objektivizmus -mu m.
1. filoz. poznávanie vychádzajúce iba zo skúmania objektívnych faktov skutočnosti a obchádzajúce jeho subjektívne stránky, op. subjektivizmus
2. objektívne hodnotenie, pristupovanie, op. subjektivizmus;
objektivista -u m. stúpenec objektivizmu;
objektivistka -y -tiek ž.;
objektivistický príd.
objektivistický [-t-t-] -ká -ké príd.
objektivistický [-t-t-] -ká -ké príd. 1. i filoz. ▶ súvisiaci s objektivizmom, poznávaním vychádzajúcim iba zo skúmania faktov; charakteristický pre objektivizmus; op. subjektivistický: o. materializmus; objektivistické vedy; o. pohľad na charakter sociálnej reality; objektivistická teória hodnoty; konkretizovať objektivistické postuláty 2. i umen. ▶ objektívne, verne zobrazujúci skutočnosť bez pokusu o jej subjektívne hodnotenie; vyznačujúci sa vecnosťou, nestrannosťou, nezaujatosťou, strohosťou; op. subjektivistický: objektivistickí básnici; o. prístup k spracovaniu archívneho materiálu; umenie by nemalo byť len reportážovito objektivistické
objektivistický príd. k objektivizmus, k objektivita (op. subjektivistický): o-á veda, kritika: zried. o-á poézia;
objektivisticky prísl.
objektivizmus, -mu m.
1. filoz. smer v buržoáznej filozofii vysvetľujúci a odôvodňujúci zákonitosti historického vývinu zdanlivou vecnosťou a nestraníckosťou, ktorou zastiera skutočne objektívne zákonitosti s cieľom chrániť záujmy vykorisťovateľských tried;
2. filoz. spôsob poznania vychádzajúci v protiklade k subjektivizmu zo skúmania objektívnej skutočnosti;
3. lit. smer, podľa ktorého je cieľom literárneho umenia verne zobraziť skutočnosť bez pokusov o jej zhodnotenie;
objektivista, -u m. stúpenec objektivizmu;
objektivistka, -y, -tiek ž.;
objektivistický príd.;