi; po nástupe do úradu sa obkolesil tímom odborníkov; herecká dvojica sa obkolesila množstvom adoptovaných i vlastných detí; [...] keď vychádzajú z pralesa divé šelmy, misionári sa obkolesia ohňom. [L. Ballek]nedok.obkolesovať sa


obkolesiť -sí -sia obkoles! -sil -siac -sený -senie dok. 1. i voj. (čo, koho) ▶ urobiť, podniknúť útočný manéver, ktorého cieľom je oddeliť zoskupenie protivníka od jeho ostatných síl, uzavrieť ho v určitom priestore zo všetkých strán, znemožniť jeho únik, pohyb a tak ho zasiahnuť; syn. obkľúčiť: dedinu obkolesili povstalci; hlavné mesto obkolesili tanky; špeciálne jednotky obkolesili dom, v ktorom sa ukrýval muž s výbušninami; objekt obkolesilo vojsko a polícia; Zvyšných vojakov nepriateľ obkolesil a pozabíjal [...]. [P. Dvořák]; pren. Tmavé tiene obkolesili tábor žoldnierov obručou, cez ktorú nik nemohol uniknúť s neporušenou kožou. [J. Nižnánsky]
2. (koho, čo) ▶ postaviť sa, zhromaždiť sa okolo niekoho, okolo niečoho často s úmyslom nedovoliť únik, pohyb, niečo zistiť, získať, dosiahnuť a pod.; syn. obstúpiť, obstať, obklopiť, obkľúčiť: na ulici nás obkolesí kŕdeľ detí, hlúčik zvedavcov; pavilón opíc obkolesia nedočkaví návš­tevníci; žiaci obkolesili učiteľa; Viacerých prešovských hráčov cestou do kabíny po skončení zápasu obkolesili novinári. [Šp 2008]
3. (koho, čo) ▶ (o veciach, o javoch) rozložiť sa okolo niekoho, okolo niečoho, niekde; syn. obklopiť: postupne nás zo všetkých strán obkolesila výstavba rodinných domov; celá usadlosť bola obkolesená lesmi, horou; Teraz ma vidíte doma obkoleseného múrmi autorských výtlačkov, lebo mi zase vyšli dve knihy. [M. Ruppeldt]; pren. zrazu ju obkolesí úplná tma zahalí
4. (čo čím) ▶ postaviť, vystavať, umiestniť okolo niečoho istú okrajovú časť, obstavať; syn. obklopiť: mohutnú sklenenú vežu navrhuje architekt o. súborom budov; hradný areál obkolesili mocnými hradbami a vodnou priekopou; policajti obkolesili parlament kovovými bariérami; celý priestor okolo stavby napokon obkolesia vysokým betónovým múrom; pren. Miláčik! – ľútostivo ho vzala do náručia, privinula, obkolesila víťaznou nehou. [J. Puškáš]
5. expr. zried. (koho) ▶ (o duševných al. telesných stavoch) nadobudnúť moc nad niekým, zachvátiť, zmocniť sa, opanovať: obkolesil ma chlad a strach; obkolesila nás veľká bolesť a beznádej
nedok.obkolesovať


obkolesovať sa -suje sa -sujú sa -suj sa! -soval sa -sujúc sa -sujúci sa -sovaný -sovanie sa nedok. (kým, čím) ▶ postupne zhromažďovať, hromadiť, umiestňovať, sústreďovať okolo seba niekoho, niečo, obyč. vo väčšom množstve; syn. obklopovať sa, obkľučovať sa: rada sa obkolesuje peknými vecami; mnohí panovníci sa obkolesovali nákladným dvorom; Obkolesujem sa mladými spolupracovníkmi, ktorí pôsobia v praxi sedem-desať rokov. [Poľ 2005]; pren. Spočiatku robili neodpustiteľnú chybu, keď sa obkolesovali múrom pohŕdania, izolovali sa od ostatných [...]. [Š. Drug]dok.obkolesiť sa


obkolesovať -suje -sujú -suj! -soval -sujúc -sujúci -sovaný -sovanie nedok. 1. i voj. (čo, koho) ▶ robiť, podnikať útočný manéver, ktorého cieľom je oddeliť zoskupenie protivníka od jeho ostatných síl, uzavrieť ho v určitom priestore zo všetkých strán, znemožniť mu únik, pohyb a tak ho zasiahnuť; syn. obkľučovať: tábor obkolesujú nemecké stráže; Vojaci, ktorí obkolesovali námestie, do potýčok priamo nezasiahli. [HN 2011]
2. (koho, čo) ▶ zhromažďovať sa, sústreďovať sa, stavať sa okolo niekoho, okolo niečoho často s úmyslom nedovoliť únik, pohyb, niečo zistiť, získať, dosiahnuť a pod.; syn. obstupovať, obklopovať, obkľučovať: obkolesoval ich dav ľudí; speváka obkolesovali obdivovateľky so žiadosťou o podpis; Obkolesovali ho jednoduché ženy, skúšali, kupovali. [N. Baráthová]
3. (koho, čo) ▶ (o veciach, o javoch) rozkladať sa, rozprestierať sa okolo niekoho, okolo niečoho, niekde; syn. obklopovať: dediny dookola obkolesujú kopce; záhradu obkolesoval vysoký plot; mohutné hradby obkolesovali stredoveké mesto; plastový panel s integrovaným nárazníkom obkolesuje spodnú časť karosérie; hudba ju obkolesovala celé detstvo; Prvý raz odvtedy, ako sa vydala, bola bez toho dusna, čo ju doma obkolesovalo. [N. Tanská]
4. (čo čím) ▶ stavať, umiestňovať, vytvárať okolo niečoho istú okrajovú časť; syn. obklopovať: o. dvor vysokým múrom; Bazén neumiestňujte úplne do centra záhrady a už vôbec ho neobkolesujte trávnikom. [Záhr 2010]
5. expr. zried. (koho) ▶ (o duševných al. telesných stavoch) nadobúdať, mať moc nad niekým, zachvacovať, zmocňovať sa, opanúvať, obchvacovať: obkolesuje ho strach, bolesť
dok.obkolesiť

blokovať znemožniť prístup niekde, styk s niekým, niečím • uzavrieťuzatvoriťzavrieťzatvoriťzablokovať: blokovať, zablokovať, (u)zavrieť, (u)zatvoriť letisko, cestuzabarikádovať (barikádou zabrániť prístup): vstup do areálu zabarikádovaliprehradiť (blokovať priehradou): cestu nám prehradili brvnomobkolesiť (znemožniť prístup protivníkovi): obkolesiť územieobsadiť: telefónne linky boli obsadenépren. hovor. torpédovať (znemožniť nejakú činnosť): torpédovať diskusiu


obklopiť 1. postaviť sa, zhromaždiť sa okolo niekoho, niečoho • obstúpiťobstať: zvedavci obklopili, obstúpili, obstali cudzincazried. obchlopiťobskočiť (skokom, náhle sa okolo niekoho postaviť): obskočilo ho zo desať chlapovobkľúčiťobkolesiť (často s úmyslom nedovoliť pohyb von): vojaci obkľúčili, obkolesili mestoobľahnúťobchvátiť (vojensky dookola zablokovať): obľahnúť, obchvátiť budovuzovrieť (i vojensky): mesto zovreté blokádouokrúžiťobkrúžiť (postaviť sa do kruhu okolo niekoho, niečoho): deti okrúžili učiteľazhrčiť sazhŕknuť sa (okolo niekoho, niečoho) • expr. obhŕknuť: hneď sme sa zhrčili, zhŕkli okolo matky, hneď sme obhŕkli matku

2. rozložiť sa okolo niečoho • zahaliťobostrieť: mesto obklopil, zahalil, obostrel smogexpr.: obaliťobotkať: obalila, obotkala nás tmaobopäťobopnúť (tesne ovinúť okolo niečoho): dom obopäl vysoký plotobohnať (múrom, plotom) • obstaviťobstavať (umiestniť okolo niečoho stavbu, stavby): námestie obstavané budovami; obstaviť dvor staviskamiobložiť: stôl obložiť stoličkami

3. p. zahrnúť 2


obkolesiť p. obklopiť 1


obrúbiť 1. dať na niečo obrubu, lem • olemovaťoblemovať: obrúbiť, o(b)lemovať golier stuhouobšiťzaobšiť: okraj sukne (za)obšiť inou látkouzried. zaobrúbiťobendlovaťzaendlovať (obrúbiť šitím): obendlovaná záclonaobháčkovať (obrúbiť háčkovaním): obháčkovať rukávoprámikovať (obrúbiť prámikom) • prámovať (obrúbiť prámom): golier prámovaný kožušinou

2. utvoriť prirodzenú al. umelú obrubu okolo niečoho • ovrúbiťorámovaťovenčiť: tvár obrúbená, orámovaná, ovenčená tmavými vlasmiobohnaťobklopiťobkolesiť: dom rokmi obohnala, obklopila, obkolesila hustá zeleňobopäťobopnúť: mesto obopäté, obopnuté horami


ohradiť oddeliť ohradou • zahradiťobhradiť (dookola): ohradiť, zahradiť dvor, obhradiť mesto hradbamioplotiť (plotom): oplotiť záhraduobohnaťobkolesiť (dookola): cintorín obohnať, obkolesiť vysokým múromzatarasiťzastar. zahájiť: zatarasiť vchod, zahájiť cestu


ohraničiť 1. oddeliť hranicami • vymedziť: ohraničiť, vymedziť parcelu, územie národného parkudelimitovať: delimitovanie územia

2. rozložiť sa okolo niečoho • obklopiťobkľúčiťobkolesiť: kraj ohraničený, obklopený, obkľúčený horami; záhrada ohraničená, obkolesená ovocnými stromamiorámcovať

3. p. obmedziť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

obkolesiť, -í, -ia dok.

1. (koho, čo) zhromaždiť sa, postaviť sa okolo niekoho, niečoho, obklopiť, obkľúčiť: Zlomeného vojvodcu obkolesili vojaci. (Žáry) Kopa rozpustilých detí obkolesila múry. (Fig.); vojsko obkolesilo mesto; Dolný Hrádok je obkolesený lesmi. (Zúb.); pren. Obkolesila ich tma. (Urb.) Tichosť obkolesila celý svet. (Fig.)

2. zried. (čo, koho čím) postaviť, položiť, uložiť niečo okolo niečoho, niekoho: (Dedovizeň) zavial čas a obkolesil sa chrastím. (Kost.);

nedok. obkolesovať, -uje, -ujú

|| obkolesiť sa zried. (čím, pren. i kým) obklopiť sa; pren. Máš sa obkolesiť svojimi ľuďmi. (Zgur.);

nedok. obkolesovať sa

obkolesiť dok.
1. strsl, zsl obstúpiť dookola, obkľúčiť: Ke_dzme prišľi na námesťa̋, už nás kupci opkoľesiľi (Krivá DK); Opkoľeseňí smo boľi ňemeckimi vojskámi (Turíčky LUČ); Boli ze šetkích strán vodú opkolesení (Bošáca TRČ); Zme opkolesili to šetko, a nikeho zme nenašli (Doľany MOD)
2. kys zastihnúť, zájsť (o časti dňa): Potem ih večer opkolesel a potem domo ňemohli sa dostať (Riečnica KNM)

námorníkov obkolesilo debnára, ktorý matelots entouraient le tonnelier, qui
v rukách a obkolesíte au poing, et vous entourez

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu