objektivizmus -mu m.
1. filoz. poznávanie vychádzajúce iba zo skúmania objektívnych faktov skutočnosti a obchádzajúce jeho subjektívne stránky, op. subjektivizmus
2. objektívne hodnotenie, pristupovanie, op. subjektivizmus;
objektivista -u m. stúpenec objektivizmu;
objektivistka -y -tiek ž.;
objektivistický príd.
objektivizmus [-t-] -mu m.
objektivizmus [-t-] -mu m. ⟨lat.⟩ 1. filoz. ▶ poznávanie vychádzajúce iba zo skúmania faktov a prekračujúce javové podoby skutočnosti v subjekte; op. subjektivizmus: vedecký, scholastický, hegelovský o.; pristupovať k sledovanému javu z pozície objektivizmu 2. umen. ▶ smer, podľa ktorého má umenie zobrazovať skutočnosť verne, bez pokusu o jej subjektívne hodnotenie; op. subjektivizmus: autora kritizovali za o. a naturalizmus; hlavným cieľom objektivizmu je skutočné zobrazenie života; do fotografie vstupoval nepatetický o. 3. ▶ nestranný, nezaujatý, objektívny postoj; op. subjektivizmus: práca získala na hodnote svojím objektivizmom; k požadovaným kompetenciám sociálnych pracovníkov patrí ochota načúvať, schopnosť získavať si dôveru, komunikatívnosť, o.
objektivizmus -mu m. ‹l› metodologický postoj, podľa ktorého sa vedecký výskum musí riadiť rýdzo objektívnymi kritériami a zdržiavať sa akéhokoľvek subjektívneho hodnotenia (op. subjektivizmus)
objektivizmus p. objektívnosť
objektívnosť nezaujaté, nestranné hodnotenie, pristupovanie (op. subjektívnosť) • objektivita • objektivizmus: objektívnosť, objektivita vo vede je nevyhnutná; pri rozhodovaní zachovať objektivizmus • nezaujatosť • nestrannosť • neutralita: nezaujatosť sudcov • vecnosť • pravdivosť • hodnovernosť (pridŕžanie sa faktov)
objektivizmus, -mu m.
1. filoz. smer v buržoáznej filozofii vysvetľujúci a odôvodňujúci zákonitosti historického vývinu zdanlivou vecnosťou a nestraníckosťou, ktorou zastiera skutočne objektívne zákonitosti s cieľom chrániť záujmy vykorisťovateľských tried;
2. filoz. spôsob poznania vychádzajúci v protiklade k subjektivizmu zo skúmania objektívnej skutočnosti;
3. lit. smer, podľa ktorého je cieľom literárneho umenia verne zobraziť skutočnosť bez pokusov o jej zhodnotenie;
objektivista, -u m. stúpenec objektivizmu;
objektivistka, -y, -tiek ž.;
objektivistický príd.;
objektivisticky prísl.