Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj

obkľúčiť -i dok. postaviť sa okolo, obkolesiť; obklopiť: vojsko o-lo mesto; dostať sa z nepriateľského o-enia; deti o-li otca;

nedok. obkľučovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
obkľučovať ‑uje ‑ujú nedok.

obkľučovať -čuje -čujú -čuj! -čoval -čujúc -čujúci -čovaný -čovanie nedok.


obkľučovať sa -čuje sa -čujú sa -čuj sa! -čoval sa -čujúc sa -čujúci sa -čovaný -čovanie sa nedok.

obkľúčiť -či -čia obkľúč! -čil -čiac -čený -čenie dok. 1. i voj. (čo, koho) ▶ urobiť, podniknúť útočný manéver, ktorého cieľom je oddeliť zoskupenie protivníka od jeho ostatných síl, uzavrieť ho v určitom priestore zo všetkých strán, znemožniť mu únik, pohyb a tak ho zasiahnuť; syn. obkolesiť: o. pevnosť, budovu parlamentu; úplne, postupne o. mesto, nepriateľský tábor; náhle ich obkľúči skupina ozbrojených mužov; spojenecké vojská následne obkľúčili celú oblasť; železničnú stanicu obkľúčila polícia; boli obkľúčení mnohonásobnou presilou
2. (koho, čo) ▶ postaviť sa, zhromaždiť sa okolo niekoho, okolo niečoho obyč. s úmyslom nedovoliť únik, pohyb, niečo zistiť, získať a pod.; syn. obstúpiť, obstať, obkolesiť, obklopiť: odrazu ju obkľúčil kŕdeľ detí; novinári obkľúčili politika, filmovú hviezdu; ocitol sa v obkľúčení dvoch súperových obrancov; Prešiel murovanou bránou a kráčal k domu smútku obkľúčenému desiatkami ľudí. [J. Karika]
3. expr. (koho, čo) ▶ (o veciach, o javoch) rozložiť sa, rozprestrieť sa, nahromadiť sa okolo niekoho, okolo niečoho, niekde, obkolesiť, obklopiť: mesto obkľúčila stúpajúca voda; krajina je v úplnom obkľúčení ľadu; pren. Brieždenie sa už nečujne plazilo k spiacej dedine, čoskoro ju obkľúči. [N. Tanská]
4. expr. (čo čím) ▶ postaviť, vystavať, umiestniť okolo niečoho istú okrajovú časť, obkolesiť: dom bol obkľúčený živým plotom; Maďarský magnát sa zahľadel do anglickej gotiky a preniesol ju do Uhorska, obkľúčil anglickým parkom. [P. Kováčová]
5. kniž. (koho, čo) ▶ (o duševných al. telesných stavoch) nadobudnúť moc nad niekým, zachvátiť, zmocniť sa, opanovať, obchvátiť: obkľúčil ju smútok, strach; Nemáte problém, keď vás opantá vášeň, zamilovanie, keď obkľúčia rozum a nedovolia mu... nič. [E. Urbaníková]
nedok. k 1 3, 5obkľučovať


obkľúčiť sa -či sa -čia sa obkľúč sa! -čil sa -čiac sa -čený -čenie sa dok. zried. (kým, čím) ▶ postupne zhromaždiť, nahromadiť, sústrediť okolo seba niekoho, niečo, obyč. vo väčšom množstve, obklopiť sa: o. sa blízkymi, lojálnymi ľuďmi; Obkľúči sa múrom zvukov, aby nepočul ono tik-tak. [Anton Hlinka]; V tomto najmilšom hrade sa obkľúčil nevídaným prepychom a viedol popravde kráľovský dvor. [Z. Zguriška]nedok.obkľučovať sa


obkľučovať -čuje -čujú -čuj! -čoval -čujúc -čujúci -čovaný -čovanie nedok. (koho, čo) 1. i voj.robiť, podnikať útočný manéver, ktorého cieľom je oddeliť zoskupenie protivníka od jeho ostatných síl, uzavrieť ho v určitom priestore zo všetkých strán, znemožniť mu únik, pohyb a tak ho zasiahnuť; syn. obkolesovať: o. nepriateľa od chrbta; vojaci obkľučujú mesto; Obkľučujú nás a čakajú, že sa vzdáme bez boja. [A. Chudoba]; Majú znova opustiť posledné možné útočište a vydať sa na márnu cestu neznámymi lesmi, ktoré už obkľučujú prepadové oddiely? [A. Hykisch]
2. ▶ stavať sa, zhromažďovať sa okolo niekoho, okolo niečoho obyč. s úmyslom nedovoliť únik, pohyb von, niečo zistiť, získať, dosiahnuť a pod.; syn. obstupovať, obstávať, obkolesovať, obklopovať: zo všetkých strán ma obkľučuje dav ľudí; levice sa rozdeľujú a obkľučujú stádo antilop; Stíchol, odpil si vína, pokojne si obzrel dychtivé tváre, ktoré ho obkľučovali. [P. Glocko]
3. expr. ▶ (o veciach, o javoch) rozkladať sa, rozprestierať sa, hromadiť sa okolo niekoho, okolo niečoho, niekde, obkolesovať, obklopovať: kamenný plot obkľučoval záhradu; údolie obkľučuje hustá hmla; kúpele zo všetkých strán obkľučujú hlboké ihličnaté lesy
4. kniž. ▶ (o duševných al. telesných stavoch) nadobúdať moc nad niekým, zachvacovať, zmocňovať sa, opanúvať, obchvacovať: obkľučuje ma úzkosť, strach, samota; Drobná triaška mrvila telo, obkľučovala aj srdce. [J. Horák]; Ako zistíme, že nás obkľučuje depresia? [Š. Luby]
dok.obkľúčiť


obkľučovať sa -čuje sa -čujú sa -čuj sa! -čoval sa -čujúc sa -čujúci sa -čovaný -čovanie nedok. zried. (kým, čím) ▶ postupne zhromažďovať, hromadiť, sústreďovať okolo seba niekoho, niečo, obyč. vo väčšom množstve, obklopovať sa: o. sa pohodlím; Človek sa obkľučuje ľuďmi a sebou samým a často spoznáva, že z celej tej prepevne prepojenej reťaze mnoho neostáva. [B. Šikula]dok.obkľúčiť sa

lemovať 1. dávať na okraj niečoho lem, obrubu (najmä na tkaniny) • obrubovaťvrúbiť: golier lemovaný kožušinou; obrubovala, vrúbila šaty hodvábomobšívaťendlovať (upravovať okraj tkaniny šitím na stroji): obšívala šatku čipkou

2. tvoriť lem, obrubu • obrubovaťrámovať: dedina lemovaná, rámovaná reťazou hôr; tvár jej obrubovali kučeryvrúbiť: smreky vrúbili horáreňexpr. venčiťkniž. zastar. rúbiť: hlavu jej venčia stuhy; lúka rúbená stromamiobkľučovaťobkolesovať (do kruhu): mesto obkľučujú, obkolesujú múry


obliehať zhromažďovať sa okolo (obyč. s cieľom dostať sa niekam) • útočiť (na niečo): dav obliehal pokladnicu divadla; vojaci obliehali pevnosť, útočili na pevnosťobkľučovaťobkolesovaťobklopovať: budovu obkľučovali, obkolesovali, obklopovali zvedavciobchvacovaťzovierať (obyč. vojensky): vojská obliehali, obchvacovali, zovierali mesto celý mesiacdobýjaťdobývať: hráči bezvýsledne dobýjali, dobývali súperovu bránu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

obkľúčiť, -i. -ia dok.

1. (koho, čo) zhromaždiť sa, postaviť sa okolo niekoho, niečoho, obkolesiť, obklopiť: Deti ho obkľúčili a pokrikovali za ním. (Gráf); vojsko obkľúčilo dedinu, mesto, nepriateľské pozície; horami obkľúčené mestečko (Vaj.); pren. Veštca obkľúčil sen (Dobš.) zaspal. Ju obkľúči samota a tma. (Podj.)

2. (čo, koho čím) postaviť, položiť, uložiť niečo okolo niečoho, niekoho: Ešte raz pravým ramenom obkľúčil jej driek (Škult.) objal ju okolo drieku;

nedok. obkľučovať, -uje, -ujú

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu