objektívny príd.
1. jestvujúci nezávisle od subjektívneho vedomia, skutočný, faktický, op. subjektívny: o. činiteľ, svet, zákon, o-e podmienky
2. nezaujatý, nestranný, op. subjektívny: o. rozhodca, o. divák, učiteľ;
objektívne prísl.: o. jestvovať; o. posúdiť;
objektívnosť -i ž.
objektívnosť [-t-] -ti ž.
objektívnosť [-t-] -ti ž. 1. i filoz. ▶ jestvovanie niečoho nezávisle od ľudského vedomia; op. subjektívnosť: o. ľudského poznania; o. reality; o. červeného svetla semaforu 2. ▶ vlastnosť toho, čo je nestranné, nezaujaté, nepredpojaté, vecné; vecný, nezaujatý, nestranný postoj; op. subjektívnosť: zabezpečiť o. volieb; posudzovať veci s najvyššou mierou objektívnosti; len s odstupom času získame patričný nadhľad potrebný pre o.; články sa vyznačovali objektívnosťou
objektívny príd. ‹l› (op. subjektívny)
1. zhodujúci sa so skutočnosťou, týkajúci sa objektu 1, vecný, predmetný: filoz. existujúci nezávisle od subjektívnej mienky, chcenia al. záujmu, faktický, skutočný proti iba mienenému: o-a idea, realita; o-a pravda; o. idealizmus uznávajúci za základ všetkého nejaký objektívny princíp duchovnej povahy (ideu, objektívneho ducha a pod.); lingv. o-e poradie poradie členov výpovede od východiska k jadru, používané v pokojných, vecných výpovediach; lit. o-a lyrika sústreďujúca sa na umelecký objekt, napr. prírodu (nie básnický subjekt); práv. o-e právo právne predpisy samy osebe, nie ako oprávnenie určitého subjektu; fyz. o-e meranie pri ktorom sa meraná veličina posudzuje podľa účinku nezávislého od zmyslov
2. vychádzajúci z objektívnej skutočnosti, nestranný, nepredpojatý, nezaujatý, neosobný: o. pozorovateľ; o-e hodnotenie;
objektívne prísl.;
objektívnosť -ti ž. objektivita
neutralita neprikláňanie sa ani k jednej zo (sporných) stránok • neutrálnosť: zachovávať neutralitu, neutrálnosť • nestrannosť: nestrannosť kritiky • nezaujatosť (op. zaujatosť): nezaujatosť pozorovateľov • objektivita (op. subjektivita) • objektívnosť (op. subjektívnosť): objektivita, objektívnosť sudcu • spravodlivosť (nestranné, objektívne hodnotenie iných): bol známy svojou spravodlivosťou
objektívnosť nezaujaté, nestranné hodnotenie, pristupovanie (op. subjektívnosť) • objektivita • objektivizmus: objektívnosť, objektivita vo vede je nevyhnutná; pri rozhodovaní zachovať objektivizmus • nezaujatosť • nestrannosť • neutralita: nezaujatosť sudcov • vecnosť • pravdivosť • hodnovernosť (pridŕžanie sa faktov)
1. daný skutočnosťou, stavom vecí, vyplývajúci zo stavu vecí, z okolností;
filoz. jestvujúci nezávisle od vedomia, vlastný samému objektu al. jemu zodpovedajúci: o-e príčiny, podmienky nejakého stavu; objektívny a subjektívny činiteľ (napr. v revolúcii); o. svet, o-a skutočnosť, realita, o. ráz vedeckých zákonov; o-a pravda, o-e poznatky o svete správny odraz skutočnosti vo vedomí, vo vedeckých poučkách;
2. existujúci a pozitívne dokázateľný, pozorovateľný iu pre iných, majúci širšiu, všeobecnú platnosť: umelecké dielo má zložku subjektívnu i o-u; subjektívne a o-e príznaky choroby; predstava môže byť subjektívna, ale pojmy sú o-e; to je o. fakt zistiteľná, dokázateľná, všeobecne známa al. platná skutočnosť; lit. o-a poézia epika;
3. nestranný, nezaujatý, vecný; spravodlivý: o. človek, sudca (pri športe), o. divák, o. pozorovateľ; o-e stanovisko, o-a kritika; podať o. posudok o niečom (o niekom);
4. filoz. o. idealizmus uznávajúci mystickú od ľudí nezávislú ideu ako základ všetkého jestvujúceho;
5. práv. o-e právo právo norma (pravidlo);
objektívne prísl.
1. fakticky, skutočne;
filoz. nezávisle od ľudského vedomia: svet existuje o.; vedecké poznatky sú o. pravdivé;
2. nadindividuálne, všeobecne: o. známa skutočnosť;
3. nestranne, nezaujato, vecne; spravodlivo: o. niečo, niekoho posúdiť, o. kritizovať, o. viesť zápas;
objektívnosť, -ti ž.
1. filoz. existencia, jestvovanie niečoho nezávisle od ľudského vedomia: o. okolitého sveta je nepopierateľná;
2. nadindividuálna, všeobecná platnosť niečoho;
3. nestrannosť, nezaujatosť, vecnosť; spravodlivosť: o. kritiky;
filoz. výraz straníckosti marxistickej filozofie (ako protiklad k buržoáznamu objektivizmu, tzv., nadstraníckosti);
4. filoz. pravdivosť, správnosť, hodnovernosť: o. ľudského poznania správnosť odrazu poznávanej skutočnosti