Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

obkľúčiť -i dok. postaviť sa okolo, obkolesiť; obklopiť: vojsko o-lo mesto; dostať sa z nepriateľského o-enia; deti o-li otca;

nedok. obkľučovať

obkľúčiť -či -čia obkľúč! -čil -čiac -čený -čenie dok.

obkľúčiť sa -či sa -čia sa -ľúč sa! -čil sa -čiac sa -čený -čenie sa dok.

obkľúčenie -nia s. i voj. ▶ útočný manéver, ktorého cieľom je oddeliť zoskupenie protivníka od jeho ostatných síl, uzavrieť ho v určitom priestore zo všetkých strán, znemožniť mu únik, pohyb a tak ho zasiahnuť; stav, v ktorom sa nachádza vojsko al. objekty počas takéhoto útoku, počas vojenského ťaženia, zovretie: o. pevnosti, hradu; padnúť do obkľúčenia a zajatia; preraziť, prelomiť vojenské o.; uniknúť z nepriateľského obkľúčenia; jednotky dokončili úplné o. mesta; rebelanti sa ocitli v obkľúčení armádou; Vojaci sa dostali do obkľúčenia a museli kapitulovať. [Sme 2004] ▷ ↗ i obkľúčiť

obkľúčiť -či -čia obkľúč! -čil -čiac -čený -čenie dok. 1. i voj. (čo, koho) ▶ urobiť, podniknúť útočný manéver, ktorého cieľom je oddeliť zoskupenie protivníka od jeho ostatných síl, uzavrieť ho v určitom priestore zo všetkých strán, znemožniť mu únik, pohyb a tak ho zasiahnuť; syn. obkolesiť: o. pevnosť, budovu parlamentu; úplne, postupne o. mesto, nepriateľský tábor; náhle ich obkľúči skupina ozbrojených mužov; spojenecké vojská následne obkľúčili celú oblasť; železničnú stanicu obkľúčila polícia; boli obkľúčení mnohonásobnou presilou
2. (koho, čo) ▶ postaviť sa, zhromaždiť sa okolo niekoho, okolo niečoho obyč. s úmyslom nedovoliť únik, pohyb, niečo zistiť, získať a pod.; syn. obstúpiť, obstať, obkolesiť, obklopiť: odrazu ju obkľúčil kŕdeľ detí; novinári obkľúčili politika, filmovú hviezdu; ocitol sa v obkľúčení dvoch súperových obrancov; Prešiel murovanou bránou a kráčal k domu smútku obkľúčenému desiatkami ľudí. [J. Karika]
3. expr. (koho, čo) ▶ (o veciach, o javoch) rozložiť sa, rozprestrieť sa, nahromadiť sa okolo niekoho, okolo niečoho, niekde, obkolesiť, obklopiť: mesto obkľúčila stúpajúca voda; krajina je v úplnom obkľúčení ľadu; pren. Brieždenie sa už nečujne plazilo k spiacej dedine, čoskoro ju obkľúči. [N. Tanská]
4. expr. (čo čím) ▶ postaviť, vystavať, umiestniť okolo niečoho istú okrajovú časť, obkolesiť: dom bol obkľúčený živým plotom; Maďarský magnát sa zahľadel do anglickej gotiky a preniesol ju do Uhorska, obkľúčil anglickým parkom. [P. Kováčová]
5. kniž. (koho, čo) ▶ (o duševných al. telesných stavoch) nadobudnúť moc nad niekým, zachvátiť, zmocniť sa, opanovať, obchvátiť: obkľúčil ju smútok, strach; Nemáte problém, keď vás opantá vášeň, zamilovanie, keď obkľúčia rozum a nedovolia mu... nič. [E. Urbaníková]
▷ nedok. k 1 – 3, 5 ↗ obkľučovať

obkľúčiť sa -či sa -čia sa obkľúč sa! -čil sa -čiac sa -čený -čenie sa dok. zried. (kým, čím) ▶ postupne zhromaždiť, nahromadiť, sústrediť okolo seba niekoho, niečo, obyč. vo väčšom množstve, obklopiť sa: o. sa blízkymi, lojálnymi ľuďmi; Obkľúči sa múrom zvukov, aby nepočul ono tik-tak. [Anton Hlinka]; V tomto najmilšom hrade sa obkľúčil nevídaným prepychom a viedol popravde kráľovský dvor. [Z. Zguriška] ▷ nedok. ↗ obkľučovať sa

obkľučovať -čuje -čujú -čuj! -čoval -čujúc -čujúci -čovaný -čovanie nedok. (koho, čo) 1. i voj. ▶ robiť, podnikať útočný manéver, ktorého cieľom je oddeliť zoskupenie protivníka od jeho ostatných síl, uzavrieť ho v určitom priestore zo všetkých strán, znemožniť mu únik, pohyb a tak ho zasiahnuť; syn. obkolesovať: o. nepriateľa od chrbta; vojaci obkľučujú mesto; Obkľučujú nás a čakajú, že sa vzdáme bez boja. [A. Chudoba]; Majú znova opustiť posledné možné útočište a vydať sa na márnu cestu neznámymi lesmi, ktoré už obkľučujú prepadové oddiely? [A. Hykisch]
2. ▶ stavať sa, zhromažďovať sa okolo niekoho, okolo niečoho obyč. s úmyslom nedovoliť únik, pohyb von, niečo zistiť, získať, dosiahnuť a pod.; syn. obstupovať, obstávať, obkolesovať, obklopovať: zo všetkých strán ma obkľučuje dav ľudí; levice sa rozdeľujú a obkľučujú stádo antilop; Stíchol, odpil si vína, pokojne si obzrel dychtivé tváre, ktoré ho obkľučovali. [P. Glocko]
3. expr. ▶ (o veciach, o javoch) rozkladať sa, rozprestierať sa, hromadiť sa okolo niekoho, okolo niečoho, niekde, obkolesovať, obklopovať: kamenný plot obkľučoval záhradu; údolie obkľučuje hustá hmla; kúpele zo všetkých strán obkľučujú hlboké ihličnaté lesy
4. kniž. ▶ (o duševných al. telesných stavoch) nadobúdať moc nad niekým, zachvacovať, zmocňovať sa, opanúvať, obchvacovať: obkľučuje ma úzkosť, strach, samota; Drobná triaška mrvila telo, obkľučovala aj srdce. [J. Horák]; Ako zistíme, že nás obkľučuje depresia? [Š. Luby]
▷ dok. ↗ obkľúčiť

obkľučovať sa -čuje sa -čujú sa -čuj sa! -čoval sa -čujúc sa -čujúci sa -čovaný -čovanie nedok. zried. (kým, čím) ▶ postupne zhromažďovať, hromadiť, sústreďovať okolo seba niekoho, niečo, obyč. vo väčšom množstve, obklopovať sa: o. sa pohodlím; Človek sa obkľučuje ľuďmi a sebou samým a často spoznáva, že z celej tej prepevne prepojenej reťaze mnoho neostáva. [B. Šikula] ▷ dok. ↗ obkľúčiť sa

obkľúčiť, -i. -ia dok.

1. (koho, čo) zhromaždiť sa, postaviť sa okolo niekoho, niečoho, obkolesiť, obklopiť: Deti ho obkľúčili a pokrikovali za ním. (Gráf); vojsko obkľúčilo dedinu, mesto, nepriateľské pozície; horami obkľúčené mestečko (Vaj.); pren. Veštca obkľúčil sen (Dobš.) zaspal. Ju obkľúči samota a tma. (Podj.)

2. (čo, koho čím) postaviť, položiť, uložiť niečo okolo niečoho, niekoho: Ešte raz pravým ramenom obkľúčil jej driek (Škult.) objal ju okolo drieku;

nedok. obkľučovať, -uje, -ujú

obkľúčiť dok. strsl, zsl obstúpiť dookola, obkolesiť: Jeho prepusťiľi a mňa opkľúčiľi (Vaňovka NÁM); Potom diváka psi dókola opklúšili (Kopráš REV); Ked išli dom, tí ženi ju opklúčili (Bernolákovo BRA)

obkľúčiť [-ľú-, -lí-] dk
1. koho, čo čím obklopiť niekoho, niečo niečím, umiestniť okolo niekoho, niečoho niečo, opevniť: praeducere fossam obsessis: ssancami ohrázditi, okolo obklyčiti (KS 1763); stawaňý toto ponagprw bilo obklíčené pewním múrem (BR 1785) obohnané; prindu te dnowe, w nichžto obkličy tobe nepratele twogi wallem a oblehnu tebe (CS 18. st);
x. pren Theodatus, gottski kral, z wognu zukol wukol obkliceny, k Justinianowy cysarowy ablegatůw aneb poslůw possluce, pokog žadal (MK 18. st)
2. koho obklopiť, obstúpiť niekoho, zhromaždiť sa okolo niekoho: kedi mnye nyeprátzelye obklyutsilyi (DŽ 1752); wssickni národowé obkljčili mne (VP 1764); ten starý welice kričí, že ho mládež obkljčila (AP 1771)
L. instans okrom toho, že s mnohimj a drobnimj obkličenj biwsse ditkamj, psotnj a nuznj gest (SLOVANY 1788) majúci veľa detí
3. koho, čo (o svetle, vôni a i.) rozprestrieť sa vôkol, okolo niekoho, obostrieť niečo: swetlo, ktere oswecuge každeho čloweka, swjm milostnjm bleskem mne obkličilo (WO 1670); slowičko zastinjti znamena prikriti a gakoby wukol obkličiti (SP 1696); ljbežná wune tak nas obkljčila, ze sme wssecy tri sladce usnúli (VP 1764); obklicila gich (pastierov) iasnost bozi (Káz 18. st)
4. koho čím obdariť, zahrnúť niekoho niečím; poskytnúť niekomu niečo: (Pane) obkljč gich (ľudí) dobrotu twé milosti (VP 1764)
L. tak ma rečmy obklicily, ze som newedela cuo robit (LIPTOV 1765) pustili sa do mňa
5. koho (o niečom neželateľnom) zmocniť sa niekoho, zapôsobiť na niekoho škodlivými účinkami, zachvátiť, postihnúť (chorobou, núdzou, strachom): kdyby nas takoveto utisky od vojakuv nebyli obkličili, to by jsme již byli Vaši Velikomožnosti (obilie) oddali (VÝCHODNÁ 1678 LP); cýtim, že obkljčilý mne bolesti smrti a prudowe neprawosti zarmutily mne (SK 1697); mam za to, že ho (M. Luthera) častokrate hruza a strach obkličily (CO 17. st); predoznamugeme nassi weliku bidu, ktera nas zwlasst predessleho roku obkličila (ZÁVADA 1769); nemecku zem tak welky hlad obkličyl, že otec syna od hladu zedel (MC 18. st)
6. (o práci) zaťažiť, zaneprázdniť niekoho: nass pan rektor te welyce pozdrawuge, byl by odepsal, než gest welykymy pracemj obklycžen (RUŽOMBEROK 1606); -ovať ndk
1. k 1: pupkowa bylyna lysty ma hladke, ratolesty obklyčugicy yako by skrze lysty ratolest ssla (HL 17. st); oceanus: weliké more, které celú zem obestáwá aneb obkljčuge; circumdo: obkládám, obestáwám, obkljčugem, obléham, ohrazďugem (KS 1763); kraginu twú newelké obkličugu cyle (PT 1778)
2. k 2: circumtipo: wogskem obstupugem, okolo obestáwam, obkličugem; stipo: obestawam, obstupugem, obkljčugem; obstipo: obestáwám, obkljčugem (KS 1763); po musice vedle svéj umelosťi pokračovala vojstvý, které na štiri uhli jsúc zložené obkličovalo pannu z domajšími a timi, kterí bili neb najpočetňejší neb najpotrebňejší (BR 1785)
3. k 3: noc gest prede dwermi, tmy obkličugj zemi (PoP 1723-24); on (Boh) uctjwa gich (svätých) za žiwobytj, když gich do powětrj od zeme wyzdwihuge, swětlýma paprssky obkljčuge (SlK 1766-80)
4. k 5: tento zakon widany užiwa smrt a člowěka obkličuge, sužuge (SK 1697); o, nestasna wlast nase, zeme uherska, welike prenasledowany a suzeni te obkliczuge (SlK 1766-80); mnozj od lotruw bjwagi zamordowani, nekterich nemoc nanahle obkličuge (CS 18. st); tak gest richly casuw bech, obklicuge roki a spolu bere lidi na ten den hrozny sudny (MK 18. st)
5. obsahovať, zahŕňať: co pak w sobě (prosby v Otčenáši) obklyčugj? Wssecko, co cžlowek od Boha žadati a prosytj má (RW 1702); tú mnohích chibu očum predestrem, kďiž geden učinek wíc w sebe rozďílních zlostí obkličuge (BN 1796)