obkľúčenie -nia s.
obkľúčenie -nia s. i voj. ▶ útočný manéver, ktorého cieľom je oddeliť zoskupenie protivníka od jeho ostatných síl, uzavrieť ho v určitom priestore zo všetkých strán, znemožniť mu únik, pohyb a tak ho zasiahnuť; stav, v ktorom sa nachádza vojsko al. objekty počas takéhoto útoku, počas vojenského ťaženia, zovretie: o. pevnosti, hradu; padnúť do obkľúčenia a zajatia; preraziť, prelomiť vojenské o.; uniknúť z nepriateľského obkľúčenia; jednotky dokončili úplné o. mesta; rebelanti sa ocitli v obkľúčení armádou; Vojaci sa dostali do obkľúčenia a museli kapitulovať. [Sme 2004] ▷ ↗ i obkľúčiť
obkľúčenie, -ia str. voj. stav, v ktorom sa nachádza vojenský oddiel al. objekt obkľúčený, obklopený, obkolesený nepriateľským oddielom: byť v nepriateľskom o-í, dostať sa, prebiť sa z o-ia; Prešmykol som sa cez nemecké obkľúčenie. (Jil.); polit. kapitalistické o. stav, keď Sovietsky sväz susedil väčšinou s kapitalistickými štátmi (do druhej svetovej vojny)