objektivita -y ž. objektívnosť, op. subjektivita
objektivita [-t-] -ty ž.
objektivita [-t-] -ty ž. 1. ▶ vlastnosť toho, kto al. čo sa vyznačuje vecnosťou, nezaujatosťou, nestrannosťou, objektívnosť; op. subjektivita: vedecká, novinárska o.; zabezpečiť, zaručiť, spochybniť o. a nezávislosť verejnoprávnych médií; román si zachováva svoju objektivitu; o objektivite kolegov nikdy nepochybovala 2. ▶ vecný, nezaujatý, nestranný postoj k niekomu, k niečomu: snaha o vyššiu, maximálnu, absolútnu objektivitu pri rozhodovaní, v hodnotení; v záujme objektivity treba dodať, že pozitívne reakcie prevažujú; Rozum, páni, rozum do hrsti, absolútny odstup a objektivitu. [J. Puškáš]
objektivita -y ž. ‹l› objektívnosť (op. subjektivita)
1. nezávislosť od subjektívneho vplyvu, vecnosť: vedecká o.
2. nestrannosť, nezaujatosť: zachovať zdanie o-y konania
neutralita neprikláňanie sa ani k jednej zo (sporných) stránok • neutrálnosť: zachovávať neutralitu, neutrálnosť • nestrannosť: nestrannosť kritiky • nezaujatosť (op. zaujatosť): nezaujatosť pozorovateľov • objektivita (op. subjektivita) • objektívnosť (op. subjektívnosť): objektivita, objektívnosť sudcu • spravodlivosť (nestranné, objektívne hodnotenie iných): bol známy svojou spravodlivosťou
objektivita p. objektívnosť, neutralita
objektívnosť nezaujaté, nestranné hodnotenie, pristupovanie (op. subjektívnosť) • objektivita • objektivizmus: objektívnosť, objektivita vo vede je nevyhnutná; pri rozhodovaní zachovať objektivizmus • nezaujatosť • nestrannosť • neutralita: nezaujatosť sudcov • vecnosť • pravdivosť • hodnovernosť (pridŕžanie sa faktov)
objektivita, -y ž. nestrannosť, objektívnosť, neuplatnenie subjektívnej zložky, vecnosť: zachovávať o-u, snažiť sa o o-u